Aj udalosti okolo policajných odborov ukazujú, že práva zamestnancov sú u nás len formálne. Na druhej strane však meno odborov kazí ich pasivita na podnikovej úrovni. Nečudo, že zväzy z KOZ každoročne strácajú tisíce členov. Namiesto aktívneho boja za práva robotníkov myslia podnikoví odborárski predáci neraz viac na seba. Len jedným z príkladov je takmer 50-tisícový plat šéfa odborov v SCP Ružomberok, ktorý však aktívne potlačoval nespokojnosť radových zamestnancov s ich nízkymi platmi. Keďže je to oficiálna mzda, nemožno hovoriť o nelegálnych, ale žiada sa na plné ústa hovoriť o nemorálnych peniazoch. Človek takto finančne ohodnotený stráca kontakt s realitou. Zamestnanci väčšinou nehodnotia odbory podľa aktivít, tlačoviek a analýz KOZ, ale podľa fungovania odborovej organizácie na svojom pracovisku. Ak majú republikoví predáci starosť o budúcnosť odborov, mali by sa zamerať viac na prípravu razantných podnikových predákov vzdelaných v legislatíve, schopných rokovať a ochotných zastupovať záujmy zamestnancov. Tak ako politik musí žiť pre politiku a nielen z politiky, rovnako aj odborár musí žiť pre obhajobu práv zamestnancov a nie zo zamestnancov.
Medzilaborce
