Blažej Možucha, predseda Slovenskej lesníckej komory Pred dvoma týždňami sme uverejnili rozhovor s B. Možuchom, ktorý vyvolal množstvo vašich ohlasov. Preto volíme netradičný postup a k lesníckej problematike sa ešte raz vraciame. B. Možucha je bývalým generálnym riaditeľom štátneho podniku Lesy SR (LSR). S hosťom Slova sa zhováral Fedor Mikovič Dostávali ste ako riaditeľ LSR príspevok na bývanie? – Nie. Podľa našich informácií si váš nástupca vypýtal od ministra okrem riadneho platu dvadsaťtisíckorunový mesačný príspevok na ubytovanie. – K tomu nech sa vyjadrí on sám. Podľa mojich informácií mu schválili „iba“ desaťtisíc. Prečo ste kritický k transformácii LSR? – Dôsledkom transformácie na odborné obhospodarovanie lesov a sociálnym dôsledkom v mnohých „hladových“ regiónoch Slovenska sa nevenuje nijaká pozornosť. Projekt „trantsformácie“ štátnych lesov v terajšej podobe vytvára optimálne podmienky na tunelovanie obrovského majetku štátu cez Stredisko manažmentu nehnuteľností a Stredisko obchodu. A ide o miliardové hodnoty. Ak vychádzame zo slovenských skúseností, vytvoril sa obrovský priestor na korupciu, klientelizmus, rozkrádanie štátneho bohatstva, obohacovanie jednotlivcov. Návrh na reštrukturalizáciu predstavuje silne centralistický model riadenia štátnych lesov. – Takýto systém nemožno riadiť tak, aby vytvoril nižším organizačným jednotkám podnikateľský priestor. Predpokladá využívanie byrokratických prístupov riadenia. Súčasné trendy riadenia sa predsa orientujú na vytváranie divíznych štruktúr s vysokým stupňom samostatnosti, čo je základnou podmienkou podnikania a nadväznej prosperity. Cieľom prechodu na trhovú ekonomiku je vytvorenie konkurenčného trhu. Viac ako šesťdesiatpercentný podiel LSR na trhu neumožňuje vytvoriť normálny fungujúci trh. V súčasnosti je sústavne porušovaný zákon a nedodržiava sa rozhodnutie Protimonopolného úradu o rozdelení kompetencií v obchode s drevom medzi generálne riaditeľstvo LSR a odštepné lesné závody. Navrhovaný model neráta so zachovaním odštepných závodov a kompetencie organizačných jednotiek sú zahmlené. To vytvára riziko zneužívania dominantného postavenia na trhu s drevom. A čo hovoríte na zrušenie niektorých odštepných závodov a plánované vytvorenie dcérskych firiem? – Takto dôjde k rozdeleniu ekonomicky lukratívnych aktivít od aktivít, ktoré sú odkázané na príjmy z finálnej produkcie dreva. K ekonomicky lukratívnym „strategickým obchodným poliam je možné rátať obchod – logistiku, nehnuteľnosti, pozemky a ich manažment“, ak mám citovať z návrhu. Stratégia financovania nie je súčasťou projektu, čo je vážny nedostatok. Autori nemajú vypracované základné kalkulácie o ekonomickej funkčnosti navrhovaného modelu. Model riadenia sa veľmi podobná na model z päťdesiatych rokov, zavádzaný podľa vzoru riadenia lesníctva v bývalom Sovietskom zväze. Jeho nefunkčnosť bola v podmienkach intenzívneho lesného hospodárenia preukázaná. Kritici projektu hovoria aj o zanedbaní riešenia sociálnych problémov prepustených zamestnancov a zvýšenia nezamestnanosti v regiónoch. – Projekt predpokladá prepustiť do roku 2006 3 622 zamestnancov a vytvárať sieť dodávateľských lesníckych služieb. Vytvorenie takýchto podnikateľských aktivít si vyžaduje vytvoriť ďalší subjekt na rozvoj technického vybavenia budúcich podnikateľov a uzatvoriť s ním dlhodobé zmluvy na poskytovanie služieb. Čiastočný predaj strojového parku LSR, vzhľadom na jeho morálne a technické opotrebovanie, bolo klamaním nepripravených podnikateľov. Skúsenosti napríklad z Kysúc ukazujú, že tendrami sa vyberajú zahraničné firmy a živnostníci, ktorí majú prenajaté prostriedky od štátnych lesov, ostávajú bez práce. Takéto riziko sa veľmi pravdepodobne rozšíri na celé územie Slovenska. Ako je vôbec možné, že podľa dostupných údajov vznikla v LSR za rok strata približujúca sa k jednej miliarde korún? – V roku 2003, v prvom roku pôsobenia K. Vinša vo funkcii generálneho riaditeľa, vytvorili Lesy SR stratu 570 miliónov korún, zdôvodnenú nevyhnutnosťou vytvoriť opravné položky. Ale v skutočnosti ich nevytvorili ani v takej výške, akú im v ročnom pláne stanovilo ministerstvo pôdohospodárstva. Za môjho pôsobenia sme vytvárali opravné položky nad výšku stanovenú plánom, a to pri kladnom hospodárskom výsledku. Jednoducho si urobili rezervu na budúce roky. V roku 2004 vykázali zisk 175 miliónov korún. Nebol však dosiahnutý racionalizačnými opatreniami, ale zvýšením ťažby dreva o 298-tisíc kubických metrov, precenením rozpracovanej, nedokončenej výroby a neplnením úloh pestovnej činnosti. Zvýšenie ťažby dreva zvýšilo hospodársky výsledok o 224 miliónov korún, precenením iba sadbového materiálu sa to isté umelo podarilo o 78 miliónov, plánované úlohy v pestovnej činnosti boli splnené len na 88 percent. Nesplnili sa úlohy dôležité pre výchovu a obnovu lesa. Napríklad ošetrovanie mladých lesných porastov sa vykonalo len na 66 percent, ochrana lesa na 71 percent, atď. Z trinástich výkonov pestovnej činnosti boli splnené len tri. Spolupôsobenie pri prirodzenej obnove lesa splnili Lesy SR len na 41 percent, pričom vykázali vyššie percento prirodzenej obnovy, čo je prinajmenšom diskutabilné. Prečo sa teda takto, z odborného pohľadu nezmyselne „našetrené“ milióny neobjavili v oveľa vyššom hospodárskom výsledku? Kto a kde ich prešustroval? To nie sú otázky pre novinára, navyše u nás býva zvykom, že sa budú hľadať vinníci tejto situácie, ktorí sa zrejme nikdy nenájdu. – Tak ja, naopak, dúfam, že aspoň v tomto prípade sa predsa len na nich príde. Pravdepodobným vinníkom bude manažment podniku, ale aj tí, čo jeho členov vybrali a za svoje strany politicky nominovali. Pretože nech si vraví, kto chce čo chce, a Karol Vinš zvlášť, jeho politická nominácia bola nesporná a zrejmá každému, kto nemá hlavu len na nosenie klobúka. V pozadí sú ľudia, ktorým ide o lukratívne majetky zatiaľ ešte stále štátnych lesov. Ako dnes, z postu predsedu Slovenskej lesníckej komory hodnotíte transformačný proces v LSR? – Poviem nielen svoj názor, ale aj postoj našich popredných lesníckych odborníkov. Súčasné vedenie podniku a ministerstvo na čele so Zsoltom Simonom a štátnym tajomníkom Jánom Golianom nevenovali náležitú pozornosť serióznemu spracovaniu transformačného projektu. Finančné prostriedky na zahraničných poradcov neboli vynaložené efektívne. Pozorovali sme veľké úsilie venované politickému kupčeniu, na úkor kvality transformácie. Transformačný projekt bol vypracovaný podľa požiadaviek lobistických a politických skupín, ktoré dosadili terajší manažment, s cieľom ovládnuť veľký majetok a obchodné komodity štátnych lesov. Hospodári sa na úkor budúcich generácií, vykrádajú sa lesy, zanedbáva sa ochrana lesa a pestovná činnosť, ako aj investície, údržba a opravy strojových zariadení a budov. Vytvára sa atmosféra strachu medzi lesníkmi – kto má odlišný názor, stráca zamestnanie. Likviduje sa odborný lesnícky stav a LSR sú tunelované cez rôzne agentúry, poradenské a mediálne firmy. Takýto úpadok ako v súčasnosti lesy nezaznamenali nikdy vo svojej histórii. Omyly a chyby súčasného manažmentu budú odstraňovať najmenej dve generácie lesníkov. Lesy nie sú pokusné laboratórium, kde je možné odskúšať si teórie z manažérskeho kurzu. K. Vinš nikdy takúto ani podobnú firmu neriadil. Bol iba vykonávateľom príkazov tých politikov a ekonomických jastrabov, ktorí vidia na štátnych lesoch len možnosť veľkého osobného zisku. Škoda, že si Karol Vinš neskúsil ani raz obliecť lesnícku uniformu, veď bol najvrchnejším lesníkom v štátnych lesoch a nikdy ju nemal oblečenú. Škoda, že si nezobral pod pazuchu tak draho zaplatený a prezentovaný Etický kódex a nepostavil sa pred svojich zamestnancov, aby im povedal, že sú darebáci a zlodeji, ktorí zle hospodárili v lesoch až do doby, kým tam prišiel on. Teraz je tu už doba, keď mal výsledkami dokázať svoju schopnosť riadiť štátne lesy. Výsledok: oslabovanie ekonomickej sily štátnych lesov a ich postupná likvidácia. Urobil kladný hospodársky výsledok na úkor vlastných zamestnancov, na úkor trvalo udržateľného rozvoja lesov, na úkor budúcnosti. A zrazu chce zutekať, aby sa vyhol zodpovednosti.
V rozhlasovej Roľníckej besede 18. januára 2004 K. Vinš povedal, že chce mať horára, ktorý „bude mať terénne auto, notebook a zarobí tridsať- až štyridsaťtisíc korún… bude mať zverený lesný úsek a na jednej strane bude reprezentovať záujmy vlastníka, na druhej strane bude svojprávnym hospodárom v lese, ktorý bude spravovať. Teda v organizačnej štruktúre príde k zmene v tom, že jednotlivé lesné správy sa budú sústreďovať na plánovanie, obhospodarovanie vlastného majetku. Slovenský horár ale nebude zabezpečovať rukavice, nebude sa starať o objednávky a dodávky prostriedkov, ktoré bude potrebovať, ale bude reálnym manažérom svojho lesného úseku, ktorý bude mať na starosti. A rukavice alebo obslužné činnosti bude zabezpečovať regionálne servisné centrum. To bude poskytovať formou servisných služieb jednotlivým lesným správam všeobecné potrebné činnosti či už investičné, majetkoprávne, účtovnícke, hospodárske, a firma bude centrálne riadená z jedného miesta v Banskej Bystrici.“ Nie sú to predsa len prehnané ambície? – Sú to len prázdne frázy. Nikto pred ním napríklad nikdy netvrdil – ako to on interpretuje – že Lesy SR neboli, nie sú a ani nemôžu byť ziskové. Nemá byť však cieľom vykazovať vysoké zisky na úkor budúcnosti lesov. Dobrí lesní hospodári sa vždy usilujú maximum prostriedkov, ktoré na lese zarobia, účelovo a rozumne vrátiť naspäť do lesa. A zároveň s tým sa podarilo uskutočniť najväčšiu reštrukturalizáciu štátnych lesov v povojnovej histórii, keď sa zlúčilo sedem štátnych podnikov, zjednotil informačný systém, vznikla nová organizačná štruktúra bez drahých zahraničných poradcov, vyrovnali sa dlhy voči štátu, úverové zaťaženie kleslo na minimum. Dnes, naopak, je podnik v dezolátnom