Smer – sociálna demokracia je často terčom útokov, pretože vraj nemá jasno v tom, ako meniť kritizované reformy. Nie je to pravda a dôkazom môže byť príprava niekoľkých krokov, ktoré Smer bude presadzovať v oblasti zdravotníctva, ak bude vo vláde. V prvom rade zvýšime objem finančných prostriedkov v zdravotníctve, a to zo štátneho rozpočtu priamo, zvýšením platieb za poistencov štátu, reštruktualizáciou a reštrikciou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, racionalizačnými opatreniami a dodržiavaním hospodárskej disciplíny, ako aj z grantov a projektov. Zdroje zvýšenia objemu financií v zdravotníctve Výdaje na zdravotníctvo nevnímame len ako stratu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale ako investíciu, ktorá prinesie zvyšovanie produktivity práce, prispeje k hospodárskemu rastu i k rastu konkurencieschopnosti ekonomiky. Výdaje na zdravotníctvo vo vyspelých krajinách dosahujú 8 – 10 i viac percent HDP. Krajiny strednej a východnej Európy zaostávajú, Slovensko sa pohybuje pod šiestimi percentami. Zdravie občanov však zlepšuje ekonomický rozvoj a zdravie populácie, zvyšuje produktivitu a prispieva k rastu ekonomiky. Už v sedemdesiatych rokoch držiteľ Nobelovej ceny za ekonomiku Teodor Schultz povedal, že „kvalita populácie, teda aj jej zdravie, je rozhodujúcim faktorom produktivity“. Vyzdvihol zásluhy investícií do zdravotníctva i do školstva. Aj Lisabonská stratégia EÚ považuje zdravie ľudí za jeden z kľúčových cieľov na vybudovanie znalostne orientovanej ekonomiky. Zdravotníctvo nie je len nákladové stredisko. Osobitne stredná a východná Európa potrebuje investície do zdravotníctva, aby dosiahla udržateľný hospodársky rast. Preto pre nás zdôraznenie nevyhnutnosti zvýšenia finančných prostriedkov aj zo štátneho rozpočtu nie je lacná, populistická a nerealizovateľná požiadavka. Je to vecne odôvodnená, zmysluplná a nevyhnutná podmienka zabezpečenia ekonomického rozvoja. Uvedomujeme si, možno viac ako niekto iný, že zdravie nie je iba najvyššia hodnota, ale aj základný predpoklad kvalitného života a úspešnosti nielen jednotlivca, ale celej spoločnosti. Znížená dostupnosť zdravotnej starostlivosti Cesta ku kvalite zdravia a k vytváraniu podmienok na jeho udržanie a zachovanie v dôsledku viacerých faktorov bude na Slovensku náročnejšia a dlhšie trvajúca ako v starých krajinách EÚ. Samotný prechod ekonomiky na trhové hospodárstvo znamenal zníženie priemerného veku časti populácie, najmä mužov. Je to výsledok negatívnych účinkov ekonomických zmien i nezdravého životného štýlu. Výrazne sa znížila pôrodnosť, takže už v najbližšej budúcnosti nedôjde k prirodzenej obmene pracovných síl, nehovoriac o tom, že časť najproduktívnejšej populácie odchádza za prácou do zahraničia s vedomím, že budú poskytovať služby, ktoré sú ďaleko od úrovne ich vzdelania a schopností. Väčšinu krajín Európy trápi úbytok obyvateľstva a starnutie populácie. Ak sa pri rýchlo starnúcej populácii pre nedostatok financií zanedbáva prevencia a včasná diagnostika civilizačných chorôb (a nielen ich) a nevyužívajú sa najnovšie poznatky lekárskej vedy, zdravotné a následné ekonomické bremeno dosiahne úroveň, ktorú naše ekonomiky neunesú. Aj to by nás malo viesť k inej filozofii pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Navyše, nedostatok peňazí a ďalšie príčiny spôsobujú zníženú dostupnosť nielen základnej, ale predovšetkým vysoko odbornej lekárskej starostlivosti, kvalitnej prevencie a včasnej diagnostiky ochorení. Lebo následne sa liečba predražuje a predlžuje. Myslím si, že predovšetkým u starších ľudí, dôchodcov, nezamestnaných, ale i u mladých s rodinami a sociálne slabších súčasné poplatky v zdravotníctve ovplyvnili dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Nevyhnutná premena lôžok Strategický cieľ Smeru – sociálnej demokracie v oblasti zdravotníctva je zaviesť systém zameraný predovšetkým na prevenciu, na ochranu a udržanie zdravia. Zdravotnú starostlivosť považujeme za službu prioritnú a vo verejnom záujme, na ktorú sa nevzťahuje výlučne trhový princíp! Ani legislatíva EÚ nepovažuje zdravotníctvo za trhové službu. U nás sa v rozpore s týmto princípom uplatňuje politika „transformácie“ týchto služieb na trhové. Je to výsostne ultraliberálny princíp vychádzajúci v ústrety záujmom niekoľkých významných finančných skupín. Model zvýšenia finančných zdrojov (aj) zo štátneho rozpočtu však nebude možné uplatniť bez zásadnej zmeny myslenia a prístupu k problémom v zdravotníctve. Za dôležitý možný zdroj zvýšenia financií v zdravotníctve považujeme reštrukturalizáciu, ale aj reštrikciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Už aj premiér a minister financií konštatuje nadbytok lôžok asi o 40 percent. Od vystúpenia v parlamente pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády na to opakovane poukazujem. Osem rokov neurobila vláda takmer nič pre racionalizáciu systému a zreálnenie postavenia jednotlivých prvkov v ňom, vrátane počtu pracovníkov a ich platov. Nebrojíme za celoplošné uzatváranie malých či stredne veľkých nemocníc, celoplošné likvidovanie lôžok a rozsiahle prepúšťanie zdravotníkov. Zdôrazňujeme potrebu premeny zariadení i tzv. akútnych lôžok na také, ktoré sú pre ten-ktorý región najviac potrebné. Ide najmä o zdravotno-sociálne lôžka, lôžka pre psychiatrických pacientov, oddelenia pre pacientov s chronickými bolesťami, pre pacientov v terminálnych štádiách ochorenia a podobne. Zdravotnícke zariadenia a lôžka nepotrebné na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti treba zrušiť. Bude to bolestný i sociálny problém, ale žiaden štát si takýto stav ako teraz u nás nemôže dovoliť. Nepomerne bohatšie Švédsko, rozlohou 10-násobné väčšie ako Slovensko a s počtom obyvateľov asi o 4 milióny viac, má menej pôrodníc ako máme my! Zrušiť poplatky Za zásadný problém považujem aj neproporcionálne personálne obsadenie v jednotlivých regiónoch a zdravotníckych zariadeniach. O nevyváženosti platov najmä lekárov v ambulanciách s lekármi v nemocniciach ani nehovoriac! Ak porovnáme priemer ich kvalifikačných predpokladov, odbornosť a náročnosť práce, rozdiely sa násobne zvyšujú. Ak som ako možnosť zvýšenia financií v zdravotníctve uviedol aj racionálnejšie hospodárenie, ide o nehospodárne nakladanie s peniazmi nielen v zdravotníctve. Stačí spomenúť „symbolických“ 700-tisíc na ďakovné listy učiteľom, nekoncepčnosť investičných stimulov, pri ktorých sa výška dotácií pohadzovala ako bejzbalová loptička, chyby pri vyhlasovaní verejných súťaží s následnými finančnými stratami a pokutami, rast byrokracie. Tzv. Zajacove 20- i 50-korunové poplatky považujeme za dehonestáciu vzťahu a postavenia lekára k pacientovi. Toto „vreckové“ je nedôstojné pre oboch. Len s veľkou fantáziou sa môžeme domnievať, že práve poplatky znížili návštevnosť u lekárov a plytvanie liekmi či poskytovanými službami všeobecne. Pre Smer–SD je závažnejšie to, že poplatky u lekárov a v nemocniciach môžu spôsobiť u istej časti občanov zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Poisťovne nemôžu byť akciovkami Sme hlboko presvedčení, že zdravotné poisťovne môžu len spravovať verejné finančné zdroje, a nie ich vlastniť a z verejných prostriedkov vytvárať zisk. Odmietame názor ministra Zajaca, že nevidí rozdiel medzi a. s. Volkswagen a a. s. zdravotnou poisťovňou. Volkswagen musí auto vymyslieť, nakresliť, vyrobiť, predať, zaplatiť náklady a z toho, čo mu potom zostane, môže tvoriť zisk. Lenže zdravotná poisťovňa má príjmy z verejných zdrojov, predovšetkým od občanov, a má ich spravovať a racionálne využívať na preplatenie zdravotnej starostlivosti. Len zdravotné súkromné poisťovne, osobitne zamerané na pripoistenie sa pre nadštandardné služby by mohli uvažovať aj o zisku. Vo vzťahu k pôsobeniu poisťovní by som mohol kriticky spomenúť i neuveriteľnú byrokraciu pri komunikácii, nedostatočnú kontrolnú činnosť, neúmerné plytvanie s financiami na vlastnú prevádzku a mnohé ďalšie. Doterajšiu reformu zdravotníctva vníma Smer-SD najmä ako úsilie o zmenu vlastníckych vzťahov. Nerieši základné disproporcie v systéme, neracionalizovala ho, zbytočne a neúmerne finančne zaťažuje občanov a nedokázala adekvátne využiť dostupné, hoci výrazne obmedzené zdroje. Autor je lekár, člen Predsedníctva Smeru – sociálnej demokracie a podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo
