Asterix, Obelix, švajčiarsko a EÚ

Keď sa na to pozrieme z pohľadu zahraničia, politické cesty Švajčiarska sa zdajú pravdepodobne ešte nevysvetliteľnejšie než pri pohľade zvnútra. To sa ukazuje aj pri postoji Švajčiarska k Európskej únii. Kým sa všetky európske štáty usilujú o členstvo v únii, zdá sa, že Švajčiari majú oň len malý záujem. V čom je príčina? Spomeňme si na film alebo na komiksy o Asterixovi a Obelixovi. Hovorí o malej osade v Galii ohraničenej Rímskym impériom, ktorá sa vytrvalo bráni rímskej okupácii. Je obklopená viacerými rímskymi tábormi a ich légiami, jej obyvatelia sa v nej ohradili a vytrvalo zdolávajú náporu zvonka. Neskutočná vôľa a veľká sebadôvera dopomohli tejto osade ísť svojou cestou… V ceste k úspechu tohto malého galského kmeňa nachádzame paralely s dnešným životom. História a situácia Švajčiarska nám pripomína, že existuje aj život mimo únie. Alebo je táto krajina zhlukom izolacionistov a malicherných ľudí? Nech by bola odpoveď akokoľvek jednoduchá, bola by nesprávna. Pretože styčných bodov so zahraničím je dosť. Viac ako 65 percent obyvateľstva nad 14 rokov sú užívateľmi internetu a každý piaty surfuje pri vysokorýchlostným pripojení. Ani z ekonomickej stránky nie je Švajčiarsko izolované, pretože 10 percent HDP je zarobeného v zahraničí, čo je o štyri percentá viac ako vo Švédsku, ktoré je v EU lídrom v tejto kategórii. Nemožno vôbec tvrdiť, že sa Švajčiarsko izoluje. Kontakt tu je. Aké sú teda dôvody, ktoré privádzajú voličov tejto krajiny geograficky obkolesenej úniou k tomu, aby sa vyjadrovali proti vstupu do EÚ? Obrat hospodárstva Na prvý pohľad sa zdá, že je to vecou ekonómie. Kým väčšina štátov v Európe musí zdolávať ekonomickú a tým aj finančnú krízu, situácia vo Švajčiarsku je stále ešte veľmi príjemná. I keď je to zakaždým oportunistické, keď hospodársky liberálne kruhy hovoria o hospodárskej kríze a tým presadzujú hospodárske záujmy, dá sa povedať, že ide ešte stále o sťažovanie sa na vysokej úrovni. OECD hodnotí túto krajinu, čo sa týka reforiem do budúcnosti, dobrou známkou. Samozrejme, odhliadnuc od bankových predpisov, ktoré sú považované za nespravodlivé a obmedzujúce súťaž (a to právom). S EÚ boli v priebehu rokov vyrokované bilaterálne zmluvy, s ktorými môže byť krajina veľmi spokojná. Vďaka tomu požíva niekoľko výhod, ktoré upravujú prístup k európskemu trhu, a len veľmi málo nevýhod. Ako by teda mohlo byt členstvo v EÚ pre Švajčiarsko hospodársky výhodným? Vlastne vôbec nijako. Podľa toho sa orientuje aj najnovšia mienka švajčiarskeho zväzu, ktorý zastrešuje podnikateľov – o členstvo v únii už nemá vôbec záujem. Podľa neho by vstup do EÚ mal následok vysoké náklady a len minimálne výhody. Nie je to vôbec prekvapujúce, keďže Švajčiarsko je akýsi ostrov vysokých cien. Dobre ohradené od konkurencie a s dobrým prístupom k únii neexistuje pre švajčiarske hospodárstvo lepšia východisková pozícia. Opačne to však vyzerá z hľadiska spotrebiteľov. Vo Švajčiarsku totiž doteraz nemajú voľný trh so zahraničím. Politickí buriči Tým, že ekonomické kruhy nemajú záujem o plné členstvo, odpadáva jeden z dvoch zástancov EÚ. A tým