Vysoké platy a vysoká životná úroveň. Bezplatná zdravotná starostlivosť, počítače v každej priemernej domácnosti, vysoká kvalita bezplatného vzdelávania už od materských škôl. Aj takto by mohli vyzerať výsledky reforiem na Slovensku. Lenže súčasná vláda systematicky ignoruje skúsenosti krajín, ktoré v takomto blahobyte žijú desiatky rokov a neotriasli nimi ani hospodárske krízy.
V Spojených štátoch hladuje vyše 38 miliónov ľudí a tento trend má v poslednom období relatívne prudko rastúcu tendenciu. Pri pohľade na hospodárstvo USA zistíme na jednej strane vysokú produktivitu a konkurencieschopnosť. Potvrdzuje to napríklad prieskum Svetového ekonomického fóra, podľa ktorého sú Spojené štáty v konkurencieschopnosti na druhom mieste na svete. Prvé je Fínsko a tesne za nimi sú ďalšie škandinávske krajiny Švédsko a Dánsko. Slovensko je až na 41. mieste. Na druhej strane však stojí otázka kvality života alebo ponuky sociálnych a ekonomických istôt pre pracujúcich. Podľa štatistík Medzinárodnej organizácie práce sú USA v tejto oblasti až na 25. mieste. Najvyššie istoty ponúkajú opäť škandinávske krajiny. Na čele je Švédsko, za ním sú Fínsko, Nórsko a Dánsko. Vzdelávanie zadarmo – najvyššia zamestnanosť V prieskumoch kvality života, v ktorých sa skúma subjektívna spokojnosť so životom s objektívnymi parametrami, vrátane materiálneho blahobytu, zdravia, rodinných vzťahov, politickej slobody a bezpečnosti, istoty pracovného miesta, rodovej rovnosti sú štyri škandinávske štáty v prvej desiatke. Spojené štáty sú ďaleko za nimi. Štatistiky poukazujú na fakt, že severské krajiny majú aktívny a efektívny trh práce s vyššou zamestnanosťou ako kdekoľvek inde v Európe. Škandinávcom sa darí kombinovať vysokú zamestnanosť s vysokými platmi, dobrým sociálnym zabezpečením a vysokou sociálnou ochranou. Tieto krajiny dosahujú najvyššie životné štandardy na svete a sú domovom celého radu úspešných nadnárodných korporácií. Škandinávska stratégia sa zameriava na transformáciu na poznatkovo orientovanú ekonomiku a spoločnosť, na modernizáciu európskeho sociálneho modelu, v ktorom investujú do ľudí a bojujú proti spoločenskému vylúčeniu. Zároveň nezabúdajú na dosahovanie udržateľného hospodárskeho rastu a na zachovanie vysokých environmentálnych štandardov. Celospoločenskou prioritou je vzdelávanie a školstvo. Cieľom celoživotného vzdelávania je vytvárať silnú a udržateľnú konkurenciu, kde sa nezamestnaný zamestná v čo najkratšom čase. Severské krajiny majú povesť krajín s najúspešnejším systémom vzdelávania na svete. Vzdelávacie zariadenia od škôlok až po univerzity sú prakticky zadarmo.
Do modernizácie dávame menej Vzdelanie považujú Škandinávci nielen za privilégium, ale aj za právo a povinnosť. PISA, štúdia realizovaná OECD, má za cieľ vyhodnotiť poznatky a zručnosti potrebné skôr na presadenie sa študentov v spoločnosti, ako aj na zvládnutie učebných osnov. Pätnásťroční študenti sú skúšaní z matematických a vedeckých zručností, schopnosti čítania a riešenia problémov. Mladí Fíni sú už niekoľko rokov po sebe najlepší vo všetkých štyroch hodnotených oblastiach. Vysoko nadpriemerné výsledky pritom dosahujú aj ďalšie severské krajiny. Investície do výskumu a vývoja sú v týchto štátoch najvyššie v Európe. Švédsko investuje do výskumu a vývoja 4,3 percenta HDP. Fínsko 3,4 percenta HDP. Je to viac, ako v USA. Pre porovnanie, Slovensko investuje 0,54 percenta HDP, pričom v roku 2000 to bolo 0,65 percenta HDP. Zo strany Slovenska je to krátkozraká a nebezpečná politika. Škandinávska spoločnosť zdôrazňuje význam rodovej rovnosti, nediskriminácie, vysoko kvalitných pracovných miest a investícií do nových technológií šetrných voči životnému prostrediu. Fínsko, Nórsko, Švédsko a Island obsadili prvé, druhé, štvrté a piate miesto v zozname najčistejších a voči životnému prostrediu najšetrnejších krajín na svete, ktorý vypracovali experti z Yalskej a Columbijskej univerzity. Udržateľný rozvoj predpokladá solidaritu medzi generáciami. Udržateľnosť znamená, že dôchodkové systémy treba prehodnotiť tak, aby dokázali uniesť tlak, keď starších Európanov bude podporovať čoraz menej zarábajúcich zamestnaných ľudí.
