Moderný prístup k sociálnej Európe

Poul Nyrup Rasmussen, predseda Strany európskych socialistov Aj európski politici sa pomaly prebúdzajú do reality sveta, v ktorom sú čoraz intenzívnejšie využívané informačné a komunikačné technológie. Vlastná internetová stránka sa stala štandardom, mnohí na nej zriaďujú aj vlastné blogy, prípadne organizujú moderované internetové diskusie s verejnosťou. Nasledujúci text je upraveným a skráteným prekladom takejto diskusie predsedu Strany európskych socialistov Poula Nyrupa Rasmussena, ktorá sa uskutočnila 28. novembra 2005. Vybrali sme otázky, ktoré sa týkajú sociálnej dimenzie európskej integrácie. Myslíte si, že sociálnodemokratické strany v Európe chápu svoje základné hodnoty rovnakým spôsobom? Faktom je, že medzi nimi existujú rozdiely – niekde sú viac „liberálne“, niekde radikálnejšie. Nemala by zohrať Strana európskych socialistov väčšiu úlohu v približovaní politických programov? – Myslím si, že naše členské strany majú spoločné základné hodnoty. Rozličné krajiny, a teda rozličné strany sa však nachádzajú v rozdielnych situáciách, pokiaľ ide o ekonomiku, materiálne bohatstvo i históriu. Zhodujeme sa však v ochote spoločne postupovať rovnakým smerom – trváme na tom, že nové sociálne istoty, konkurencieschopnosť a vytváranie väčšieho množstva lepších pracovných miest si navzájom neodporujú. Naopak, sú to nevyhnuté podmienky založené na našich hodnotách. Strana európskych socialistov (SES) bude zintenzívňovať kontakty s členskými stranami. Bolo veľmi povzbudzujúce vidieť lídrov strán a premiérov z našej politickej rodiny, ako sa pred summitom EÚ stretli na Downing Street 10 a jednomyseľne sa dohodli na novom akčnom programe pre rast, lepšie pracovné miesta a reformy sociálnodemokratického typu. Má Strana európskych socialistov spoločnú kampaň za sociálnu Európu? – Áno, má. Budeme sa usilovať robiť kampaň vo všetkých členských krajinách. Politický boj musí prebiehať na všetkých relevantných demokratických úrovniach – lokálnej, regionálnej, národnej i európskej. Trhová ekonomika bola príliš dlho jediným pojmom, ktorý bolo počuť bez ohľadu na hranice. Teraz ju chceme zlepšiť, aby sme zabezpečili je optimálne fungovanie – vytvárať kvalitné pracovné miesta, koordinovať verejné a súkromné investície vo všetkých členských krajinách, hľadať a presadzovať tie najlepšie politiky. Európa môže v globálnom svete súťažiť aj bez toho, aby sa vzdala zásadnej sociálnej bezpečnosti. Nemala by Európa chrániť svojich obyvateľov pred silami globalizácie? – Áno, ak by to bolo možné. Ale nie je. Globalizácia nezmizne. Všetkým výzvam musíme čeliť spoločnou ofenzívnou politikou. Vždy, keď sa stratia pracovné miesta odchodom fabriky za hranice, musíme v Európe vytvoriť lepšie pracovné miesta. Vždy, keď je región zasiahnutý delokalizáciou, musíme ponúknuť iniciatívy na vytvorenie novej prosperity a rozvoj. To je naša úloha, nie zastavenie globalizácie. Musíme investovať do ľudí. Preto potrebujeme silný sociálny štát, modernizovaný, ktorý však bude stáť na sociálnodemokratických hodnotách. Hovoríme o sociálnej Európe, no ľudia z nových členských krajín nemôžu pracovať v iných krajinách EÚ. Nie je v tom rozpor? – Musíme vidieť komplexný obraz, brať do úvahy aj situáciu pracujúcich v západnej Európe. Dôležité je vytvárať vzájomné porozumenie, aby pracujúci nestáli proti sebe, ale vedľa