Smrť prezidenta Kosova Ibrahima Rugovu nebola neočakávaná. Už dlhší čas trpel na rakovinu pľúc a jeho zdravotný stav sa zhoršil začiatkom decembra, keď sa prestal objavovať na verejnosti. Špekulácie o jeho nástupcovi sa objavovali už dva roky, ale diskusie sa zintenzívnili až po septembri 2005, keď verejnosť informoval o svojej chorobe. V kosovských mocenských zápasoch sú hlavnými protihráčmi osirelá Demokratická liga Kosova (LDK) a hlavná opozičná Demokratická strana Kosova (PDK) pod vedením Hashima Thaciho. V hre však nie je iba nástupníctvo na poste najvyššieho predstaviteľa Kosova, ale aj vedenie Demokratickej ligy Kosova(LDK) – najsilnejšej kosovskej strany, ktorej vznik v roku 1989 a popularita medzi obyvateľstvom je spojená práve s menom zosnulého lídra. Obavy Srbov Kosovo v súčasnosti nemá politika, ktorý by dokázal svojou charizmou a morálnou autoritou nahradiť zosnulého Rugovu. Dôsledkom mocenského i politického vákua bude prehĺbenie vnútroalbánskych politických konfliktov, ktoré sa albánski lídri budú usilovať tlmiť radikalizáciou politiky voči nealbánskemu obyvateľstvu. Podobná radikalizácia, či dokonca nová eskalácia násilia v Kosove môže skomplikovať negociačné pozície kosovských Albáncov. Posilnenie vplyvov niekdajších bojovníkov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), združených okolo lídra Demokratickej strany Kosova (DPK), resp. expremiéra a vodcu Aliancie za budúcnosť Kosova (AAK) Ramusha Haradinaja, však rovnako dobre môže prispieť k urýchleniu rokovaní. Predo-všetkým USA sa totiž obávajú, že otáľanie s prijatím definitívneho riešenia bude viesť k prehĺbeniu napätia v provincii. Nárastu radikálnych nálad medzi kosovskými Albáncami sa obávajú predovšetkým zástupcovia tamojších Srbov, ktorí vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti srbskej komunity. Predseda Srbskej listiny Kosova a Metohije Oliver Ivanovič vyhlásil, že kosovskí Srbi musia byť opatrní, aby sa v prípade vnútroalbánskych rozporov nestali hromozvodom. K zmene atmosféry určite neprispela snaha srbského prezidenta Borisa Tadiča zúčastniť sa na pohrebe kosovského prezidenta. Jeho zámer sa stretol s negatívnou reakciou Rugovových príbuzných a kosovskej administratívy Cieľom plánovanej cesty bolo totiž demonštrovať srbskú zvrchovanosť nad Kosovom. Jeho vyhlásenie, že „je samozrejmé, že prezident Srbska ide do Kosova, ktoré je súčasťou tohto územia a jeho integrity a preukáže potrebnú úctu predstaviteľovi albánskeho národa,“ kosovská albánska tlač prijala jednoznačne ako provokáciu, resp. prejav cynizmu. Prinajmenšom časť kosovských Srbov si, žiaľ, až po Rugovovej smrti uvedomila, že jeho odchod znamená veľkú stratu aj pre nich. Svedčia o tom slová predsedu Srbskej národnej rady severného Kosmetu (SNV) Milana Ivanoviča, ktorý vyzdvihol Rugovu ako človeka s vrodeným demokratickým potenciálom, ktorého nemožno obviniť z toho, že by postupoval nezákonne. Prinajmenšom časť kosovských Srbov si, žiaľ, až po Rugovovej smrti uvedomila, že jeho odchod znamená veľkú stratu aj pre nich. Svedčia o tom slová predsedu Srbskej národnej rady severného Kosmetu (SNV) Milana Ivanoviča, ktorý vyzdvihol Rugovu ako človeka s vrodeným demokratickým potenciálom, ktorého nemožno obviniť z toho, že by postupoval nezákonne. Hoci vízia nezávislého Kosova, ktoré by však bolo demokratické a kde by sa rešpektovali aspoň základné práva menšín, sa zdala byť málo pravdepodobná aj za jeho života, po jeho smrti sa pesimistické očakávania