Slovensko: ženy patria do kuchyne Recept na riešenie tohto problému nám ukázali práve škandinávske krajiny. Je to aj preto, že tieto krajiny majú najvyššiu mieru zamestnanosti žien a mladých ľudí. V prieskume verejnej mienky z r. 2002 sa v jednotlivých štátoch Európy opýtali ľudí, či súhlasia s nasledovným tvrdením: „Úlohou muža je zarábať peniaze, úlohou ženy je starať sa o domácnosť a rodinu.“ Vo Švédsku s týmto tvrdením súhlasilo menej, ako 10 percent opýtaných. Podobné výsledky zaznamenali aj v ostatných štátoch Škandinávie a v Holandsku. Na Slovensku s tým súhlasila až polovica opýtaných. V moderných spoločnostiach negatívne postoje k rodovej rovnosti sťažujú mužom a ženám zosúladiť rodinný život so zárobkovou činnosťou, čo negatívne ovplyvňuje pôrodnosť a demografický a hospodársky rozvoj. Staromódne postoje k rodovej rovnosti v kombinácii s nespravodlivým ohodnotením žien sťažujú ženám možnosť zosúladiť rodičovstvo s pracovným životom, čo môže viesť k stavu, že mnohé ženy odložia alebo sa vzdajú rodenia detí. Vysoká úroveň služieb všeobecne, ako aj služieb dennej starostlivosti o deti odbremenila domácnosti v severských štátoch a prispela k dosiahnutiu súčasného vysokého stupňa účasti žien na trhu práce. Silný sociálny štát Slovenská spoločnosť dnes preto potrebuje hlbšiu diskusiu o prístupe k dlhodobému financovaniu našich systémov sociálneho zabezpečenia. Všeobecný systém sociálneho zabezpečenia nemožno dlhodobejšie udržať bez trvalej podpory strednej vrstvy. Ak táto vrstva opustí kolektívne systémy, základy sociálneho štátu sa rozsypú. Ak prostredné skupiny pocítia, že reformy sa dejú na ich úkor, celému systému hrozí kolaps. Vysoká konkurencieschopnosť škandinávskych krajín vyvracia všetky teórie a tvrdenia neokonzervatívnych ekonómov a neoliberálnych politikov, podľa ktorých silný sociálny systém by mal byť brzdou konkurencieschopnosti a rastu. „Nechceme spoločnosť víťazov a porazených ako v USA,“ hovoria čelní vládni predstavitelia severských štátov. Niektorí predstavitelia slovenskej vlády, v snahe obhajovať nezvládnuté reformy, zasa hovoria, že „každá zmena má svojich víťazov a porazených.“ Je to naozaj tak? Tento názor je hlbokým omylom. Pramení zrejme z toho, čo nám na Slovensku vo vládnych pozíciách najčastejšie chýba. A to je dokonale premyslený model na jednej strane a manažérsky prístup k zmenám na strane druhej. Každý dobrý manažér vie, že cesta k dlhodobému úspechu vedie cez proces, v ktorom niet porazených. Vedia to aj v škandinávskych krajinách. A preto sú úspešní. Všetky úspechy pramenia z dohôd sociálnych partnerov: vlády, odborov, zamestnávateľov.
Iní majú investorov viac Mnohí politici v médiách tvrdia, že kapitál má na tejto zemeguli čoraz väčšiu mobilitu, priťahujú ho najnižšie dane, najnižšie mzdové náklady a najnižšia miera regulácie. Tvrdia tiež, že v dnešnom systéme sú štáty nútené viesť medzi sebou vojnu o konkurenčnú dereguláciu a nakoniec, že globalizácia preto nahlodáva základné demokratické princípy a funkcie sociálneho štátu. Skúsenosť troch škandinávskych členov EÚ ukazuje, že tieto argumenty sú nesprávne. Aj tvrdenia niektorých predstaviteľov našej vlády, že investori na Slovensko prichádzajú pre naše reformy a nízke dane, sú mylné. Stačí sa opýtať investorov. Ja som sa opýtal a mnohí o našich reformách ani nevedia. Ak sa pozrieme do iných krajín, ktoré majú vyššie dane alebo ktoré podľa našej vlády potrebujú reformy nášho typu, zistíme, že k nim prichádza oveľa viac investorov. Otázkou stále zostáva, prečo Slovensko ignoruje najlepšie európske skúsenosti. Áno, poďme vlastnou cestou. Poučme sa však od štátov, ktoré sú najúspešnejšie a ktorých obyvatelia sú spokojní so životom vo svojej krajine.
Autor je poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda SMER – SD