seba. Vezmime si napríklad často spomínané nariadenie o službách – omnoho lepšie by bolo, keby zahraničného poskytovateľa služieb zaväzovalo k zabezpečeniu rovnakých pracovných podmienok a platov pre svojich zamestnancov, aké sú štandardné v krajine, kde pôsobí. V tom prípade by aj západoeurópske krajiny ľahšie súhlasili s voľným pohybom pracovnej sily. Nezlyhali socialisti pri hľadaní odpovede na globalizáciu uplatňovaním starých modelov? Často sa hovorí o Spojených štátoch, kde je nezamestnanosť nízka a rast vysoký… – Plná zamestnanosť je napríklad aj v škandinávskych krajinách. A nik tam nepracuje pod hranicou chudoby, len málo ľudí pociťuje sociálne vylúčenie. Je možné spojiť správnu formu sociálnej bezpečnosti s konkurencieschopnosťou a plnou zamestnanosťou. A správnymi reformami je to možné realizovať v celej Európe, nemusíme kopírovať USA. Myslíte si, že plná zamestnanosť, ako o nej hovorí Lisabonská agenda, je stále aktuálna? – Áno, myslím si to. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v 2004 nezískali strany SES mnoho hlasov. Ako chcete vytvárať sociálnu Európu, keď ste v menšine? – Táto otázka platí aj pre členské krajiny. Je to jednoduché. Vždy musíme pracovať s reálnou situáciou. Práca v Európskom parlamente napríklad ukázala, že sme schopní vytvárať spojenectvá, vďaka ktorým vieme veci ovplyvňovať. Prejavilo sa to vo viacerých prípadoch pri prijímaní európskej legislatívy či pri odmietnutí Buttiglioneho ako kandidáta na európskeho komisára. Nemyslíte si, že EÚ je aj tak iba „podnikateľský projekt“? – Nie, ale to riziko tu existuje. Je to ako v národnej politike – ak nebojujete, nič neovplyvníte. Máme spoločný trh, spoločnú menu, teraz musíme mať spoločnú sociálnu Európu. To je naša Európa. Neexistujú rozdiely medzi SES a jej členskými stranami? To, čo sa hovorí na európskej úrovni, často nie je realizované na národnej… – Nevidím žiaden rozdiel medzi SES a jej členskými stranami. Sme jednotní. SES odráža spoločné pozície členských strán a ich vôľu spolupracovať pri realizácii sociálnodemokratickej vízie a politík na európskej úrovni. Všetky členské strany chcú sociálnejšiu Európu a existuje viacero spôsobov, ako to realizovať na národnej a európskej úrovni. Podporujeme členov pri výmene skúseností a diskusiách o spoločnom smerovaní. Neobávate sa, že vytvorenie federalizmu na americký spôsob v Európe, o čo sa SES usiluje, bude viesť k vytvoreniu európskej vlády neoliberálneho charakteru? – Neobávam sa, pretože to nie je náš politický cieľ. Naším cieľom je Európa podporujúca členské krajiny pri budovaní sociálne spravodlivých spoločností, ktoré sú schopné sebavedomo čeliť výzvam globalizácie. Sociálne súdržné spoločnosti sa prispôsobujú zmenám a ostávajú konkurencieschopné omnoho viac ako spoločnosti s rozšírenou chudobou, kde ľudia nevyužívajú svoj potenciál naplno. EÚ nám môže pomôcť riadiť globalizáciu a jej dosahy. Je zavádzajúce hovoriť o „európskej vláde“. EÚ nemožno porovnávať s inými systémami vlády vo svete: je najinovatívnejšou a najúspešnejšou formou regionálnej integrácie, aká bola kedy vytvorená, a našou úlohou je ďalej ju zefektívňovať. Nakoľko reálna je spoločná európska sociálnodemokratická politika pri všetkých tých rozdieloch? Vezmime si francúzskych socialistov a ich názor na európsku ústavnú zmluvu… – Rozdiely budú vždy existovať, a v tom spočíva bohatstvo politickej