Zdá sa, že odporcovia zmluvy SR s Vatikánom o uplatňovaní výhrady svedomia majú aspoň v tomto volebnom období vyhrané. Odchod KDH z koalície znamená, že sa ňou nebude zaoberať ani vláda, a celkom určite už ani parlament. Občianske združenie Možnosť voľby v tejto súvislosti opäť upozorňuje nie na politické, ale na právne výhrady voči navrhovanému textu zmluvy podľa posudku, ktorý vypracovala sieť nezávislých expertov Európskej únie. Túto sieť založila Európska komisia na žiadosť Európskeho parlamentu (EP) a skladá sa z nezávislých zástupcov všetkých členských štátov (väčšinou sú jej členmi profesori práva). Úlohou siete je monitorovať situáciu v oblasti základných práv tak, ako sú zakotvené v Charte základných práv EÚ, a pripravovať pravidelné hodnotiace správy. Posudok k návrhu tzv. zmluvy o výhrade svedomia vypracovali na požiadanie EP. Najdôležitejšie závery posudku: 1. Návrh zmluvy môže mať zásadný vplyv na vý-klad práva na slobodu svedomia, náboženstva alebo viery, ako je zakotvené v článku 24 Ústavy SR (v právnickej reči sa pod pojmom „viera“ rozumejú nielen náboženstvá, ale aj iné filozofické presvedčenia, ako napr. ateizmus, agnosticizmus alebo pacifizmus). Zmluva po jej podpísaní a ratifikácii NR SR podľa doložky zlučiteľnosti tak, ako to tvrdí MS SR, nebude priamo vytvárať práva a povinnosti osôb v SR (t. j. nebude priamo vykonateľná), ale bude mať štatút „medzinárodnej ľudskoprávnej zmluvy“ (t. j. taký istý ako Európsky dohovor o ľudských právach) a teda aj prednosť pred slovenskými zákonmi. Je pravdepodobné, že súdy budú podľa zmluvy vykladať rozsah výhrady svedomia. 2. Medzinárodné ľudské právo ani právo EÚ ako také neobsahuje právo na výhradu svedomia. Výbor OSN pre ľudské práva výlučne v súvislosti s brannou povinnosťou poznamenal, že ak sa štáty samotné rozhodnú garantovať právo na výhradu svedomia voči povinnej vojenskej službe, musia to umožniť na základe akéhokoľvek náboženstva alebo viery. 3. Viacero európskych štátov umožňuje výhradu svedomia okrem povinnej vojenskej službe aj voči vykonávaniu sobášov u osôb rovnakého pohlavia, osôb, ktoré sú rozvedené, alebo voči niektorým úkonom v zdravotníctve. Nikde sa však neuplatňuje v takom rozsahu, aký navrhuje naše ministerstvo spravodlivosti. A žiadny štát nemá upravenú výhradu svedomia v konkordáte s Vatikánom, ale v domácej legislatíve. Zákony o výhrade svedomia ju aj podstatne a podrobne obmedzujú, aby by bolo jasné, čo sa deje, keď si ju niekto uplatní. Napr. lekár musí poslať zdravotnú dokumentáciu inému lekárovi a štát musí zabezpečiť prístup k všetkým povoleným zdravotníckym službám. 4. Posudok napokon obsahuje analýzu návrhu zmluvy z pohľadu medzinárodného ľudského práva (Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, Pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien) a práva EÚ. Naša zmluva je podľa expertov problematická v troch základných bodoch: a) výhrada svedomia nie je umožnená každému na základe akéhokoľvek náboženstva alebo viery, a teda diskriminuje príslušníkov ostatných náboženstiev alebo vier (aj ateistov). Ani zmluvy s inými registrovanými cirkvami to neriešia, lebo tie by nemali takú istú „silu“ ako zmluva s Vatikánom (status medzinárodnej ľudskoprávnej zmluvy) a nepokrývalo by to všetky cirkvi a presvedčenia. b) posledný návrh zmluvy nemá dostatočné a podrobné obmedzenia prejavu výhrady svedomia najmä v oblasti zdravotníctva a dá sa predpokladať, že by to malo diskriminačný a nerovnomerne negatívny efekt najmä na práva žien. Ustanovenie o obmedzení musí obsahovať podrobné opatrenia o tom, aký nastáva postup v prípade, ak si lekár alebo iný zdravotník uplatní výhradu svedomia. Okrem toho chýba ustanovenie, podľa ktorého uplatnením si výhrady svedomia nemožno uškodiť na právach iného. c) status spoločnej komisie môže byt problematický, pokiaľ by sa podľa jej výkladu riadili súdy pri výklade práva na výhradu svedomia. Komisia totiž nie je nezávislý orgán. Prejav svedomia možno obmedziť Právo na náboženstvo alebo vieru sa vzťahuje na to, čomu človek verí a myslí si v súkromí. Toto právo je absolútne a neobmedzené. Nemožno niekoho nútiť, aby si niečo myslel alebo v niečo veril. Právo na prejav svedomia, náboženstva alebo viery však nie je absolútne a možno ho zákonom obmedziť, ak je nevyhnutné ochrániť verejný poriadok, demokraciu, zdravie, život alebo práva iných. Napr. niektoré náboženstvá vyžadujú, aby veriaci i deti nosili pri sebe nože. Keďže však najmä deti s nožmi by mohli byť v škole hrozbou pre život a zdravie iných detí, súd skúma, či je nevyhnutné obmedziť niekoho práva na prejav svedomia v záujme ochrany iných a aké opatrenie je na to primerané (napr. zakázanie nosenia nožov u deti). Ide o tzv. balansovanie medzi konfliktnými právami a záujmami. Výhradu svedomia možno považovať za prejav svedomia. Preto aj právo na výhradu svedomia nie je absolútne, ale je potrebné ho obmedziť pre ochranu demokracie, zdravia, života a práv iných. Je zrejmé, že ak si lekár uplatní výhradu svedomia voči vykonávaniu interrupcií alebo predpísaniu antikoncepcie, obmedzí tým právo ženy na prístup k zdravotnej starostlivosti. Preto toto právo nemôže byť neobmedzené tak, ako to bolo v prvom návrhu zmluvy. Ani terajšie obmedzenie len v prípade o-hrozenia života alebo zdravia nemožno považovať za dostatočné. Hrozí porušenie iných zmlúv Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sme zodpovední podľa čl. 1 Viedenského dohovoru z 23. mája 1969 za plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, ktoré sme už podpísali. To však reálne hrozí, lebo prijatie tejto zmluvy môže podľa expertov EÚ porušiť medzinárodné záväzky SR vyplývajúce z Paktu OSN o občianskych a politických právach. Komisia OSN pre ľudské práva uznala právo na prístup k službám a poradenstvu v oblasti reprodukčného zdravia ako medzinárodné ľudské právo. 18. novembra 2005 táto komisia prvýkrát rozhodla o interrupciách, keď v prípade Karen Llontoyovej proti Peru uviedla, že odmietnutie prístupu k legálnej interrupcii je porušením základných ľudských práv žien. Ak je podľa komisie právo na výhradu svedomia uznané zákonom alebo praxou, nesmie byť rozdiel medzi dôvodmi, ktoré vedú k výhrade svedomia. Právo na výhradu svedomia v pracovnom procese smie byť podľa princípov EÚ aplikované iba pri výbere zamestnancov v inštitúciách katolíckej cirkvi, kde môže byť odôvodnené ako legitímna požiadavka. V žiadnom prípade nesmie byť toto právo uplatnené v inej forme, pretože by porušilo Smernicu Rady EÚ 2000/78/EC zo 7 .novembra 2000 o základnom rámci rovnakého zaobchádzania v pracovnom procese. Formulácia v návrhu zmluvy sa však všeobecne vzťahuje na pracovné právo, čo je neprípustné. Zmluva ohrozuje aj plnenie Smernice EÚ 2004/113/EC z 13. decembra 2004 o rovnakom zaobchádzaní medzi mužmi a ženami v prístupe k službám a tovarom. Služby reprodukčného zdravia totiž vyhľadávajú hlavne ženy a ich obmedzenie by prispelo k prehĺbeniu rodovej nerovnosti, čo sa podľa smernice považuje za nepriamu diskrimináciu. Dôsledky zmluvy by boli tiež v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tieto dokumenty garantujú ochranu pred diskrimináciou na základe pohlavia v prístupe k zdravotníckej starostlivosti.