znásobili ešte viac. Nový prezident v nedohľadne V duchu kosovskej ústavy prevzal prezidentské právomoci predseda parlamentu Nexhat Daci z LDK. Vzhľadom na nízku kredibilitu lídrov kosovských Albáncov je jednou z možností, že prezidentské voľby sa budú konať až po ukončení rokovaní o budúcnosti Kosova. Jedným z najhorúcejších kandidátov na post prezidenta je Rugovov dlhoročný rival Hashim Thaci, ktorý nalieha na urýchlenie prezidentských volieb. Generálny tajomník Thaciho DPK Jakup Krasniqi žiada, aby sa parlament zvolil nového prezidenta v časovom horizonte dvoch týždňov až jedného mesiaca. Thaci sa ponáhľa, lebo vie, že čas pracuje proti nemu. Ak totiž na rokovaniach o budúcnosti Kosova ako očakávaný šéf negociačného tímu neuspeje s nekompromisnou pozíciou, podľa ktorej albánska delegácia považuje otázku budúceho štatútu za vyriešenú a so Srbskom je ochotná diskutovať iba o všetkých ostatných záležitostiach, vrátane decentralizácie, jeho doterajšia popularita môže klesnúť. Naopak, v prípade rýchleho vyhlásenia nezávislosti má šancu pomerne dlho sa udržať na najvyššom poste. Thaciho tromfom sú úzke kontakty s USA. Ďalším variantom je, že by Thaci obsadil kreslo premiéra a jeho strana by za prezidenta nominovala expremiéra Bajrama Rexhepiho, pochádzajúceho z Kosovskej Mitrovice. Jeho kandidatúru na post prezidenta Thaci avizoval ešte v decembri 2005. Momentálne najpopulárnejším kosovskoalbánskym politikom je veliteľ Kosovského ochranného zboru Agim Ceku. Po ňom nasleduje expremiér Ramush Haradinaj. Na treťom mieste bol zosnulý Rugova. Len malé šance na zvolenie má súčasný premiér Bajram Kosumi (AAK), ktorého v popularite predbehol aj šéf misie UNMIK Soren Jesen Petersen. Medzi voličmi je populárny aj ďalší politik DPK Fatmir Ljimaj, ktorého v decembri 2005 haagsky tribunál zbavil obvinení z páchania vojnových zločinov. V každom prípade však Haradinaj alebo Ljimaj nemajú podporu Západu. Sympatie Západu má líder malej strany ORA Veton Surroi. Jeho strana, s ktorou čiastočne spájajú svoje nádeje aj miestni Srbi, však v posledných parlamentných voľbách sotva dokázala prekročiť prah zvoliteľnosti, a hoci podpora ORA rastie, nepredpokladá sa, že by dokázal získať viac než 15 percent hlasov. Do hry však vstupuje aj ďalší kandidát – jeden z najbohatších Albáncov Bexhet Pacoli, podnikateľ žijúci vo Švajčiarsku. Hoci má podporu lokálneho biznisu, je považovaný za jedného z hlavných sponzorov UCK. V jej prospech mal údajne na Západe vyberať „dobrovoľné“ príspevky od kosovských gastarbeiterov. Jeho firma Mobetex má svoje záujmy od východnej Európy až po Washington, kde udržiava kontakty s predstaviteľmi Republikánskej strany. Medzinárodné spoločenstvo nemá voči doterajším straníckym kandidátom dôveru. Belehradský denník Blic priniesol úvahu, že novým najvyšším predstaviteľom Kosova by mal byť nestraník. V tejto súvislosti sa objavila zmienka o niekdajšom ideológovi UCK a súčasnom predsedovi kosovského zväzu spisovateľov Ademovi Demacim, ktorý strávil vyše dvadsať rokov v komunistických väzniciach. Problémom je však jeho vysoký vek, ale aj spôsob vyjadrovania, keď napr. v súčasnosti tvrdí, že skutočnú moc v Kosove predstavujú kriminálne živly. Neistá budúcnosť LDK Rugova nemá dôstojného nástupcu ani vo vlastnej strane. Vplyv LDK bol založený na Rugovovej charizme. Jej najpopulárnejším politikom je súčasný predseda parlamentu Nexhat Daci. V porovnaní s Rugovom je však považovaný za radikálnejšieho politika. Na rozdiel