Vo februári 2006 Európsky parlament (EP) prerokoval jeden z najsledovanejších legislatívnych aktov 6. legislatívneho obdobia – Návrh smernice EP a Rady o službách na vnútornom trhu, známejší pod názvom smernica o službách, resp. Bolkensteinova smernica. Hneď na začiatku je potrebné vysvetliť dve základné nejasnosti. Po prvé, išlo o prvé čítanie, čo znamená, že nasledovať bude čítanie druhé a pravdepodobne aj zmierovacie konanie medzi Radou EÚ a EP. Prakticky na všetky legislatívne akty týkajúce sa vnútorného trhu EÚ sa vzťahuje procedúra spolurozhodovania medzi EP a Radou. (Okrem tejto procedúry existujú ešte tri ďalšie – konzultácia, spolupráca a súhlas – pozn. autora). Celý legislatívny proces teda ešte nekončí. Rada sa bude touto smernicou zaoberať v marci. Po druhé, v tejto fáze sa už nedá hovoriť o Bolkensteinovej smernici. Pôvodný návrh Komisie z roku 2004 bol zmenený do podoby, v ktorej by ho nespoznal ani bývalý komisár pre vnútorný trh Fritz Bolkenstein, ktorý sa prostredníctvom tejto smernice stal jedným z najznámejších komisárov v histórii. Len vo Výbore EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO), zodpovednom za spracovanie smernice, poslanci predložili 1 600 pozmeňovacích návrhov. Naplnenie jednej zo slobôd Prečo bol tento návrh taký medializovaný? Ide o faktické naplnenie jednej zo štyroch základných slobôd EÚ. Reálny slobodný pohyb služieb je popri pohybe osôb, kapitálu a tovaru jedným zo základných predpokladov dokončenia voľného trhu. Slovo „reálny“ nie je dodané náhodou. Faktický stav sa totiž nezlučuje s právnym stavom. De iure majú poskytovatelia služieb zo všetkých členských krajín právo poskytovať svoje služby vo všetkých ostatných členských krajinách. V skutočnosti sú poskytovateľom kladené rôzne administratívne prekážky – vyžadovanie licencií, povolení, obmedzenia atď. Je potrebné zdôrazniť, že služby predstavujú 70 percent pracovných miest v EÚ. Preto naším hlavným cieľom bolo, aby podnikatelia mohli poskytovať služby v celej EÚ bez zbytočných obmedzení. Prijatý kompromis Základné neuralgické body v návrhu boli dva – princíp krajiny pôvodu a rozsah služieb. Po týždňoch rokovaní medzi politickými frakciami a v rámci nich sme našli kompromis. Jeho hlavnými tvorcami sa stali vyjednávači z Európskej ľudovej strany (EPP) a Strany európskych socialistov (PES). Jedna kuriozita: za pravicovú EPP sa na týchto dôležitých rokovaniach nezúčastnil žiaden poslanec z nových členských štátov, čo sa niektorým z nich právom nepáčilo. Európski sociálni demokrati s účasťou poslancov nových členských štátov nemali problém. Princíp krajiny pôvodu bol premenovaný na „slobodu poskytovať služby“. Subjekty budú môcť poskytovať svoje služby na území iných členských štátov EÚ. Budú sa pri tom riadiť predpismi štátu, z ktorého pochádzajú. No prijímajúci štát bude mať právo prijať obmedzenia v záujme verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a životného prostredia. Nebude teda možné, aby poskytovateľ pochádzajúci z krajiny s nižšími environmentálnymi štandardmi sa týmito riadil pri svojich aktivitách v krajine, ktorá ich má nastavené na vyššiu úroveň. Čo sa týka rozsahu služieb, ten bol oproti pôvodnému „Bolkensteinovmu“ návrhu výrazne zúžený. Okrem iného sa smernica nebude vzťahovať na finančné služby, daňové služby, zdravotnícke služby (štátne aj súkromné), služby vo verejnom záujme (napr. vzdelávanie). Bude sa vzťahovať na služby všeobecného ekonomického záujmu, ale definíciu takéhoto typu služieb ponecháva na samotné členské štáty. Podstatnou súčasťou je vyňatie pracovného práva a daní. Znamená to, že napr. minimálne mzdové a pracovné štandardy budú musieť podnikatelia rešpektovať v súlade s predpismi krajiny, v ktorej službu poskytnú. Sociálne ani mzdové zvyklosti vyspelejších krajín nebudú ohrozené. Staré členské krajiny argumentovali, že poskytovatelia služieb z „novej“ EÚ budú súťažiť len nižšími mzdovými nákladmi a nie kvalitou práce a férovosť súťaže bude ohrozená. Podľa schváleného textu to však už nebude možné. Žiadne sprisahanie S verziou návrhu smernice, ktorú EP nakoniec schválil, vyslovili spokojnosť rozhodujúce politické sily v EP, ďalej Európska odborová konfederácia (ETUC), predseda Komisie J. Barroso, zväzy zamestnávateľov, aj väčšina členských krajín. Po schválení kompromisnej podoby smernice sa v médiách (minimálne bruselských) okamžite objavili náznaky možnej konšpirácie z Berlína. Šéf EPP Hans-Gert Pöttering, šéf frakcie PES v EP Martin Schulz a spravodajkyňa pre smernicu v IMCO Evelyn Gebhardtová sú všetci Nemci. Myslím si, že tieto podozrenia nie sú opodstatnené. Schválený návrh považujem za jediné a za daných okolností schodné riešenie. Faktom zostáva, že v prípade vstupu tejto verzie smernice o službách do platnosti budú mať živnostníci a podnikatelia podstatne jednoduchší prístup na trhy členských krajín. Byrokratické bariéry budú výrazne obmedzené pri zachovaní sociálnych a environmentálnych štandardov. V žiadnom prípade sa nedá hovoriť o otvorení vrát pre divokú riavu nespútanej liberalizácie ani o prispení k likvidácii európskeho sociálneho modelu. Práve naopak, určitá miera uvoľnenia je nevyhnutná, ak chceme ozdraviť hospodárstva v EÚ. Nesmieme však strácať zo zreteľa, že v dnešnom svete už nemá budúcnosť úsilie o presadzovanie úzkych národných záujmov, aké Slovensko len nedávno naplno preukázalo pri schvaľovaní finančných perspektív na roky 2007 – 13. Našťastie, vtedy ani jeden zo slovenských poslancov v Európskom parlamente nepodporil záujmy svojho premiéra a v konečnom dôsledku tak získame viac. Ale to by bol už iný príbeh. Našou cestou musí byť solidárna a ekonomicky zdravá Európska únia. Autor je poslanec Európskeho parlamentu
