Úloha je o to náročnejšia, že ju bude potrebné realizovať v prostredí neustálych a urýchľujúcich sa zmien. Spoločnosť, t. j. občania sa budú musieť pripraviť na to, že zmeny sa stanú jedinou istotou. Namiesto chápania zmeny ako hrozby bude potrebné vytvoriť klímu, v ktorej bude zmena chápaná ako príležitosť. Treba vytvoriť prostredie, v ktorom zmeny budú akceptované ako nevyhnutnosť a zároveň budú na základe sociálneho rámca eliminované negatívne prejavy zmien.
Bude úlohou politickej garnitúry pre túto dejinnú úlohu aktivizovať aj slovenskú inteligenciu, ktorá musí zohrávať výrazne aktívnejšiu a významnejšiu úlohu pri rozvoji spoločnosti. Aktivizácia inteligencie je predpokladom, aby sa primitívna pleonaxia nahradila orientáciou na kvalitu života opierajúcu sa o prosperujúcu znalostnú ekonomiku. Bez aktivácie inteligencie bude prakticky nemožné zastaviť importovaný proces devalvácie kultúry a morálky. Tento jav vážne ohrozuje najmä mladšiu generáciu. Hrozby a riziká Hlavným rizikom pre Slovensko je redukcia jej občanov na nájomnú pracovnú silu silných zahraničných nadnárodných spoločností, ktorí ju už využívajú a budú využívať vo svoj prospech na strane výroby i spotreby. Týka sa to nielen občanov ako zamestnancov a spotrebiteľov, ale aj početnej skupiny živnostníkov, ktorí sú svojou produkciou naviazaní na zahraničné nadnárodné spoločnosti. Odvrátenie tejto hrozby spočíva vo vybudovaní silnej a početnej slovenskej kapitálovej vrstvy opierajúcej sa o rozvoj znalostnej ekonomiky. Za súčasných podmienok je to úloha dlhodobá, presahujúca horizont dvoch volebných období. S hlavným rizikom je spojená aj hrozba odchodu vzdelaných mladých ľudí a špičkových odborníkov zo Slovenska pre nedostatok príležitostí na zmysluplnú realizáciu. Eliminácia tohto rizika je jednoznačne spojená s prechodom na znalostnú ekonomiku spojenú s účinnou vzdelanostnou ofenzívou. Vzdelanosť a schopnosť jej uplatnenia bude potrebné pozdvihnúť na najvyšší piedestál spoločenských hodnôt. Veľkým rizikom zostáva nekompetentnosť politikov a vládnej exekutívy pri neefektívnom nakladaní s prostriedkami získanými od občanov. Absencia odbornosti a ignorovania systémového prístupu pri riešení problémov vedie k presadzovaniu partikulárnych záujmov spojených s plytvaním prostriedkov od občanov. Týka sa to fungovania orgánov štátnej správy a samosprávy, neefektívneho nakladania s prostriedkami v oblasti sociálnej starostlivosti a zdravotníctve. Na druhej strane nedocenené sú školstvo, veda a výskum, hoci paradoxne aj tu dochádza k iracionálnemu používaniu prostriedkov daňových poplatníkov. Kvalitný život pre všetkých Vážnou hrozbou je možnosť narastania asociálnosti spoločnosti a v priamej súvislosti s tým aj zväčšovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými vrátane regionálneho rozmeru tohto negatívneho javu. Prehlbujúce sa sociálne rozdiely a neistoty majú za následok neprirodzené stresové situácie, ktorých dôsledkom je rastúca agresivita a zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Spoločnosť musí vytvoriť také prostredie a podmienky, aby občania, ktorí chcú pracovať, nežili v núdzi a mohli žiť kvalitný život v ktoromkoľvek regióne Slovenska. Spoločnosť musí zároveň vytvoriť podmienky na dôstojný život dôchodcov. Bez pomoci spoločnosti nemôžu zostať ani ľudia, ktorí sa nedokážu – či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov – o seba postarať. Ďalším rizikom je energetická závislosť od dodávok energií zo zahraničia. Týka sa to hlavne plynu a ropy. V krátkej budúcnosti bude musieť Slovensko dovážať aj elektrinu. Tieto riziká je potrebné eliminovať v oblasti elektrickej energie výrobou výlučne na Slovensku, v oblasti plynu a ropy diverzifikovaním dodávateľov a hľadaním alternatívnych, najmä obnoviteľných zdrojov. V neposlednom rade je sústavnou a stále podceňovanou hrozbou zhoršovanie životného prostredia, ktorého negatívne dôsledky sa netýkajú len ovzdušia, lesov, vôd a pôdy, ale bezprostredne sa premietajú do stavu zdravia občanov. Dôsledkom sú neustále rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť. Posilnenie národného kapitálu Je zásadnou politickou chybou, že neexistuje stratégia a následne aj legislatívne pravidlá na udržanie a zveľaďovanie národného kapitálu, t.j. kapitálu vlastneného občanmi Slovenska. Bez vlastného kapitálu budeme odkázaní na milosť a nemilosť iných. Zahraničný kapitál má tendenciu podporovať znalostne menej náročné produkcie a tiež preferuje know-how z materských firiem