rodiny socialistov. Nemôžeme sa obávať diskusií. Máme však spoločné hodnoty a princípy. A vieme, že sme silnejší, keď hovoríme jedným hlasom. SES kráča po dlhej ceste, na ktorej sa európska politika stáva stále dôležitejšou. Meniť veci môže len spolu so silnými stranami v každej z členských krajín EÚ. Z liberálneho hľadiska je sociálna Európa hlavnou hrozbou konkurencieschopnosti a ekonomickému rastu. Je možné, aby ekonomické a iné problémy pramenili, naopak, z nedostatočnej sociálnej bezpečnosti? – Sociálna Európa je nevyhnutným komponentom európskeho modelu a nie je vôbec prekážkou konkurencieschopnosti. Vo svetle globalizácie však musíme náš model reformovať. Štrukturálne reformy musia kombinovať flexibilitu a istoty. Každý musí dostať správne vzdelanie, ktoré mu uľahčí hľadanie a zmenu zamestnania. K tomu sa pridávajú sociálne služby, celoživotné vzdelávanie… Nemyslíte si, že veľká ideologická debata o „budúcnosti Európy“ príliš dlho pútala pozornosť ľudí, ktorí majú záujem na posilňovaní Európy? Netreba sa radšej sústrediť na reálnu prácu, praktické kroky? – Európa pracuje najlepšie, keď má nejakú „veľkú myšlienku“, ktorú rozvíja – jednotný trh, jednotná mena, rozšírenie… „Veľká myšlienka“ však musí zodpovedať prianiam ľudí. Európska únia sa môže priblížiť k ľuďom, ak bude hovoriť o veciach, na ktorých im záleží, ak bude odpovedať na obavy – pracovné miesta, globalizáciu, ekonomiku, sociálnu ochranu. Opäť je to o správnej kombinácii modernizácie sociálnych systémov, väčšej konkurencieschopnosti na globálnej úrovni a vytváraní kvalitných pracovných miest. Je vôbec myšlienka zavedenie minimálnej európskej mzdy reálna? Jednotlivé krajiny majú dosť rozdielnu ekonomickú úroveň… – Otázka minimálnej mzdy je, prirodzene, v kompetencii národných štátov. Je pravda, že krajiny majú rozličné ekonomické štruktúry a jednotná minimálna mzda nie je realistická. Musíme sa však vyhnúť „úteku nadol“ – situácii, v ktorej budú krajiny súťažiť o investície znižovaním úrovne miezd. Nemala by byť, práve pre ekonomické rozdiely, sociálna politika vytváraná na národnej úrovni a nie diktovaná Bruselom? – Sociálna politika nie je diktovaná Bruselom! Rozhoduje sa o nej najmä na národnej úrovni a európska dimenzia je komplementárna. Musíme zabezpečiť ich súdržnosť a vzájomnú prepojenosť. Priniesla myšlienka „sociálnej Európy“ občanom EÚ aj niečo konkrétne? – Áno, myslím, že im priniesla konkrétne zlepšenia. Jej podstatou je, že EÚ má byť viac ako len spoločný trh. Je úniou, v ktorej máme práva a štandardy pre pracujúcich a občanov. V zmluvách ES máme právny základ pre kroky v sociálnej oblasti a zamestnanosti, ak sa ukážu ako potrebné. Existujú celoeurópske štandardy, pokiaľ ide o dĺžku pracovného času, sociálny dialóg, antidiskriminačnú politiku, vrátane viac ako 30 európskych nariadení v sociálnych otázkach a zamestnanosti brániacich práva pracujúcich a garantujúcich určité štandardy. Je to pokrok, no musíme urobiť viac. Myslíte si, že sociálna Európa je možná aj pri rozširovaní EÚ? – Musíme spojiť rozširovanie EÚ s jej prehlbovaním. Rozširovanie nevyhnutne vytvára nové výzvy pre sociálnu politiku. Pozrite sa napríklad na úsilie, ktoré museli nové členské krajiny vynaložiť na inkorporáciu európskej legislatívy týkajúcej sa sociálnej politiky do svojich právnych poriadkov! Európsky projekt je o solidarite. Napriek rozdielom