sa dostávame k politike. Druhým veľkým zástancom je druhá najväčšia politická strana vo Švajčiarsku – sociálni demokrati. Kým si oni na svojej poslednej straníckej schôdzi pred niekoľkými týždňami stanovili za svoj cieľ členstvo v EÚ, a to z idealistických i hospodárskych dôvodov, ich najväčší priamy protihráč vo Švajčiarsku – ľudová strana (národní konzervatívci, SVP) je zásadne proti členstvu. Svoj postoj zdôvodňujú tým, že nie je tradíciou Švajčiarska pripájať sa k spolku, ktorý by nepripustil neutrálnu pozíciu krajiny vo svetovej politike. Podľa nich to platí aj vo vzťahu k OSN. Navyše by členstvo Švajčiarska znamenalo koniec suverenity švajčiarskeho obyvateľstva. To znie asi ako „Celú moc národu!“ No to asi pôvodne pochádza z iného kúta politického spektra. Nie je to však jediným rozpor v argumentácii konzervatívnej strany. Absolútne sa odsúva na okraj aj myšlieka, že mýtus neutrálneho Švajčiarska nie je vôbec taký starý a že bol kedysi umelo vytvorený pre isté záujmy. Čo sa týka nezávislosti krajiny, národní konzervatívci sa môžu odvolávať na mýtus založenia, ktorý je, paradoxne, známy len z drámy Friedricha Schillera – Nemca. Rovnako ako v mnohých iných krajinách sú naviac historické osoby a udalosti z týchto mýtov veľmi spornou záležitosťou. Nielenže pri téme EÚ na seba narážajú ideológie, postoj Švajčiarska k únii bol formovaný aj históriou strany SVP vo Švajčiarsku. V posledných rokoch sa jej preferencie vyšplhali z 12,5 na viac než 27,5 percenta. To sa jej podarilo vďaka témam spojeným s EÚ, počnúc hlasovaním o vstupe do Európskeho hospodárskeho priestoru v roku 1992. Vtedy si v strane uvedomili, že ide o konfliktnú a emocionálnu tému. Táto strana sa niekoľko rokov profilovala populizmom, šírením paniky a sčasti vymyslenými tvrdeniami o EÚ, a tak natrvalo ovplyvnila mienku obyvateľstva. Pokiaľ ide o možné následky vstupu do EÚ, panuje tu veľká neistota. Otázka povahy Napokon sa pozrime na celu otázku aj zo psychologickej stránky. Je Švajčiar konzervatívny, či azda až bojazlivý? Áno, lebo si veľmi dobre rozmyslí, či riskuje svoj blahobyt. Keď chceme posudzovať švajčiarsku politiku, nesmieme zabudnúť na veľmi dôležitý faktor. Politická kultúra je formovaná výlučne dôkladne a dlho premyslenými rozhodnutiami a kompromismi. Impulzívnosť tak určite nie je typickým znakom švajčiarskej politiky. To je podľa situácie silnou alebo slabou stránkou. Vo Švajčiarsku panuje zhoda o tom, že kompromisy sú dobre iba vtedy, keď s nimi nik nie je spokojný. A kompromisy potrebujú svoj čas. EÚ ešte nie je pre blahobyt Švajčiarska faktor, ktorý by dominoval dostatočne dlho, a únia sa navyše v očiach švajčiarskeho obyvateľstva ešte neukázala ako príbeh s happyendom. Skepsa sa tak zdá byt oprávnená a zdržanlivosť sľubuje úspech. Názorov a postojov k Európskej únii je vo Švajčiarsku asi toľko ako rozličných postáv v galskej hostórii. Je jedno, čo si ľudia povedia alebo čo sa okolo nich deje, koniec koncov, všetci chcú hlavne jedno – aby im nebo nespadlo na hlavu. Autor je študent politológie, žije vo Švajčiarsku

(Celkovo 7 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter