Pravda v zajatí pokrivených paragrafov

Cesta k obhájeniu pravdy či presadeniu spravodlivosti je niekedy pre obyčajných smrteľníkov pokrivenejšia a komplikovanejšia ako samotný paragraf. Človek sa až na vlastnej koži môže presvedčiť o profesionalite či neodbornosti ľudí, ktorí vstupujú do trestného konania, o vedomom či nevedomom nezáujme prokurátorov i sudcov o vyriešenie konkrétneho prípadu. Ničím výnimočným nie sú roky trvajúce prieťahy v súdnom konaní, na verejnosť sa čoraz častejšie dostávajú i prípady, pri ktorých strážcovia zákona slúžia niečomu inému, len nie spravodlivosti a právu. „Rokovací poriadok mestského zastupiteľstva bol prijatý kvalifikovanou – trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, čo je prejav väčšiny, a preto nemožno hovoriť o prejavoch nedemokratickosti a o nesúlade rokovacieho poriadku so zákonom o obecnom zriadení, duchom Ústavy SR.“ Ak by pod týmto konštatovaním prokuratúry v Spišskej Novej Vsi nebol uvedený rok 2006, tak by sme si mohli myslieť, že ide o citáciu rozhodnutia zo „starého režimu“. Účel svieti prostriedky Zdôvodnením odporujúcim základným princípom zastupiteľskej demokracie, medzi ktoré patrí aj účinná ochrana práv menšín, začiatkom roka zmietol okresný prokurátor pod stôl podnet, ktorý poukázal na skutočnosť, že v období šiestich mesiacov nebude môcť zastupiteľstvo v metropole Spiša rokovať o tej istej veci, ku ktorej už bolo raz prijaté akékoľvek uznesenie. Viacerí právnici si na rozdiel od okresného prokurátora myslia, že po normatívnej stránke ide o nesúlad rokovacieho poriadku so zákonom o obecnom zriadení i Ústavou SR. Základný zákon zaručuje totiž občanom právo zúčastňovať sa na správe veci verejných. Na rozhodovacom procese sa často v ich mene zúčastňujú volení zástupcovia – poslanci. Napríklad miestny poslanec je zo zákona povinný obhajovať záujmy mesta a musí aktívne konať v prospech jeho občanov. Prokurátor, ktorý má dohliadať na dodržiavanie ducha zákonov, si však myslí niečo iné. „Šesťmesačná blokačná lehota nepredstavuje prekážku v možnosti podieľať sa na správe vecí verejných.“ Na posilnenie svojho tvrdenia používa ustanovenia Ústavy SR, podľa ktorých je možné referendum v tej istej veci opakovať až po uplynutí troch rokov od jeho posledného vykonania. Inak to vidí vysokopostavený predstaviteľ Generálnej prokuratúry, ktorý si neželal byť menovaný: „Takáto zmena pravidiel rokovania nielenže bráni miestnym poslancom v uplatňovaní mandátu, ale zároveň ich môže kedykoľvek dostať do konfliktu s poslaneckým sľubom.“ Človek však nepotrebuje byť právnikom, aby zapochyboval o argumentácii okresného prokurátora, ktorý porovnáva podmienky vykonávania priamej demokracie s nástrojmi zastupiteľskej demokracie. Ruka ruku myje Spišská Nová Ves je prvým mestom na Slovensku, v ktorom si primátor s požehnaním vlastných poslancov presadil zmeny, ktoré dávajú priestor na svojvoľné konanie. Úzke vedenie mesta okrem iného získalo účinný nástroj na blokovanie zákonných právomocí zastupiteľstva. Zabrániť takémuto konaniu mohol okrem okresného, neskôr i košický krajský prokurátor. Krajský prokurátor v zajatí hesla „ruka ruku myje“ potvrdil rozhodnutie kolegu. Odvolal sa na súlad všetkých procesných postupov so zákonom. Pritom ani jeden z nich sa neunúval napísať aspoň jednu či dve rozvité vety, ktorými by vyvrátili pochybnosti o negatívnych normatívnych účinkoch dotknutého právneho predpisu. Renomovaný ústavný právnik upozorňuje, že takto formulovaný rokovací poriadok môže vyvolať vážne interpretačné problémy. „V dokumente nie je napríklad jednoznačne formulovaná právomoc primátora, ktorý ako jediný rozhoduje o skrátení blokačnej lehoty v prípade predloženia jednoduchého návrhu uznesenia.