Katastrofálne zaostávanie, miliardy s otáznikom

Informatizácia spoločnosti a rozširovanie internetu sa stáva pevnou súčasťou predvolebného folklóru aj na Slovensku. Možno je to tak aj inde v Európe, ale u nás po ukončení kampane nastáva hlboké ticho, ktoré prerušia až ďalšie blížiace sa voľby. Presne tak to bolo v roku 1998, v roku 2002 i teraz. Po sľuboch však nenasledovali činy, resp. boli len veľmi symbolické. Rozprávame sa o tom s človekom, ktorý má o tejto problematike prehľad ako vari nikto iný u nás. Člen Rady vlády pre informatiku, iniciátor vzniku parlamentnej Komisie pre informatizáciu spoločnosti a výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) Milan IŠTVÁN. V akom stave je informatizácia na Slovensku a čo sa vlastne udialo za uplynulé štyri roky? – Podľa oficiálnych údajov, ktoré zverejňuje napríklad Európska komisia vo svojich pravidelných správach, patrí Slovensko medzi najzaostalejšie krajiny, pokiaľ ide o budovanie elektronických služieb verejnej správy. V oblasti e-Governmentu sme jednoducho úplne na chvoste. Nech si dnes občan alebo podnikateľ položí otázku, čo dokážeme vybaviť prostredníctvom internetu? Odpoveď znie: prakticky nič. Aj úroveň tých elektronických služieb, ktoré formálne existujú, je nedostatočná. Myslím tým napríklad podávanie daňových priznaní, pretože takéto služby by mali byť čo najjednoduchšie, časovo nenáročné, nekomplikované z hľadiska orientovania sa v nich a pohodlné z pohľadu užívateľov. Dnes to tak na Slovensku nie je. V týchto dňoch sa spúšťajú prvé tri online služby v rámci vládneho portálu obcan.sk. Vyplynulo to z akčného plánu Informačná spoločnosť Stratégie konkurencieschopnosti SR do roku 2010. To je síce potešujúce, ale ešte lepšie by bolo, keby vláda do dnešného dňa splnila viac úloh, ktoré si vlastne sama stanovila. Základným dokumentom mala byť tzv. cestovná mapa budovania e-Governmentu na Slovensku. Čo sa doteraz s tým dokumentom naozaj udialo? – Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy je síce pekný a hodnotný dokument, chýba mu však realizačná koncovka. Najväčším problémom v tejto etape je silný rezortizmus a nevyhovujúce legislatívne prostredie. Z rokovania parlamentu bol napríklad v marci stiahnutý návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy. Lenže bez tohto zákona nám – občanom i podnikom – nebudú úrady poskytovať žiadne efektívne elektronické služby. Bol by som rád, keby sa tento návrh v máji na rokovanie NR SR vrátil. Problém je teda v zákonoch? – Bez nich to, samozrejme, nejde, lebo úrady nemôžu robiť, čo nemajú stanovené zákonom. Ale najdôležitejšia je politická vôľa. Budovanie e-Governmentu sa bude musieť stať po voľbách naozaj významnou prioritou. Ak to pre politické elity nebude prioritou číslo jeden, tak Slovensko bude naďalej veľmi zaostávať. Nemám dôvod vyrábať strašiaka, jednoducho hovorím o oblasti, ktorú moderný svet považuje za jednu z najdôležitejších, a my sme v nej na poslednom mieste. Nenormálne zaostávame a aj budúce členské krajiny EÚ ako Bulharsko či Rumunsko sú v niektorých kritériách na tom lepšie než my. Pritom to nie je zázrak ani štatistický podfuk, jednoducho tamojšie vlády tomu naozaj venujú pozornosť. V tejto súvislosti počula verejnosť asi najviac o Stratégii konkurencieschopnosti SR. Čo tento vládny dokument v praxi dokázal? – Jej akčný plán má v oblasti informatizácie 21 úloh, čo je dosť veľa, ale svedčí to o ambíciách autorov i o tom, že si uvedomujú to katastrofálne zaostávanie. Lenže na druhej strane si mohli uvedomiť, že v priebehu 10 mesiacov nebude zrejme možné zrealizovať 21 úloh. Vláda to chcela stihnúť do volieb, lenže predčasné voľby jej čas ešte viac skrátili a dnes už musí byť každému jasné, že mnohé z tých úloh splnené nebudú. Keď teda v lete nastúpi nová vláda, mala by plnenie týchto úloh prehodnotiť. Vo viacerých úlohách by mala pokračovať. Takže pravdu majú tí, ktorí tvrdia, že stratégia bola len štartom Dzurindovej predvolebnej kampane? – Stratégia síce prišla s dobrými