Politické strany a hnutia museli do začiatku minulého týždňa odovzdať svoje kandidátne listiny do nadchádzajúcich parlamentných volieb a viaceré ich už v predstihu zverejnili. Teda, minimálne mená, ktoré sa objavia na popredných miestach. Niektoré ako SDKÚ-DS stavili na nové a staronové tváre v osobách ministerky I. Radičovej a ministerky L. Žitňanskej, iné – ako napr. KDH – stavili skôr na dlhoročne osvedčené osoby ako D. Lipšic alebo P. Minárik. Úloha tzv. nových tvárí v politike sa na Slovensku preceňuje, resp. sa z nej stáva nástroj politickej reklamy, no o systematickom presadzovaní nových ľudí na základe jasných a verejnosti zrozumiteľných kritérií nemôže byť ani reči. Pri zostavovaní kandidátok by dozaista i nové tváre mali hrať úlohu, no mala by sa tu odrážať aj zásluhovosť, t. j. koľko rokov politik či „odborník“ pôsobil v danej strane a politike vôbec. Demotivácia ľudí v stranách Myslím si, že v prvej päťke by mali figurovať len ľudia , ktorí sú v politickej strane aktívni minimálne 2 – 3 roky. Iné riešenie vytvára dojem neférovosti voči nižším štruktúram a model „rozhodovania zhora“. Okrem toho takýto postup demotivuje ľudí dlhodobo a seriózne sa politike venovať, postupne v nej získavať znalosti a skúsenosti, čo je jedným z predpokladov kvalitného politika. Z tohto pohľadu je síce KDH z dvoch strán slovenskej pravice menej „invenčné“, zato však určite čitateľnejšie. Pokiaľ ide o Stranu maďarskej koalície, tá sa bude aj v tohtoročných voľbách usilovať o získanie hlasov voličov výlučne maďarskej národnosti, čo dokumentuje tým, že žiadne reálne zvoliteľné miesto kandidátky nie je obsadené Slovákom či Slovenkou. Tento recept sa osvedčil aj pri posledných voľbách, čo podnietilo vedenie SMK použiť ho znovu. HZDS zostavuje svoju kandidátku naoko širším straníckym vedením, veľa však napovedá skutočnosť, že kompetenciu rozhodnúť o druhom a treťom mieste na kandidátke si ponechal šéf hnutia Vladimír Mečiar. Fakt, že spevák a verejne známa osobnosť Jožo Ráž zo skupiny Elán odmietol kandidovať za HZDS, síce vyvolala istý rozruch, no v konečnom volebnom výsledku to hnutiu neprinesie nejaké mínusy. Výrazné plusy alebo mínusy môže pre HZDS priniesť v podstate výlučne politická aktivita jeho predsedu, ktorá však v poslednom čase priviedla časť pôvodného elektorátu k rezignácii voči hnutiu a jeho politike najmä v sociálnej oblasti. Smer – seriózny výber Smer – sociálna demokracia, ktorá dnes reprezentuje prakticky celé nekomunistické ľavicové spektrum slovenskej politiky, stavila na politické osobnosti dlhodobo populárne a vyskytujúce sa na televíznych obrazovkách s častou frekvenciou. Na popredných miestach kandidátky sú teda mená ako R. Kaliňák, D. Čaplovič alebo P. Paška. Nie sú to nové, rýchlo vytiahnuté esá a ich politická práca predstavuje istú názorovú kontinuitu. Zároveň však vo vysokej politike nie sú tak dlho ako niektorí čelní politici KDH alebo HZDS, čo prispieva k celkovo seriózne pôsobiacemu dojmu kandidátky Smeru – SD a jej personálnej „neopozeranosti“. Slobodné fórum zostavuje kandidátku jednak z čelných predstaviteľov samotnej strany, jednak z osobností iných strán, akými sú (obnovená) Demokratická únia, Strana zelených alebo novozaložená DSS. Je to síce neštandardný princíp, je však zároveň novátorský a usiluje sa pomôcť tým stranám v strede politického spektra, ktorých videnie ekonomiky a sveta nie je konzervatívno-religiózne. Predstavuje aj akúsi alternatívu voči prešľapom a chybám terajšej koalície. Veľa sa opäť hovorí o účasti žien na popredných miestach straníckych volebných kandidátok. Je však dôležité myslieť v prvom rade na osobnostné a profesionálne kvality kandidáta či kandidátky. Ženy do politiky patria vo väčšej miere, než je to dnes na Slovensku. Tento problém má, samozrejme, hlbšie korene. Aj ženská kandidátka by sa však mala presadzovať svojimi schopnosťami, sympatickým pôsobením, prípadne priebojnosťou. Pozitívnym príkladom v tomto smere sú aj súčasné slovenské europoslankyne, ktoré sa na svoje posty dostali vďaka dlhodobejšej politickej práci. Autor je politológ