namiesto orientácie na našu vedecko-výskumnú základňu. Vláda sa navyše v podmienkach neexistencie národného kapitálu stáva rukojemníkom silného medzinárodného kapitálu. Vlastný kapitál je predpokladom slobodného rozhodovania v otázkach nášho ďalšieho smerovania. Téma posilnenia národného kapitálu musí byť zaradená medzi hlavné priority. Týka sa to podnikov s existujúcou alebo potenciálnou vysokou pridanou hodnotou, podnikov základnej infraštruktúry, energetických podnikov i veľkých podnikov. Veľmi progresívnym krokom by bolo legislatívne riešenie otázky zamestnaneckých akcií (napr. do objemu 25 percent základného imania), t. j. akcií vlastnených výhradne len zamestnancami podniku. Zamestnanec, ktorý je vlastníkom akcií podniku, má pozitívnejší vzťah k podniku, keďže nájomný vzťah sa mení na spoluvlastnícky. Tým pádom je pevnejšie pripútaný k podniku, má väčší záujem spolupracovať. Zamestnanecké akcie môžu pomôcť k stabilizácii najmä pracovníkov s veľkým know-how. Neinflačný rast miezd Znalosti sa uplatňovali vo všetkých etapách ekonomických aktivít človeka. Rozhodujúcim faktorom však bola a je miera participácie znalostí na tvorbe nových hodnôt, bohatstva. Kým hlavnými produkčnými faktormi boli donedávna kapitál a pracovná sila, od polovice minulého storočia sa začínajú čoraz viac presadzovať znalosti. O znalostnej ekonomike hovoríme vtedy, keď znalosti sú hlavným produkčným faktorom. V znalostnej ekonomike základom tvorby nových hodnôt, pridanej hodnoty je uplatňovanie znalostí. V ekonomike sa však tvorba nových hodnôt netvorí vo vzduchoprázdne, ale v podnikoch produkujúcich tovary alebo poskytujúcich služby. Základom znalostnej ekonomiky sú preto znalostné podniky, t. j. podniky, kde kľúčovým faktorom a nositeľom znalostí je intelektuálny kapitál. Intelektuálny kapitál podniku je tvorený ľudským kapitálom, štrukturálnym kapitálom (kapitál tvorený kodifikovanými znalosťami) a obchodným kapitálom (kapitál tvorený vybudovanými obchodnými vzťahmi). V znalostnom podniku dochádza k uvedomelému aplikovaniu znalostí v procese produkcie tovarov alebo poskytovania služieb. Iba produkty znalostných podnikov, či už v podobe výrobkov alebo služieb, svojou relatívne veľkou pridanou hodnotou vytvárajú priestor na neinflačný rast miezd, ako aj rast daňových príjmov v rozpočtoch verejnej správy. Dosahované miery zisku zároveň stimulujú znalostné podniky k ďalšiemu rozvoju. Každý občan Slovenska by si mal byť vedomý faktu, že čím viac znalostných podnikov bude pôsobiť na Slovensku, tým sa budeme mať lepšie. Na objasnenie však treba uviesť, že automobilky v tej podobe, ako sa etablujú na Slovensku, do kategórie znalostných podnikov nepatria. Ich produkcia sa vyznačuje malou pridanou hodnotou. Význam automobiliek je v riešení nezamestnanosti a v možnosti vytvoriť z našich dodávateľských firiem znalostné podniky. Manažment znalostí – neznámy pojem Nevyhnutným predpokladom uvedomelého uplatňovania znalostí v podnikoch je manažment znalostí. Manažment znalostí znamená cieľavedomé vytvorenie prostredia pre tvorbu, získavanie, šírenie a použitie znalostí. Bohužiaľ, v drvivej väčšine našich podnikov je manažment znalostí neznámym pojmom. Skôr sme svedkami toho, že v podnikoch býva veľa informácií, ale znalostí málo. Pre úplnosť treba dodať, že súčasťou znalostnej ekonomiky sú okrem znalostných podnikov aj znalostné inštitúcie t.j. najmä organizácie štátnej správy a samosprávy, ktorých hlavnou úlohou je poskytovať služby podnikom a občanom. Znalostné podniky a inštitúcie pre svoje úspešné fungovanie potrebujú náležitú podporu zo svojho okolia, ktorého hlavnými prvkami sú vzdelávací systém (VS) a vedecko-výskumná základňa (VVZ). Vzdelávací systém a VVZ musia byť svojimi výstupmi primárne orientované na potreby znalostných podnikov a inštitúcií. Tieto prvky ešte dopĺňa informačná infraštruktúra tvoriaca komunikačnú základňu, bez efektívneho fungovania ktorej je znalostná ekonomika nemysliteľná. Takže keď sa chceme z aspektu aplikácie systémového prístupu zaoberať znalostnou ekonomikou, musíme sa zaoberať vyššie uvedenými štyrmi prvkami (znalostné podniky + inštitúcie, vzdelávací systém, VVZ a informačná infraštruktúra) a vzťahmi medzi nimi. Ide o to, aby každý z prvkov mal svoju vnútornú kvalitu a zároveň, aby fungovali na primeranej úrovni vzťahy medzi jednotlivými prvkami. Schematicky sú základné komponenty znalostnej ekonomiky znázornené na nasledovnom obrázku. Autor je riaditeĽom TEDIS, a. s. (Dokončenie v budúcom čísle)