myšlienkami, ale odhliadnuc od toho, že na ich realizáciu nevytvorila dostatočné finančné zdroje, druhým problémom je, že neprekonala úzko rezortný prístup na ich naplnenie. A to je politický problém, lebo keby tu bola normálna fungujúca vládna zostava, ktorá by sa dokázala dohodnúť, že informatizácia patrí medzi skutočné priority, tak každý rezort by k tomu aj tak pristupoval. Lenže tu má každá vládna strana a každý minister svoje vlastné priority a tak to potom aj vyzerá. Nebolo predsa len krokom vpred aspoň vytvorenie postu vládneho splnomocnenca pre informatizáciu spoločnosti? PPP k tomu vyzvali vládnu koalíciu krátko po jej vytvorení. – Vytvorenie tohto postu bol rozhodne krok vpred, na tom sa zhodnú všetci. Najviac mu však bránil práve ten rezortizmus. Jednotlivé ministerstvá ho často úplne ignorovali, namiesto toho, aby s ním spolupracovali. Preto by mal splnomocnenec patriť priamo pod premiéra a ten by mal jeho návrhy aj predkladať vláde, čo by zvýraznilo, že ide o nadrezortnú problematiku. Treba posilniť jeho kompetencie, aby nebol len koordinátorom rezortov, ktoré sa buď chcú alebo nechcú do informatizácie štátnej správy zapojiť a ktoré on nemôže vzhľadom na úroveň jeho súčasných kompetencií k tomu nijako donútiť, hoci sú tu vládou schválené úlohy. Zišli by sa mu lepšie kompetencie, zišla by sa aj silnejšia politická podpora. A zišlo by sa aj samostatné ministerstvo? – Na základe doterajších skúseností okolitých krajín s osobitnými ministerstvami pre informatizáciu či informatiku považujem ich vytvorenie v tom čase za pozitívny krok. Ale ukázalo sa, že informatizácia sa naozaj hýbala predovšetkým tam, kde to bola priorita predsedu vlády a najsilnejšie vládnej strany. Formálne to potom riadil nejaký jeho poverený výkonný zástupca – v našom prípade to môže byť splnomocnenec, ale so silnou politickou podporou premiéra. Deklarovaná priorita sa stáva skutočnou, ak sú na ňu vyčlenené peniaze. Vravíte, že vláda to neurobila, nedá sa to teda vyriešiť z európskych fondov? – Európska únia aj pre plánovacie obdobie 2007 – 2013 považuje budovanie informačnej spoločnosti za prioritné. V štrukturálnych fondoch na to budú obrovské finančné prostriedky. Podľa súčasného návrhu NSRR SR je priamo pre ministerstvo dopravy ako držiteľa štátnych kompetencií v oblasti informatizácie predbežne vyčlenených 400 miliónov eur. Podľa mojich prepočtov cez iné rezorty (školstvo, hospodárstvo, zdravotníctvo) je vyčlenených na informatizáciu zhruba ďalších 400 miliónov. To sú ohromujúce sumy, veď v korunách ide o desiatky miliárd! – Vnímam tu však dva zásadné problémy. Prvý je v tom, či investovanie týchto prostriedkov bude naplánované rozumne, s jasnými očakávanými výsledkami pre celú spoločnosť, a či vláda dokáže vhodne skĺbiť programy, teda míňanie peňazí v jednotlivých rezortoch. Aby sa aktivity zbytočne neopakovali, ale aby na seba nadväzovali. Druhý problém je, či sú ministerstvá pripravené manažovať takéto programy. To znamená včas a kvalitne pripraviť výzvy pre žiadateľov o dotácie, zvládnuť hodnotiaci proces, všetky administratívne úkony, odborne posúdiť predložené projekty a nerobiť toto všetko na poslednú chvíľu, len aby sa peniaze nejako minuli. Veď predsa majú nejaké skúsenosti s eurofondami od roku 2003. – Lenže v Operačnom programe Základná infraštruktúra bolo „mizerných“ 14 miliónov eur na informatizáciu vo verejnom sektore. Okrem toho tu boli nejaké peniaze z Európskeho sociálneho fondu a z Operačného programu Priemysel a služby. Už len fakt, že ani presne nevieme povedať, koľko peňazí dokopy na informatizáciu išlo, svedčí o chýbajúcej koordinácii. Nehovoriac o tom, že výzvy na predkladanie projektov boli zverejnené neskoro, boli chaotické a všetko sa stihlo až na poslednú chvíľu. Viete, oficiálne sa nové rozpočtové obdobie začína budúci rok, ale obávam sa, aby sa Slovensko nerozhýbalo až o dva-tri roky neskôr. Nemôžeme si to dovoliť. Terajšia vláda to podcenila, preto je dôležité, aby budúca vláda na to bola dobre pripravená. O