stave. Chýba finančný plán na rok 2006. Návrh plánu, ktorý predložili odštepné závody, hovorí o niekoľkostomiliónovej strate aj po zoškrtaní oprávnených nákladových položiek. Neviem, z čoho a odkiaľ chce terajší manažment dotovať štátny rozpočet v roku 2006 – ako sebavedome vyhlasuje – šesťdesiatimi miliónmi korún! Outsourcing tak, ako ho v súčasnosti uplatňuje štátny podnik Lesy SR, je ukážkou neznalosti špecifických podmienok vo firme a totálne nesystémového prístupu. Nanútiť svojich robotníkov na živnosť, dať im do nájmu alebo odpredať staré mechanizmy, prinútiť ich k zmluvám, zneužijúc vysokú nezamestnanosť v mnohých regiónoch Slovenska, na základe ktorých títo „živnostníci“ živoria a prežívajú len s vypätím všetkých síl, bez možnosti vytvárať finančné zdroje na inováciu, je krok ktorý vo veľmi krátkom čase negatívne postihne celý výrobný proces štátneho podniku Lesy SR. Lenže, hoci je K. Vinš laik, mal predsa odborných poradcov. – Rakúske štátne lesy sa zúčastnili len na prvej fáze prípravy transformačného projektu. Zobrali svoje milióny za poradenstvo a následne sa od projektu transformácie v podobe, v akej ju presadzoval lesnícky laik Karol Vinš, dištancovali. Žiadna jazyková bariéra, ako to tvrdí K. Vinš, nejestvovala, veď len na tento účel prijal na Generálne riaditeľstvo niekoľko jazykovo zdatných ľudí. Pozoruhodné, ba priam záhadné je aj pôsobenie olomouckej poradenskej firmy Transforma. Na informačný systém bolo vypísané výberové konanie, následne ho zrušili a znovu vypísali. Zrejme stále nie sú jasné požiadavky na špecifiká lesníckeho informačného systému. Za dva roky práce a neúmerne vysokú, viac ako štyritisíckorunovú hodinovú odmenu na osobu, za sedemstotisíc korún mesačne, ktoré idú do vreciek poradcov, by bolo zaujímavé preveriť výsledok takéhoto „poradenstva“. Myslíte si, že s odchodom Karola Vinša sa môže situácia v štátnych lesoch zmeniť? – Minister Zsolt Simon a jeho politické krytie ho dosadili na najvyšší post, aby vykonal transformáciu štátneho podniku Lesy SR na štátnu akciovú spoločnosť. Najskôr sa tak malo stať k 1. januáru 2004, potom k 1. januáru 2005, ale nie je vykonaná ani teraz, na začiatku roku 2006. A potom sa znenazdajky dozvedáme, že „po úspešnom splnení svojej manažérskej misie odchádza Karol Vinš z Lesov SR na vlastnú žiadosť“. Aspoň tak to zhodne vysvetlili médiám a ich prostredníctvom celej verejnosti hovorca podniku a hovorkyňa ministerstva. Lesnícka akciovka je v nedohľadne. Zostávajú po ňom len rozbité medziľudské vzťahy, oslabenie vonkajšej lesníckej prevádzky, strata funkčnosti organizačnej štruktúry, strata ekonomickej sily štátnych lesov, centralizácia moci na úkor kvality lesníckej prvovýroby, strata dobrej povesti lesníkov a dovtedajšej prestíže lesníckeho povolania. Ukazuje sa, že krízovému manažérovi Vinšovi a jeho krízovému manažmentu sa dokonale podarilo vyvolať krízu v lesníckej brandži, v slovenských lesoch i v predtým prosperujúcich Lesoch SR – a včas zutekať. A ešte jeden „detail“ na záver: rekonštrukcia budovy generálneho riaditeľstva Lesov SR bola projektovo aj finančne pripravená ešte koncom roka 2002 a mala sa vykonať v roku 2003 za šesť miliónov korún. Nevedno, čo sa oproti pôvodnému projektu zmenilo, ale rekonštrukcia bude stáť štyridsať miliónov! Možno…
