„…ten film o mimozemšťanoch, ktorí prišli na Zem a mali so sebou takú obludu a tá urobila masaker na dedinskej svatbe?“ „Alexander, aby som povedal pravdu, asi som taký film nevidel, ba dokonca som o ňom ani nepočul.“ „Vieš, Vojtech, ani by som sám neveril, že taký film existuje, ale videl som ho na vlastné oči. Bol som ešte školák, asi siedmak alebo ôsmak na základnej. Končil sa školský rok, už sme sa takmer ani neučili, len sme sa tak poflakovali s kamarátmi a rozmýšľali sme, čo budeme robiť. Niekomu z nás napadlo, aby sme išli do kina na popoludňajšie predstavenie pre deti a mládež – tak sa to vtedy volalo. No a ako to predstavenie pre deti a mládež hrali práve film Monstrum z galaxie Arkana, v ktorom boli masové scény s nahými ľuďmi, striekala krv a lietali odtrhnuté hlavy. Bol to, myslím, československo-juhoslovanský film.“ „Tak vidíš, Alexander, ani jedna z týchto krajín už fakticky neexistuje…“ „Ale ten film bol úplný úlet. To som pochopil hneď na začiatku, keď hlavný hrdina, bol to intelektuál s bradou, rozprával akúsi spomienku na svoje detstvo. Vraj, keď bol malý, hrozne plakal, pretože mal hlad, lenže bol sám s otcom a ten nevedel, ako ho nakŕmiť. Zrazu otcovi narástli prsia a plačúce bábätko nakŕmil. Pravda, bolo to tam celé realisticky vyobrazené, takže som pochopil, že to bude naozaj zvláštne predstavenie pre deti a mládež. Nahotu, ak nerátam, sem-tam nejaký film neskoro večer na Viedni…“ „Prepáč, Alexander, ak hovoríš na Viedni, myslíš tým rakúsku televíziu?“ „Pravdaže, Vojtech, akú inú?“ „To ste poznali len vy, v Bratislave, u nás sme zasa pozerali akurát Maďarov, ale niekedy to nebolo zlé…“ „Skrátka, nahota u nás bývala akurát v poľských… A vidíš, niekedy aj v maďarských inscenáciách. Je zaujímavé, že si človek také voloviny pamätá. Presne sa mi vybavuje scéna z maďarského filmu, v ktorom má hlavná hrdinka, akási frustrovaná mladá žena, zapnutý televízor a pritom sa prezlieka. Pravda, bola to úplne samoúčelná scéna, len aby herečka ukázala prsia. Ale vidíš, utkvela mi v pamäti, ani neviem prečo. Asi preto, lebo som si lámal hlavu, prečo na tom televízore, ktorý hlavná hrdinka akože pozerala, že prečo na ňom skáče obraz. Pamätáš si, ako na starých televízoroch skákal obraz?“ „Spomínam si, pravdaže, Alexander, ale ako pokračoval ten film o mimozemšťanoch?“ „Aha, ten film… Teda nahoty vo filmoch a v televízii veľa nebolo. A tu, zrazu, keď pristali mimozemšťania, tak ich ľudia z pláže – film sa totiž odohrával kdesi na Jadrane – išli vítať. Komusi napadlo, aby zo seba zhodili šaty a vítali mimozemšťanov tak, ako ich Pánboh stvoril. Tak toto premietali poobede pre deti a mládež. Nuž a potom ožila akási obluda s chápadlami, ktorú si návštevníci dovliekli na zem, a začala masakrovať ľudí na hostine. Spomínam si, že Karel Augusta hral poľovníka. Monštrum mu odtrhlo hlavu, ktorá odletela do šalátovej misy a ešte povedala: Jak teď budu střílet? Všade striekala krv, prípadne akási zelená tekutina z obludy a ďalší chlapík, psychiater, hral ho Václav Štekl, povedal: Je to jenom kolektivní halucinace! Výplod naší fantazie! A len čo to povedal, monštrum mu odtrhlo ruku a on sa neveriacky díval na svoj kýpeť, z ktorého mu striekala krv.“ „Hahaha, tak to bol teda dobrý film, Alexander, hahahahaha.“ „Našťastie sa, myslím, dal vrátiť čas, čím sa celá skaza opäť nejako zmazala a potom sa už všetko odvíjalo inak. A z filmu si pamätám ešte jednu vetu – na začiatku hlavný hrdina hovorí, že fajčí len vždy, keď je veľmi šťastný alebo veľmi nešťastný. A keďže je nešťastný, zapáli si. No a na konci filmu putuje s mimozemšťanmi po vesmíre a povie opäť túto vetu. A keďže je tentokrát veľmi šťastný, tak si opäť zapáli.“ „Ja si myslím, že si si to vymyslel, Alexander.“ „Nie, nie, nie! Film naozaj existuje, nakrútili ho v roku 1981, scenár napísal Miloš Macourek. A ako výtvarník tú mimozemskú obludu navrhol Jan Švankmajer.“ „Dobre teda, verím ti… Ale nedalo by sa to nejako zohnať?“ „Neviem, Vojtech, popýtam sa známych, ale teraz by som ti porozprával ten film o mimozemšťanoch, ktorí prišli na Zem a mali so sebou takú obludu a tá urobila masaker na dedinskej svatbe…“ „Veď si mi ho teraz dorozprával, Alexander.“ „Nedá sa nič robiť, čas sa vrátil o pár minút späť a musím ti film porozprávať znova.“ „Tak toto sa mi ešte nikdy nestalo, Alexander. Myslím, že si zapálim cigaretu.“