informatizácii každý hovorí ako o priorite, ale malo by sa to – pokiaľ ide o eurofondy – prejaviť napríklad v tom, že sa pre ňu vytvorí samostatný operačný program a ministerstvo dopravy bude pre informatizáciu riadiacim orgánom aj vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva, školstva a zdravotníctva. Máme tomu rozumieť tak, že doterajšia činnosť ministerstiev nedáva veľkú nádej do budúcna? – Doteraz išlo o malé financie, preto to, čo nás čaká, bude poriadne sústo. Sú ministerstvá, ktoré budú mať minimálne 100 miliónov eur a dnes majú dvoch-troch ľudí, ktorí sa tejto oblasti venujú. Preto sa obávam, že ak budú musieť prijať desiatky nových ľudí, čo nebude jednoduché, ak chceme, aby boli kvalitní, ovplyvní to administrovanie programov. Bol by som veľmi rád, keby prvé výzvy na predkladanie projektov boli zverejnené v roku 2007, a nie až v roku 2009. Preto aj odborná komunita musí „tlačiť“ na zodpovedných politikov, aby sa tomu venovali tak, ako treba. Akurát v týchto dňoch píšeme list vládnym predstaviteľom, aby to nepodceňovali. Hrozí teda, že bude viac peňazí než doteraz, ale nedokážeme ich efektívne využiť? – Asi ich dokážeme využiť, ale otázka je, koľko rokov na to budeme čakať. A to je zásadná otázka, keďže sme v takmer všetkých porovnaniach poslední. Tiež je dôležité, ako efektívne ich využijeme, či dokážeme skĺbiť informatizáciu v rôznych rezortoch. A je veľmi potrebné, aby prijímatelia pomoci i odborná verejnosť mala o tom všetkom viac informácií, preto PPP organizujú semináre a podujatia, na ktorých sa môžu všetci dozvedieť o tom, čo sa plánuje, a zodpovedne sa na to pripraviť. To, čo hovoríme, sa dotýka aj samosprávy. Komunikuje s ňou štátna správa dostatočne? – ZMOS a ÚMOS dokonca majú niekoľko schválených projektov. Ich realizácia bude dôležitým pokrokom a skúsenosťou v informatizácii verejnej správy, lebo dnes už samospráva vykonáva obrovské množstvo úloh vo vzťahu k občanom a podnikateľom. Tak to bude i v budúcnosti, samosprávy budú môcť získať ešte viac peňazí a myslím si, že záujem o komunikáciu a spoluprácu tu je. V súvislosti so samosprávami a internetom sa hovorí o budovaní metropolitných optických sietí. Prinesú občanom lacný vysokorýchlostný internet? – Budovanie týchto sietí bude určite výrazným príspevkom k poskytovaniu moderných služieb verejnej správy. Nesúvisí to len s tým, že občania získajú prístup k rýchlemu kvalitnému a bezpečnému internetu, ale aj organizácie verejnej správy budú mať takéto pripojenie a umožní im to poskytovať služby, na ktoré dnes nemajú dobré technické a technologické vybavenie. Ide o služby, ktoré sú vo svete bežné. Siete poskytnú to, čo dnes neposkytuje žiadny telekomunikačný operátor na Slovensku, a súkromné firmy ich ani nebudú budovať tam, kde sa im to komerčne neoplatí. Preto EÚ podporuje budovanie týchto sietí v komerčne nezaujímavých, zaostalých regiónoch, čo je skoro celé Slovensko. Takže na ne môžu samosprávy získať prostriedky z eurofondov? – Áno, a práve preto je smutné, že mesto, ktoré už teraz pripravilo kvalitný projekt a mohlo byť pilotným pokusom pre ďalšie obdobie, financie tento rok nezískalo. Ministerstvo výstavby, ktoré to schvaľovalo, v podstate ukážkový projekt nepodporilo a to považujem za nebezpečný precedens, lebo na budovanie metropolitných alebo regionálnych optických sietí majú ísť od budúceho roka veľké peniaze a my nebudeme mať takýto europrojekt odskúšaný, ako funguje, čo je na ňom dobré, čo zlé, čoho sa v budúcnosti vyvarovať. O ktoré mesto ide? – O Zvolen. Musím povedať, že ministerstvo výstavby malo už od začiatku problém zverejniť túto výzvu, potom náhle zastavilo predkladanie týchto projektov, takže to stihli len Detva a Zvolen, pričom Detva sa nechala inšpirovať práve Zvolenom. Ten napriek tomu nedostal podporu, čo skomplikuje realizáciu takýchto projektov v ďalšom období. PPP preto pripravujú osvetové podujatia na túto tému a vydáme aj publikáciu, ktorá vysvetlí, na čo sú tieto siete dobré, ako ich budovať, financovať a podobne.