Minulotýždňový útok ministra zdravotníctva na redaktora spravodajskej televízie TA3 je odhalením pravej tváre Rudolfa Zajaca pred širokou verejnosťou. Netransparentnosť, utajovanie rozhodnutí a ich dôvodov, neochota komunikovať s názorovými oponentmi, neschopnosť obhájiť svoju politiku, opovrhovanie slušnými ľuďmi, obviňovanie bez dôkazov a bezhraničná arogancia moci. SLOVO takto odhaľuje jeho pôsobenie už vyše roka. Rudolf Zajac je obeťou svojej viery vo vlastnú dokonalosť, ale aj pomerov, ktoré na Slovensku vytvorila najmä druhá Dzurindova vláda. Prišiel ako reformátor v čase, keď boli pre väčšinu novinárov reformy zaklínadlom. Stačilo povedať, že sa ide reformovať, spochybniť schopnosť štátu niečo riadiť či vlastniť, byť vo svojich cieľoch čo najradikálnejší a čo najprotiľudovejší, a mnohí novinári vynášali takýchto nezodpovedných politikov do nebies. Čo však bolo najdôležitejšie, nekládli im otázky, a nad tými, ktoré kládli, sa iní ani nezamýšľali. Klásť otázky bolo totiž považované za kacírstvo. Ignorantský až arogantný Je symbolické, že obeťou Zajacovho útoku sa stal práve novinár, ale je to aj pochopiteľné. Minister nebol zvyknutý na to, že mu novinári kládli otázky. A ak, tak len také, ktoré mu nahrávali, aby mohol ďalej rozprávať svoje reformné rozprávky. Ponižovanie ľudí a prenášanie finančných nárokov na reformy bolo považované za samozrejmosť. Samozrejmosťou sa stal aj ignorantský ba až arogantný prístup voči oponentom. Toto všetko charakterizuje celé Dzurindovo vládnutie, ale R. Zajac je „nádherným“ príkladom všetkých základných „pilierov“ jeho politiky. Aby sme dodržali predpísaný rozsah článkov na tejto strane, musíme si vybrať len niektoré, zato charakteristické udalosti pôsobenia Rudolfa Zajaca na ministerskom poste. Aj na začiatku tohto roka musel prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula odpovedať na otázku, či sa predstavitelia SLK konečne stretli s ministrom záporne. Komora je pritom zo zákona zriadenou stavovskou organizáciou, hoci z neho bolo povinné členstvo lekárov v komore po nástupe R. Zajaca vypustené. SLK sa naňho niekoľkokrát obrátila so žiadosťou o stretnutie, s návrhmi dôležitých tém, s mimoriadne závažnými pripomienkami, všetko márne. Keď napríklad začiatkom tohto mesiaca ministerstvo dalo na pripomienkové konanie návrh zmien v opatrení „č. 07045/2003 – OAP z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov“, zaslalo ho tridsiatim rôznym inštitúciám, ale SLK ho nedostala. Pritom sme v rozdeľovníku našli komoru zdravotných sestier ba aj Asociáciu súkromných lekárov (ASL), takže nebol žiadny rozumný dôvod, prečo by v ňom SLK byť nemala. Minister sa však so svojimi kritikmi odmieta stretať a vôbec komunikovať. Zašlo to dokonca tak ďaleko, že keď sa jeho blízka spolupracovníčka s nimi stretla, uskutočnilo sa to na „neutrálnej pôde“ a pod podmienkou, že sa to minister nedozvie. Bábkoví riaditelia V opačnom prípade by ju to stálo miesto a možno aj kariéru. Rozprávať by o tom mohla prezidentka Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek Magdaléna Hadačová. R. Zajac ju síce nepripravil ani o jedno ani o druhé, ale s najväčšou pravdepodobnosťou len preto, lebo na ňu nemal dosah. M. Hadačová bola paradoxne členkou tej istej strany, ktorú R. Zajac zastupoval vo vláde. Minister sa dokonca údajne chválil, že do ANO ju „dotiahol“ práve on. „Šéfka“ zdravotných sestier to nielen odmieta, ale spomína, ako sa jej postavenie v Zajacových očiach zhoršovalo, keď ho začala kritizovať. Potom vraj nastúpili pokusy o diskreditáciu, znižovanie odborného kreditu, pokus o jej „odpísanie“ v samotnej strane, spochybňovanie stavovskej organizácie sestier i jej prezidentky, znižovanie financovania komory, hoci úlohy zo zákona jej zostali. Podľa našich informácií sa minister v zlom rozišiel aj s minimálne jedným zo svojich mladých poradcov, ktorý predčasne skončil pôsobenie na ministerstve. Hoci sa chcel vrátiť pracovať na svoje pôvodné miesto, aj tam mal R. Zajac dosah cez blízkych kolegov a bývalý poradca čoskoro prišiel o možnosť pôsobiť aj tam. Minister sa dokonca neštítil používať ani metódy typické pre totalitné či minimálne autoritárske režimy. Jednou z nich bol vznik tzv. „záujmového združenia“ Lekári za lepšie zdravotníctvo. Dnes si už len málokto spomenie na tých pár mužov, ktorí v rozpore s vyše desiatkou iných, na rozdiel od nich reprezentatívnych organizácií vehementne a nekriticky podporovali „reformu“ R. Zajaca. Patril medzi nich aj riaditeľ Fakultnej nemocnice (FN) s poliklinikou v Bratislave – Ružinove Valerián Potyčný, riaditeľ Dérerovej FN v Bratislave Daniel Žitňan, riaditeľ stredoslovenského Ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Banskej Bystrici Peter Mečiar, riaditeľ onkologického ústavu Tomáš Haško či riaditeľ Trenčianskej nemocnice Pavol Sedláček. Poslušný poslanec Okrem jedného muža išlo vo všetkých prípadoch o riaditeľov nemocníc, ktorých buď do funkcií nedlho predtým vymenoval sám minister Zajac alebo jednoducho ich zotrvanie v riadieľských kreslách záviselo iba od neho. Nečudo, že okrem občasných stanovísk ASL bolo toto „združenie“ jediné, ktoré Zajacove návrhy podporovalo. Ministrovi priamo podriadení riaditelia to robili na pravidelných tlačovkách, ktoré pre nich organizovala profesionálna komunikačná agentúra bývalej redaktorky TV Markíza Sone Bullovej. Jej služby pritom nie sú zadarmo, draho za ne treba platiť, ale verejnosť sa nikdy nedozvedela, z akých peňazí boli tieto aktivity financované. Cieľom vzniku Lekárov za lepšie zdravotníctvo bolo jediné: vytvoriť v médiách zdanie, že je tu významná skupina lekárov podporujúcich Zajacove „reformy“. „Združenie“ bolo len účelovou mediálnou bublinou, hračkou v ministerskej proreformnej propagande. Vzniklo netransparentne, fungovalo netransparentne, bolo financované netransparentne a po prijatí „reformných“ zákonov v parlamente prestalo fungovať, akoby to na „lepšie zdravotníctvo“ stačilo. Neozývalo sa už ani pri konštituovaní Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou, čo pôvodne patrilo medzi jeho „programové“ priority. Ba nijak nezareagovalo ani na prijatie zákonov, o ktoré mu to tak veľmi išlo. Napokon o „zglajchšaltovaní“ myslenia a konania v Zajacovom okolí svedčí aj prípad arogantného a bezohľadného Petra Biroša. Je to poslanec Národnej rady SR, ktorý iba pár týždňov pred rozpadom ANO agitoval známeho slovenského novinára pre vstup do strany, pričom hovoril o jej perspektívach a vychvaľoval predsedu strany Pavla Ruska. Potom sa bez problémov pripojil k tzv. Lintnerovej skupine, ale až po tom, čo svoj postoj vyjadril minister R. Zajac. Aj Birošov poslanecký kolega to považoval za „prirodzené, lebo Peter je iba Rudov náhradník, takže by ho to inak mohlo stáť mandát a navyše aj to riaditeľské kreslo“. P. Biroš je totiž zároveň riaditeľom FN v Prešove a o tomto poste opäť rozhoduje sám minister. Aj tak odchádza z politiky Milan Dragula už vlani v rozhovore pre SLOVO otvorene povedal: „Medzi nami už vládne obrovský strach. Zamestnanci sa boja, že prídu o prácu. Robím 33 rokov, nikdy som nebol členom žiadnej strany, nikdy som sa nebál povedať, čo si myslím, ale takú perzekúciu som ešte nezažil. Ani za komunizmu.“ Minulý týždeň odhodil Rudolf Zajac svoju masku pokojného a seriózneho politika už aj pred televíznou kamerou. A pod ňou sa objavil arogantný násilnícky tlsťoch, neschopný odpovedať na triviálne otázky o netransparentných krokoch, ktoré robí len v záujme úzkych skupín. Minister dozaista nechápe, čo tak naštartovalo novinárov proti nemu, keď ani pri nových záchrankách neurobil nič iné, len to, čo robil doteraz. „Reformu“ podriadil finančným záujmom vybraných súkromných firiem bez ohľadu na pacientov a zdravotníctvo ako také. Rozdiel je asi iba v tom, že v tomto prípade to dokázali novinári rýchlejšie a jednoduchšie pochopiť. Podľa všetkého sa mu už nepodarí odísť a aureolou bezchybného a zásadového reformátora a keďže to dlho vyzeralo tak sľubne, každého by to naštvalo. Útok na redaktora TA3 je dôsledkom toho, že R. Zajac odchádza z politiky. Keby plánoval byť na nejakej kandidátke, nebol by si to dovolil. Lenže on plánoval na žiadnej nebyť od prvej chvíle, čo sa ocitol na čele rezortu zdravotníctva. Je zrejmé, že všetko, čo robil ako minister, podriadil tomu, čo bude robiť, až ním prestane byť. Možno ako jediný minister mal presne premyslené, čím sa bude živiť po ďalších voľbách a čo všetko musí urobiť, aby sa mu potom darilo. Rudolf Zajac nemá rád „malých, chudých a hlúpych“. Ja nemám rád Rudolfa Zajaca. Nie preto, že je tučný, ale že je veľký…
