Nútené, alebo nevyhnutné práce

Slovenskí občania sú aj na začiatku 21. storočia vystavení núteným prácam. Situáciou sa dokonca oficiálne zaoberá už aj úrad verejného ochrancu práv (ombudsman). Ide o povinnosť ľudí odpratávať sneh z chodníkov a iných verejných priestranstiev. Ak ombudsman rozhodne, že naozaj ide o nútené práce, môže to znamenať nečakané, až miliónové výdavky, ktoré napokon zaplatíme z našich daní. Obec a samosprávny kraj regulujú svoju politiku v každej z oblastí prostredníctvom právnych noriem, ale aj cez vlastné miestne či regionálne zákony. Na tento účel poslanci schvaľujú všeobecne záväzné nariadenia (VZN). Tie nesmú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovil súhlas parlament. VZN – malý zákon Schvaľovací proces VZN, počnúc vyvesením jeho návrhu, pripomienkovaním, schvaľovaním a vyvesením schváleného dokumentu, mu nepochybne pridávajú na vážnosti. Nielen schvaľovacia procedúra, ale aj samotná litera, rozsah, dodržiavanie a postihy spojené s jeho porušovaním si vyžadujú ďalšiu pozornosť. Všeobecne záväzne nariadenie je miestny zákon, ktorý stanovuje „pravidlá hry“. Je odrazom miestnej politiky a nástrojom sebarealizácie politikov, politických strán i diskusií so zainteresovanými. Samosprávy pre spokojnosť občanov, pre zraky svojich voličov, pre svoju vizitku i sebaprezentáciu dbajú na čistotu všetkých verejných priestranstiev. Žiaden primátor nechce byť prvým mužom „špinavého mesta“. Financie sa však podpisujú aj pod čistotu ulíc. Samosprávy nútia ľudí pracovať V súvislosti so zimným obdobím by bolo naivné predpokladať, že sneh všetko prekryje, a preto viac peňazí a čistiaci servis je otázkou jarných mesiacov či jesenného upratovania. O tom vedia svoje hlavne chotáre bohaté na snehovú nádielku. Kto však môže odhŕňať sneh? Kto to musí robiť? A kto zodpovedá za schodnosť chodníkov a ciest počas zimnej fujavice? Na tieto otázky v tomto banálnom probléme nájdeme odpovede vo VZN o udržiavaní čistoty na verejných priestranstvách. Za verejné priestranstvá sa podľa takéhoto miestneho zákona považujú všetky miesta, ktoré slúžia na verejnému užívanie, zodpovedajúce ich určeniu. Sú to najmä mestské komunikácie (ulice, námestia, chodníky, cesty, podjazdy, mosty a pod.), verejné priechody, verejné schody a pod. Teda to, čo bežne a každodenne využívame. Niekoľkými kliknutiami na toto nariadenie, bez ohľadu na to, či ide o text z Martina, Sniny či Prešova, zistíme ich nápadnú podobnosť a rovnakú filozofiu: „O údržbe verejného priestranstva a miestnej komunikácie s príslušenstvom sa stará vlastník alebo správca majetku alebo organizácia poverená na vykonávanie tejto činnosti. Pričom čistenie zabezpečuje vlastník majetku v zmysle schváleného harmonogramu. Za čistotu a čistenie chodníkov počas celého roka zodpovedá vlastník, resp. užívateľ priľahlej nehnuteľnosti.“ Príslušný zákon mesta Snina pripomína občanom, že „chodníky pri budovách, v ktorých sú umiestnené obchodné, prevádzkové a podnikateľské jednotky, sú povinní čistiť užívatelia týchto zariadení.“ Rozhodujú poslanci, ktorých volíme Môže však samospráva nútiť občana pracovať? Môže v 21. storočí prinúť jedno zo spomínaných miest, alebo každá iná z takmer 3 000 slovenských samospráv svojho obyvateľa k tomu, aby napríkald v zime pracoval, a teda odhŕňal sneh z chodníka pred svojou bytovkou? Sú to paradoxné otázky, na ktoré odpoveď hľadá už aj ombusdman. Ako už bolo spomínané, práve financie rozhodujú často viac ako chuť a reálne potreby. Je viac ako pravdepodobné, že presunutie zodpovednosti za čistotu chodníka či priestranstva pred obchodom či malou predajňou je na pleciach toho, kto ich v maximálnej možnej miere využíva. Nie sú to však zákazníci, ale vlastník budovy, nie sú to chodci, ale prevádzkovatelia budov. Zmena každého VZN je možná. Úpravy, doplnenia, novelizácie sa robia podľa potrieb. Je však na poslancoch, čo považujú za reálnu potrebu. Či v tomto prípade považujú za potrebné ponechať zodpovednosť za čistotu a schodnosť chodníkov na tých, ktorí za to zodpovedajú od nepamäti, alebo zmenia filozofiu i zodpovednosť. Buď to urobíme, alebo zaplatíme Tí, ktorí rozhodujú aj o fungovaní našej samosprávy, sú nami volení poslanci. Nesieme plnú zodpovednosť za tých, ktorí nás zastupujú. Na druhej strane sa poslanci zodpovedajú nám za to, akú podobu má naše okolie. A musia sa nám zodpovedať aj za rozhodnutia o investovaní každej koruny zo spoločnej pokladnice. Ak sa rozhodnú podporiť rozvoj školstva či vytvoria podmienky na prilákanie investora, je to ich práca. Len a len na nich je aj to, na koho presunú zodpovednosť za čistotu verejných priestranstiev. Ak sa cítia na to, že mestský rozpočet utiahne čistenie všetkých chodníkov, ciest, parkov, podchodov, nadchodov či plôch pred obchodnými centrami, je to na nich. A pôjde to z našich daní. Nechajme sa prekvapiť, aký verdikt dá v tomto probléme verejný ochranca práv. Ak rozhodne o tom, že tieto práce sú nevyhnutné, ale zároveň nútené, potom sa priority samospráv radikálne zmenia. Napríklad prešovská radnica v zimnom období prepluhuje viac ako 12 000 km verejných plôch. Ak by však toto robila každý deň a všade, Prešovčania by platili približne 1 100 000 Sk denne. Za predpokladu, že by sa v tomto meste vykonávalo ručné a strojové čistenie len jedenkrát týždenne, daňových poplatníkov by to vyšlo na 25 mil. Sk. Momentálne, počas platnosti pôvodného VZN, predstavuje zimná údržba v metropole Šariša finančný náklad len na čistení, bez nákladov na posypový materiál a pod., 11 500 000 Sk. Samozrejmosť ako zimné alebo akékoľvek čistenie ulíc je bežnou a zároveň nevyhnutnou prácou. Blízka budúcnosť však ukáže, či tieto nevyhnutné práce budú nútené, alebo samozrejmé Autor je politológ, pôsobí v samospráve