Všade na svete sa ľudia práce – zamestnanci – organizujú, spájajú a sami aj financujú v záujme naplnenia troch hlavných cieľov. Aby bolo kde pracovať, aby sa z práce dalo slušne vyžiť a aby aj pracovné podmienky boli človeka dôstojné. Nie je to inak ani u nás na Slovensku. Prvým mojím očakávaním, ale i želaním pre rok 2006 je, aby sa zamestnanosť naozaj začala zvyšovať. Že to nebude len následok toho, že desaťtisíce ľudí v stavebníctve, lesníctve či službách prinútili pracovať na živnosť. Že to nebude len v regiónoch západného Slovenska a Považia, ale aj v končinách, ktorým „prischlo“ strašné slovo – hladové doliny. Druhým očakávaním i želaním je, že sa odborárom podarí v rámci kolektívneho vyjednávania vydobyť pre všetkých zamestnancov podniku či rezortu vyššie mzdy. Veď kým podľa poslednej štatistiky OECD na Slovensku v priemere zarábajú ľudia za hodinu 2,08 eura, v susedných Čechách 3,41 eura. A keď ľudia v týchto podnikov viac zarobia, viac budú môcť minúť za tovary a služby. Tretím očakávaním a želaním sú pracovné podmienky dôstojné človeka. Skutočnosť je, žiaľ, taká, že mnohé pracoviská pripomínajú robotárne z obdobia divokého kapitalizmu 19. storočia. Svedčí o tom množstvo mailov, ktoré prichádzajú na našu internetovú stránku. V drvivej väčšine sú to však dielne a prevádzky, v ktorých ešte nemajú odborovú organizáciu, zato majú nového, v médiách toľko ospevovaného majiteľa. Všade vo svete sa od odborov očakáva, že budú okrem svojho prvotného poslania – obhajoby práv zamestnancov – aj obhajcami dôchodcov a nemajetných sociálnych vrstiev. Na chudobnom a sociálne poníženom Slovensku sú tieto očakávania o to väčšie. Počnúc rokom 2003 druhá Dzurindova vláda drasticky zoškrtala sociálne príjmy rádovo v tisíckach korún. Už vtedy počítala s tým, že ako sa budú blížiť ďalšie voľby, bude postupne na etapy, aby to bolo v médiách čo najčastejšie, pridávať po desakorunáčkach. Očakávam, že ľudia nebudú mať krátku pamäť. Ruka v ruke s propagandou úspechov a svetlých zajtrajškov budú občanov v roku 2006 médiá atakovať aj množstvom informácií o rôznych škandáloch, nešvároch a špinavostiach. Presvedčenie, že politika ako taká je svinstvo, však odrádza ľudí od účasti na voľbách. Skúsenosti hovoria, že majetní takémuto úskoku nepodľahnú. Dobre totiž vedia, že v parlamentnej demokracii si môžu svoje záujmy najlepšie „ošetriť“ cez im vyhovujúce zákony. A čím bude nižšia účasť, tým bude ich šanca vyššia. Želám si preto, aby väčšina slovenských občanov využila svoje volebné právo. Autor je prezident Konfederácie odborových zväzov SR
