Slovensko zažilo ďalší škandál. Iba pár dní po tom, čo šéf Svetovej banky (SB) Paul Wolfowitz v rozhovore pre Financial Times povedal, že banka by nemala zasahovať do politických záležitostí krajiny a nemala by mať vo voľbách favoritov, vyšiel na svetlo božie dokument vypracovaný na základe grantu SB. V rozpore s Wolfowitzovým vyjadrením je v ňom veta: „Dokázať, že cieľom opozície je zvrátiť reformy.“ Dokument sa volá Strategický plán komunikácie o reformách. Za 14 miliónov korún (!) ho pre Centrum informačných stratégii Úradu vlády SR vypracovala agentúra Markant a americká firma Greenberg Quinlan Rosner (GQR). Dzurindovej vláde v ňom radí, akým spôsobom by mala obhajovať reformy pred kritikou opozície. Šéf najsilnejšej opozičnej strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico obvinil Svetová banku, že zasahuje do vnútornej politiky štátu. Ako dôkaz použil práve v perexe citovanú vetu. 14 miliónov na vládnu propagandu Hovorca predsedu vlády Martin Maruška sa pokúsil Ficovo obvinenie bagatelizovať, keď povedal, že „v žiadnom prípade nie je materiál namierený proti niektorej politickej strane, nikde sa v ňom nehovorí o politickej opozícii voči súčasnej vláde. Hovorí sa v nej o odporcoch reforiem, ich kritikoch a v tom zmysle aj o opozícii voči reformám. Pán Fico sa teda opäť verejne prihlásil k tejto skupine.“ Maruškova argumentácia však nezabrala. Prezidentka Transparency International Emília Sičáková – Beblavá označila síce tím expertov financovaný Svetovou bankou za profesionálny, ale považuje za otázne, „či takýto typ úlohy im mal byť daný“. Podľa nej to nie je správne, lebo to „znižuje rovnosť šancí pre opozíciu, aby mohla byť dobrým konkurentom.“ Predsedníčka mimovládnej organizácie Aliancia Fair Play Zuzana Wienk povedala, že je síce povinnosťou vlády občanom vysvetľovať opatrenia, ktoré robí, ale spomínané „odporúčania sa už netýkajú obsahu reforiem, ale sú to rady, ktoré sa dajú využiť na stranícky boj“. Veľavravnou skutočnosťou je fakt, že bývalou konateľkou agentúry Markant, ktorá spolu s GQR dostala na vypracovanie Stratégie komunikácie 350-tisíc dolárov od Svetovej banky a ďalších 117-tisíc dolárov od vlády, je súčasná poradkyňa premiéra na úrade vlády. V tejto súvislosti Z. Wienk poukázala na konflikt záujmov, lebo ľudia blízki SDKÚ by nemali pracovať na takýchto úlohách pre verejnú inštitúciu. Komentátor denníka Sme P. Javůrek na otázku „Majú odporúčania Svetovej banky charakter návodu, akým spôsobom by mala vláda eliminovať vplyv politickej opozície alebo nie?“ odpovedal: „Jednoznačne áno.“ Rady vláde za peniaze verejnosti Text v úvode Strategického plánu komunikácie a akcií pod názvom „Zvýšenie podpory reforiem na Slovensku“ sa totiž nedá interpretovať inak: „V jarnom období sa znížila podpora prakticky každej reformy a každého ministra. Pokiaľ sa nepodniknú okamžité kroky, podpora bude pravdepodobne klesať, a čím bližšie budú voľby, tým intenzívnejšie sa stanú útoky opozície a tým častejšie sa budú vyskytovať vnútrokoaličné spory.“ Na inom mieste dokument hovorí, že vláda čelí dvom veľkým výzvam: „Dokázať, že cieľom opozície je zvrátiť reformy, a dokázať, že vláda je odhodlaná reformy zlepšiť.“ Sociológ P. Haulík z agentúry MVK preto o strategickom pláne povedal, že je to „normálny materiál, ktorý si nechajú vypracovávať politické strany pred voľbami“. Problémom je iba to, že si ho neobjednali politické strany samé, ale vláda. A neplatili ho politické subjekty, ale na to zneužili verejné zdroje. Slová riaditeľky Svetovej banky pre štáty strednej Európy D. Gressaniovej, že „konzultant bol zmluvne najatý, aby komunikoval o reformách a budoval pre ne podporu“, nezarezonovali vzhľadom na vyššie uvedené súvislosti v slovenskej verejnosti príliš presvedčivo. Ponúka sa totiž možnosť, že Svetová banka podporuje iba istý typ reforiem, založený na istých ideologických východiskách a politicko-ekonomických premisách. Pričom Slovensko je momentálne akousi výkladnou skriňou takéhoto reformného myslenia, a preto táto významná svetová finančná inštitúcia súhlasila s financovaním takéhoto dokumentu. Určite totiž verila, že nebude zverejnený a ministri, členovia vládnucich strán, budú podľa neho iba potichu postupovať v nádeji, že zvrátia vývoj predvolebných preferencií. Chránia si dobre platené miesta Ak túto možnosť vylúčime a uveríme tvrdeniu pani Gressaniovej, že očakávania Svetovej banky „nie sú také, že by mali byť títo konzultanti používaní na politickú propagandu“, potom je namieste otázka, či nedošlo k zneužitiu peňazí Svetovej banky na získanie výhody vo vnútropolitickom boji. A ďalšou otázkou je, či do tejto polohy dostali komunikačnú stratégiu skúsení americkí odborníci, ktorí už pomohli vyhrať voľby B. Clintonovi a T. Blairovi, alebo to bola politická objednávka z vlády. Je tu ešte tretia možnosť. Rôzni poradcovia vlády a ministrov, ktorí sú nadštandardne honorovaní ako konzultanti pre reformy z peňazí Svetovej banky, sa v narastajúcej panike z vývoja volebných preferencií (Smer – sociálna demokracia má väčšiu voličskú podporu ako všetky strany vládnej koalície dohromady) rozhodli zachraňovať vládu, ktorá ich dostala na ich dobre platené miesta. Autor je vysokoškolský učiteľ
