Jedna vec je istá. Ak sa nájde správny kanál, ktorým sa informácie o umeleckom podujatí dostanú k príjemcovi, vec je vyhraná. A pritom vôbec nemusí ísť o reality šou či koncert Horkýže Slíže.
Najčerstvejším príkladom sú dva hudobné zážitky z Nitry. Informácie o prvom hudobnom opuse sa šírili od evanjelickej fary cez Divadlo Andreja Bagara až po osobné kontakty, a tak sa napokon veľká sála DAB zaplnila, hoci bola nedeľa popoludní. Zvedaví diváci uvideli novú slovenskú operu Martin Luther, čo nie je každodenná udalosť a čo by si zaslúžilo väčší záujem tlače i médií. Porovnajme, koľko reklám je venovaných reality šou a koľko pôvodnej slovenskej opere! Hudbu k opere skomponoval Víťazoslav Kubička, autorkou libreta je vysokoškolská pedagogička a vedecká pracovníčka Slavomíra Očenášová-Štrbová, réžie sa ujal člen opery SND Ladislav Neshyba, ktorý zároveň stvárnil aj hlavnú postavu rovnomennej opery a ktorého sprevádzal miešaný zbor Anima Cantanda. I bez okázalej reklamy bola sála DAB plná. To svedčí o skutočnosti, že ľudia buď ešte celkom neotupeli pod náporom komerčných médií a zachovali si dobrý vkus, alebo platí druhá alternatíva – ktorá by nás mohla potešiť – že sa už presýtili televíznymi pochúťkami. Vyslovenú domnienku potvrdil aj režisér L. Neshyba: „… som rád, že v spleti uši ohlušujúcej a duchaprázdnej hudby valiacej sa na nás zo všetkých médií je tu priestor aj na kúsok vážnej hudby. I keď ten kúsok je veľmi malý a ťažko sa udržiava nezaburinený, stále tu je.“ Nitrania videli operu, ktorá sa prvýkrát hrala na divadelnom javisku. Doteraz ju uvádzali iba v chrámoch, stopy čoho sa dali odčítať na nitrianskej realizácii. Nedostatky divadelného tvaru však nič neubrali zo sily hudobného výrazu a jeho výpovednej hodnoty. Lahodná hudba striedaná dramatickými vstupmi vyjadrovala túžbu človeka po slobode i láske, čomu Martin Luther zasvätil svoj život a čo vďačné obecenstvo odmenilo nadšeným aplauzom. Ani nie o týždeň v rámci hudobného festivalu Cithara aediculae 2005 sa opäť v Nitre konala svetová premiéra duchovného opusu Ročné obdobia duše. Išlo o náročný medzinárodný projekt – slovensko-austrálsko-chorvátsky, ktorý sa pripravoval niekoľko rokov, a všetci jeho účastníci ho nacvičovali doma, vo vlastnej krajine. Stretli sa až v Nitre, kde po dvoch dňoch „zohrávky“ vystúpili v piaristickom kostole a ohúrili nielen novým poňatím duchovnej hudby, ale aj jej dokonalou a nápaditou realizáciou. Hudbu skomponovali Marián Budoš zo Slovenska a Ivana Trošeljová z Austrálie, a obaja boli aj autormi textov, často sa opierajúcich o Bibliu. Všetci účinkujúci sú známi na celom svete: Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Close Harmony Friends – a cappella – rock, pop, džez a klasika, či gitarista Ján Labant alebo čelistka Monika Leskovar z Chorvátska. Najväčší obdiv však získala všestranná umelkyňa – ilustrátorka, poetka, komponistka i speváčka – Ivana Trošeljová svojím nádherným sopránom. Do posledného miesta naplnený chrám – dodajme i množstvom mladých ľudí, ktorí tu boli možno po prvýkrát – odchádzali naplnení hodnotným umeleckým zážitkom. Obe podujatia potvrdili jednu nepríjemnú skutočnosť, a síce že Nitra potrebuje koncertnú sieň, že chrámy a synagóga sú iba náhradným riešením. Mestskí (i krajskí) páni akosi neberú tento fakt na vedomie. Už viac ako desať rokov je v rumoch zrkadlová sieň bývalého župného domu, ktorá po akustickej stránke kedysi patrila k najlepším v strednej Európe. Jej havarijný stav iba prednedávnom pripomenul protestný koncert, ktorý sa nadlho zapísal do povedomia zúčastnených. Škoda, že nepohol kompetentnými!
Autorka je vedecká pracovníčka Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie UKF v Nitre