od ostatných kosovských politikov mu chýba regionálne zázemie, keďže pochádza z Velikeho Trnovca v juhosrbskej opštine Bujanovac, ležiacej na hraniciach s Kosovom. Ďalšími kandidátmi na predsedu LDK sú minister pre decentralizáciu a miestnu samosprávu Ljufti Haziri a poslanec LDK Sabri Hamiti. Rivalita panuje najmä medzi Hamitim a Dacim. Hamiti, populárny v Lapskom regióne, by v prípade zvolenia Daciho mohol vyvolať v LDK rozkol a odviesť zo strany časť členskej základne. V prípade zvolenia Hamitiho je však pravdepodobné, že Daci nebude siahať k unáhleným krokom. Hamitiho výhodou je silné rodinné zázemie. Jeden jeho brat je riaditeľom KEK (Kosovskej energetickej korporácie), ďalší je vysokým funkcionárom LDK. Pritom Hamiti je blízkym príbuzným zosnulého Rugovu, ktorý bol manželom jeho sestry. Zmeny prebiehajú aj v DPK. Po vynesení oslobodzovacieho rozsudku v Haagu a návrate Fatmira Ljimaja do Kosova získal jej líder Hashim Thaci vo vnútri strany silného rivala. Ich spory môžu vyústiť do rozkolu a vzniku novej frakcie. Destabilizácia hrozí aj v Haradinajovej AAK. Medzistranícke súboje budú viesť k stagnácii vývoja, keďže politickí lídri sa budú sústreďovať na mocenské zápasy namiesto riešenia reálnych problémov Kosova. Pokračovanie súčasnej ekonomickej a sociálnej stagnácie vytvára výbušnú atmosféru, v ktorej stačí iba iskra na rozpútanie ďalších násilností, podobných tým v roku 2004. Hoci potenciálnymi obeťami sú znova Srbi, Rómovia alebo iní Nealbánci, rovnako reálnou je aj hrozba násilného vyrovnávania si účtov medzi albánskymi lídrami. Hlavý problém – nezamestnanosť a chudoba Zosnulý prezident Kosova Ibrahim Rugova bol symbolom tejto krajiny. Realizácie svojho sna o nezávislom Kosove sa nedožil. Hoci sa stal prezidentom tejto entity pod kontrolou OSN a Kosovo má svoju vládu i parlament, len s veľkými ťažkosťami možno o ňom hovoriť ako o víťazovi. Namiesto ním postulovaného nenásilného odporu zohralo rozhodujúcu úlohu pri odchode srbských jednotiek bombardovanie vtedajšej Juhoslávie silami NATO ako aj aktivity bojovníkov z UCK. Ich aktivity odsudzoval, ale bez nich by sa zrejme medzinárodne uznávaným prezidentom nestal. Hoci od nastolenia medzinárodného protektorátu nad Kosovom uplynulo už takmer osem rokov, aj napriek stavebnému boomu, ktorý prepukol bezprostredne po vojne, v Kosove sú stále prítomné stopy vojny. Netýka sa to iba zničených dedín a miest, ale aj nefungujúcej ekonomiky a verejnej infraštruktúry. Podľa údajov z novembra 2005 v Kosove doteraz nemá prácu 315-tisíc ľudí, t. j. približne 43 percent obyvateľstva. Objavujú sa však aj vyššie odhady, ako uvedené údaje kosovského ministerstva práce a sociálnych vecí. Údaje Svetovej banky zároveň poukazujú, že pod úrovňou biedy žije až 37 percent obyvateľstva, pričom 15 percent sa nachádza v pásme extrémnej chudoby. Z tohto hľadiska obdobie pôsobenia Rugovu na poste prezidenta Kosova úspešným nebolo. To isté však platí aj o fungovaní medzinárodnej správy. Rugovov odchod je pre Kosovo medzníkom a zároveň veľkou výzvou. Politickí lídri kosovských Albáncov sa už nebudú môcť zaštiťovať Rugovovou morálnou autoritou. Bez ohľadu na to, ako skončia rokovania o budúcom štatúte, budú musieť preukázať, do akej miery sú schopní riešiť potenciálne spory demokratickými prostriedkami, ale aj riešiť naliehavé ekonomické a sociálne problémy svojej krajiny. Autor je politológ Kompletnú analýzu si môžete prečítať na internetovom portáli Euromonitor, www.ssve.sk.