“ Judikatúra Ústavného súdu SR pritom jasné hovorí, že v rozpore s ústavou sú také ustanovenia všeobecne právnych predpisov, ako i normatívnych opatrení, ktoré sú nezrozumiteľné a tiež také, ktoré vytvárajú možnosť na svojvoľný postup orgánov verejnej moci, v danom prípade primátora. Šalamúnske rozhodnutie okresnej i krajskej prokuratúry posúva demokraciu v miestnej samospráve do nebezpečne začarovaného kruhu. Vzniká otázka, či ľudia, ktorí majú dohliadať na dodržiavanie zákona, sa nenechali účelovo vtiahnuť do politických hier regionálnych straníckych bossov. Bude zaujímavé sledovať, ako sa zachová prokurátor, keď poslanci príjmu na návrh primátora nové uznesenia k závažnej veci (napr. rozpočet mesta, rozvojový plán a pod.) skôr, ako uplynie šesťmesačná lehota, alebo kto bude zodpovedný za škody vzniknuté na majetku mesta v dôsledku zle formulovaného normatívneho nariadenia. Dvojaký meter Na Slovensku je možné okrem pohŕdania základnými nástrojmi demokracie i to, že jedného dňa sa ktokoľvek z nás zobudí do nemilej životnej reality, ktorá nemá so súčasnými televíznymi reality šou nič spoločné. Bez vlastného pričinenia sa z vás stane človek, ktorého vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní, z ničoho nič ste obvinený zo spáchania závažného trestného činu a naliehavo musíte dokazovať nevinu z účasti na niečom, čo ste nikdy nespáchali. Alarmujúce na podobných prípadoch je to, že na tú istú vec, na ten istý prípad sú použité dva metre s diametrálne odlišnou stupnicou. V apríli minulého roku oznámili policajti Ivanovi z Popradu, že bolo voči nemu vznesené obvinenie za trestný čin podvodu. Odvtedy sa Ivanovi zmenil pokojný rodinný a podnikateľský život v oblasti finančníctva na každodenný stres a strach z budúcnosti. Začal sa pre neho niekoľkomesačný kolobeh ponižujúcich výsluchov a konfrontácií, ktorých zápisy boli dodatočne menené bez jeho účasti tak, aby zapadali do hry druhej strany. Prečo nie, keď sa o vyšetrovanie intenzívne zaujímal policajt, ktorý je susedom a dobrým kamarátom nezamestnaného Jana, ktorý podal na Ivana trestné oznámenie? Vyšetrovateľovi a ani prokurátorovi neprekážalo, že to bol práve Jano, ktorý komunikoval s Ivanom preto, lebo potreboval jeho pomoc pri zabezpečení poistenia pred odchodom za prácou do zahraničia. Nehovoriac o tom, že počas celého konania nebol poskytnutý jediný priamy dôkaz dokazujúci Ivanovu vinu, či o tom, že Janova počiatočná radosť zo získania nového zamestnania sa rozplynula zlyhaním iného človeka. Jano si zlosť vylial na Ivanovi najprv cez výhražné esemesky, obsah ktorých má k dispozícii polícia, a následne nato i cez podané účelové trestné oznámenie. O Ivanovej beztrestnosti môže rozhodnúť už len nestranný súd. Podozrivý návrh vyšetrovateľa Podobný príbeh, ale s inou zápletkou i vyvrcholením zažila Petra v Banskej Bystrici. Petra je úspešná podnikateľka a finančne je už „za vodou“. Preto keď ju známy z biznisu pred necelým rokom požiadal o požičanie peňazí na rozbehnutie nového obchodu, súhlasila. Vtedy ešte nevedela, ako dobre urobila, keď Ferovi nechala podpísať papier o prevzatí hotovosti. Takmer 9-mesačné ponižujúce naťahovanie sa o vlastné peniaze sa začalo v deň, keď sa priatelia mali vyrovnať. Najväčší šok však zažila Petra až na polícii. Vyšetrovateľ ju chcel nechať podpísať dodatok k výpovedi. V ňom mala súhlasiť s prevzatím úrokov za požičané peniaze. Našťastie, postrehla, že ide až o 10 percent z celkovej sumy na každý deň, čo by bola úžera. Týmto záhadným konfliktom sa skončila jej komunikácia s políciou. Po dvoch mesiacoch jej vyšetrovateľ oznámil zastavenie stíhania podvodníka Fera z trestného činu podvodu. Volení zástupcovia na Spiši, Ivan i Petra majú za sebou trpkú životnú skúsenosť s pokrivenými paragrafmi. Ostáva im veriť, že pravda raz zvíťazí. Paragrafy zákonov sú však v mnohých prípadoch pokrivené tak, že na ceste k dosiahnutiu spravodlivosti sa stáva poslednou zastávkou už iba stará známa lampáreň. Autor je publicista