je dnes sociálna politika realitou v celej EÚ. A neoslabí sociálnu dimenziu budúci vstup Turecka? – Otvorenie rokovaní medzi EÚ a Tureckom o pristúpení je začiatkom dlhej cesty, ktorej konečným cieľom je členstvo v únii. SES turecké európske ambície podporuje. Vieme, že progresívne sily v tureckej spoločnosti – odbory, organizácie brániace ľudské práva, sociálni demokrati a i. – vidia vo vstupe Turecka do únie najlepší spôsob zabezpečenia demokracie, slobody, práva, stability a ekonomickej prosperity v krajine. EÚ musí Ankaru uistiť, že nebude rozhodovať na základe dvojakých štandardov. Členstvo nebude poskytnuté automaticky, Turecko musí úplne naplniť požadované kritériá. Rokovania nie sú vyjednávaním o kritériách. Turecko však nesmie chápať reformný proces ako sériu ústupkov Európskej únii, musí sa samo usilovať o lepšie rešpektovanie ľudských práv, demokracie, vládu zákona, rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi, menšinové práva, pretože to sú nevyhnutné podmienky slušnej spoločnosti. Tento veľký reformný proces si vyžaduje čas. So sociálnou politikou súvisí aj otázka európskeho poľnohospodárstva. Aká je jeho budúcnosť? Majú prežiť len veľkí farmári, alebo majú dostávať špeciálne subvencie aj malí poľnohospodári? – SES verí, že by sme mali riadiť sily globalizácie tak, aby sa trh stal služobníkom ľudí, a nie naopak. Zmeny v poľnohospodárskom sektore priniesla zrýchľujúca sa globalizácia. Nemôžeme sa tomu vyhnúť. Ľuďom by sme však mali umožniť, aby – ak je to potrebné – boli schopní prejsť z jedného zamestnania do iného, z jedného sektora do druhého. Zvyšovanie kvalifikácie ľudí je spôsobom, ako ochrániť ľudí vo svete so strácajúcou sa sociálnou bezpečnosťou – a to platí aj pre poľnohospodárstvo. Často sa hovorí, že potrebujeme zabezpečiť väčšiu účasť žien na trhu práce. Ako to však dosiahnuť, keď služby súvisiace so starostlivosťou o deti je nedostatočná a ženy sú na pracovisku diskriminované? – PES sa zaviazala k lepším podmienkam pre ženy, aby ony a ich partneri mohli lepšie zosúladiť svoje pracovné a rodinné povinnosti. Máte pravdu, služby starostlivosti o deti sú v niektorých častiach Európy nedostatočné a ešte stále existuje mnoho prípadov diskriminácie na pracovisku. Európa nám však v tejto otázke poskytuje zmiešaný obraz. Niektoré členské štáty dokázali zabezpečiť správnu rovnováhu. Vo Švédsku a Dánsku je zabezpečenie starostlivosti o deti a rodičovská dovolenka na veľmi dobrej úrovni. Iné členské štáty začali u týchto krajín hľadať inšpiráciu, aby zlepšili situáciu doma. Našou úlohou je tlačiť na všetky členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie dostupných služieb starostlivosti o deti a uplatňovali antidiskriminačné opatrenia. Ktorá krajina je podľa vás väčšou hrozbou sociálnej Európe? Čína alebo India? – Globalizácia tu je a Európa preto musí nájsť ten najlepší spôsob, aby posilnila a zachovala svoj sociálny model. Sme radi, že ľudia sa dostávajú z chudoby v Indii a Číne. My v tomto smere neuplatňujeme rozdielny prístup. Ako sociálni demokrati chceme, aby sa zlepšili tak životné, ako aj pracovné podmienky ľudí. Preto podporujeme dôstojnú prácu pre všetkých, s garantovanými právami pracujúcich, rovnakou mzdou za rovnakú prácu, s kolektívnym vyjednávaním. Toto je kľúč k úspešnej ekonomickej globalizácii: globalizácia sociálnych práv! Myslíte si, že v