Výmena troch ľudí na takom dôležitom poste, akým je minister obrany počas jedného volebného obdobia, je vždy znakom nenormálnych politických pomerov, presnejšie, dosadzovania tých „správnych“ ľudí. Dzurindova personálna politika pritom vedie k čoraz väčšej nesamostatnosti našej obrannej a zahraničnej politiky. Pre neveriacich Tomášov poukazujem na historickú kontinuitu. Pred rokom 1998 nikomu „normálnemu“ na Slovensku ani len na um nezišlo, že by prakticky všetky strategické podniky mali prejsť do rúk cudzích vlastníkov. Nijaký iný západoeurópsky štát totiž nič také nedopustil (a ani nedopustí), pretože si nemôže dovoliť dotovať cudzie ekonomiky obrovskými ziskami monopolov, tým viac dovoliť kontrolovať vlastnú ekonomiku ekonomikám cudzím. Komunistické štáty Západu Netýka sa to iba európskych štátov, ale všetkých suverénnych štátov sveta. Navyše Dzurinda v roku 1998 jasne povedal, že nemá v úmysle privatizovať všetky strategické podniky. Rozprával som sa v tom čase s viacerými „dzurindovcami“, a väčšina z nich označila túto koncepciu z uvedených dôvodov za nezmysel. No a prešlo pár rokov, a stalo sa. Okolo celého procesu sa vyprodukovala tá najhlúpejšia a najdemagogickejšia ideológia, akú sme tu kedy mali. Založená bola na tvrdení, že je pre nás výhodné, keď našu ekonomiku vlastnia cudzinci kvôli zapojeniu do medzinárodného hospodárstva. Lenže – okrem iného – z nej v dôsledku toho uniká obrovské množstvo kapitálu za hranice. Spravidla aj prostredníctvom štátnych, ibaže cudzích podnikov, čo je však z tohto hľadiska nepodstatné. No a keď sa vytvorí dojem, že my sami nie sme schopní „riadiť si veci sami“, logicky ich necháme riadiť niekoho iného. Hovorí sa tomu vzťah politickej závislosti. Suverénny štát, samozrejme, čosi také nie je povinný dopustiť, a ani nedopustí. Propaganda sa tento problém usilovala interpretovať prinajlepšom ako vec „ideologickej orientácie“. Lenže ak sú tvrdenia našich pravicových politikov pravdivé, potom klasické západoeurópske kapitalistické štáty sú socialistické, ba niektoré – ako Francúzsko – priam „komunistické“. Úsilie postaviť každú vecnú otázku do ideologickej roviny viedla k tomu, že ideologizmus sa stal jednou z najvýznamnejších metód moci. Môžeme však spomenúť aj ďalšie analogicky prebiehajúce procesy zodpovedajúce statusu závislého postavenia. Napríklad proces konštituovania charakteru mocenských funkcií štátu, ako je napríklad obrana. Vytvorenie armády, ktorá objektívne nie je schopná technicky, nieto ešte politicky plniť svoju funkciu, a bude používaná ako bábková ozbrojená zložka v amerických vojnách, pred niekoľkými rokmi ešte nikto nepredpovedal. A vidíte, stalo sa. To, že naša armáda bola v roku 2003 nasadená v agresii proti inému štátu po celých 60 rokov, nepripomenulo z nejakých „záhadných“ dôvodov žiadne masmédium. Slovensko v „potravinovom reťazci“ Hoci bežne ľudia tieto procesy nepredpokladali, pretože to boli z ich pohľadu nezmysly, bolo ich možné predpovedať v rovine politickej analýzy. Teda analýzy mocenských vzťahov. Tento proces je totiž dostatočne známy a aj zdokumentovaný, zaoberá sa ním jedna pomerne veľká kapitola politickej vedy, tzv. „teória závislosti“. Medzinárodná politika súvisí s rozdelením svetových zdrojov, mocenské (politické) postavenie štátu určuje aj jeho postavenie v tomto „potravinovom reťazci“. Ide tu teda v ekonomickej rovine o postavenie jeho ekonomiky. Štátu so slabým postavením je spravidla nanútená rôznymi mocenskými prostriedkami periférna pozícia, a naopak, to, aby bola mocenská elita štátu ochotná trpieť jeho exploatáciu, vyžaduje jeho politicky závislé postavenie. To zasa determinuje charakter mocenských a iných funkcií danej spoločnosti. Ak väčšina ľudí tento proces považovala v danej dobe za „hlúposť“, nebolo to dané tým, že by to naozaj bolo niečo nemožné. Práve naopak, je to klasický vzťah politickej závislosti a cieľom normálnej vlády je, aby sa do takéhoto vzťahu štát nedostal. Väčšina ľudí však nepozná politickú vedu a realizáciu vzťahu takejto extrémnej závislosti na vlastnej koži nepocítila. Naposledy sa realizoval v rokoch druhej svetovej vojny. Ak teda predpokladám, že v nasledujúcich rokoch, no pri horlivosti našej vlády možno aj mesiacoch dôjde k realizácii toho, čo sa dnes zdá väčšine „normálnych“ ľudí ako nezmysel, vychádzam iba z postupnosti jednotlivých etáp dobre známeho procesu. Popri všetkých „učebnicových“ a akademických definíciách politickej závislosti o vplyve Američanov na systém najpresvedčivejšie vypovedá fakt, že každý systémový politik na Slovensku sa usiluje definovať proamericky. Ak by tu americký vplyv nebol resp. by nebol významný či rozhodujúci, potom z hľadiska čisto demokratického by bolo oveľa výhodnejšie na Američanov nadávať jedna radosť. A to bez ohľadu na ideologickú orientáciu. Drvivá väčšina ľudí ich totiž veľmi nemiluje. Masmédiá a mimovládky Cieľom tohto článku však nie je rozoberať problematiku závislosti. Keďže však závislosť je rámcom fungovania nášho systému, nemožno sa jej úplne vyhnúť. Každá závislosť je navyše vyzbrojená príslušnou demagógiou, založenou spravidla na emocionálnom pôsobení. Týka sa to aj tej našej. Preto som sa zameral na jej stručné vysvetlenie. Vráťme sa teda k procesu, ktorý v našom politickom systéme prebieha. Vychádzajme z toho, že M. Dzurinda sa chce udržať pri moci. Američania pritom majú na náš politický systém významný vplyv. Nejde len o oblasť ekonomiky, dôležitý je napríklad aj väčšinový majetkový podiel v TV Markíza. Priamo z troch amerických zahraničnopolitických fondov (ktoré samotní Američania nazývajú „triumvirát zla“) je financovaná väčšina tzv. „mimovládiek“. Ide o prakticky všetky politicky aktívne „spoločenské“ organizácie, ktoré vytvárajú spoločenskú „legitimitu“ vládnutia a systému. Masmédiá vytvárajú politický priestor a „spoločenské organizácie“ zasa interpretujú volebné výsledky. Masmédiá a spoločenské organizácie sú teda tým prvkom politického systému, ktorý limituje činnosť politických strán. Sú to východiskové politické aktivity a na Slovensku sú, žiaľ, pod takým vplyvom zvonka, ako nikdy predtým. Vzťah politickej závislosti sa teda v rovine politického systému realizuje tak nepriamym (vonkajším), ako aj priamym (vnútorným) vplyvom.
(Dokončenie v budúcom čísle) Autor študuje politológiu