prospech spravodlivejšieho sveta potrebujeme spolupracovať so všetkými americkými demokratmi alebo len s ich progresívnym krídlom? Sú tu možnosti užšej spolupráce medzi Stranou európskych socialistov/Socialistickou internacionálou a progresívnymi/ľavicovými demokratmi? – Súhlasím s tým, že sa musíme spojiť s progresívnymi silami na celom svete, aby sme mohli čeliť spoločným výzvam a dosiahli spravodlivejší svetový poriadok. V tomto smere úzko spolupracujeme so Socialistickou internacionálou a spustili sme aj iniciatívu nazvanú Globálny pokrok s demokratmi, v ktorej spolupracujeme aj s Madeleine Albrightovou a Tomom Daschleom. V rámci Globálneho pokroku diskutujeme o tom, ako zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky ako globálny cieľ. Nie je nezamestnanosť mladých a ľudí nad 50 rokov limitom pre efektívnosť sociálnodemokratickej politiky? – Dodal by som, že aj nezamestnanosť žien! Ide o veľmi vážne problémy, ktoré ako sociálni demokrati musíme riešiť. Riešením by mohol byť model uplatňovaný v škandinávsky krajinách: tie boli schopné kombinovať flexibilitu s istotami. Kľúčom je investovať do ľudí, do ich vzdelávania a kvalifikácie, aby sme ich pripra-vili na výzvy 21. storočia! Ďalším kľúčovým krokom je viac investovať do starostlivosti o deti, aby sme ženy integrovali do pracovného trhu. Prečo trestať nezamestnaných a znižovať ich dávky? Oni nie sú zodpovední za svoju situáciu! – Samozrejme, nezamestnaní nie sú zodpovední za svoju situáciu. Strana európskych socialistov si stanovila za cieľ dosiahnuť plnú zamestnanosť s kvalitnými pracovnými miestami, čo by malo byť prioritou pre Európu. Investície do ľudí sú kľúčom k zmene. Zároveň však musíme byť schopní reformovať naše sociálne modely. Európa sa musí zmeniť. To neznamená obmedziť práva pracujúcich, ale jednoducho im umožniť, aby boli lepšie pripravení na zmenu. Hovorili ste o vytváraní aliancií. S komunistami, zelenými, liberálmi, kresťanskými demokratmi alebo regionálnymi stranami? – Mal som na mysli aliancie v širokom slova zmysle, a nie s tou či onou politickou skupinou. Myslím si, že je chybou nazdávať sa, že aliancie za zmenu možno vytvárať len medzi politikmi. V mnohých otázkach musíme aliancie vytvárať s občianskou spoločnosťou, s odborovými zväzmi, podnikateľmi, a v konečnom dôsledku aj s obyčajnými ľuďmi. Politiku na národnej úrovni nemožno robiť vo vákuu, rovnako ako ani európsku politiku. Nemyslíte si, že európskej ústave chýba sociálny rozmer? – Je pravdou, že počas konventu diskusie o sociálnych a ekonomických otázkach pokročili najmenej. Aby ste ma však správne chápali, keď hovorím, že členské štáty EÚ niekedy nerešpektujú európske sociálne zákony. Máme však možnosť pohnúť ďalej. Strana európskych socialistov práve spustila iniciatívu, ktorej cieľom je zadefinovať si, ako ďalej postupovať. Aký je váš názor na prepojenie medzi odborovými zväzmi a sociálnodemokratickými stranami? Malo by ísť len o formálne spojenie alebo nie? Niektoré krajiny existujú aj bez takýchto formalít. – Strana európsky socialistov uznáva, že jej členské strany majú rôznu históriu, štruktúry a systémy. Britská Labouristická strana vyrástla z odborárskeho hnutia a to vysvetľuje tieto formálne prepojenia. Niektoré z našich členských strán majú podobné formálne prepojenia, iné nemajú. V tomto prípade by sa nemal uplatňovať rovnaký prístup pre všetkých.