Rozhodnutie francúzskej automobilky Peugeot zavrieť na budúci rok továreň v Rytone neďaleko Coventry a prepustiť 2 300 zamestnancov vyvolalo v Británii rozporuplnú odozvu. Briti, ktorí si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť vysmievať sa z nechuti Francúzov k ekonomickým zmenám, si zrazu uvedomili, že robotníkom v Rytone sa zjavila odvrátená strana globalizácie. Triezvejší analytici a komentátori lakonicky skonštatovali, že vysoké výrobné náklady, klesajúci dopyt a flexibilné britské pracovné zákony Peugeotu uľahčili rozhodovanie a len zopakovali, že osud Rytonu, kde sa vyrába model 206, bol v podstate spečatený už vtedy, keď francúzsky koncern rozhodol, že model 207 sa bude vyrábať v Trnave. S takýmto scenárom počítali aj zamestnanci továrne, ale spoliehali sa na sľub vedenia Peugeotu, že výroba sa nezastaví skôr ako v roku 2010. Bulvárna tlač, pochopiteľne, nasadla na vlnu sociálnej demagógie a nacionalizmu. V jej očiach za všetko môžu zákerní Francúzi, ktorí by si to vo svojej protekcionistickej a socialistickej domovine nikdy nedovolili. Svoj podiel viny nesú aj Slováci, ktorí sú lacnejší a aj novým fabrikám pomáhajú ešte zo štátneho rozpočtu. A ako to už v Británii býva, čo-to sa ušlo aj Európskej únii. Novinárom sa totiž hodili ničím nepodložené výroky europoslanca Mika Nattrassa zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorý tvrdil, že Európska komisia rozhodla, že Trnava si pracovné miesta zaslúži viac ako Coventry. Skutočnosť je taká, že vlani vyrobili v Rytone o 80-tisíc vozidiel menej ako v roku 2003 a počet zamestnancov sa už priebežne znižoval. V čase maximálnej produkcie ich v továrni pracovalo takmer štyritisíc. Ak by sa Peugeot rozhodol pre zatvorenie prevádzky vo Francúzsku, mal by to oveľa komplikovanejšie. Podľa odborového zväzu Amicus prepustenie zamestnanca s 20-ročnou praxou stojí firmu v Británii päťtisíc libier, na opačnej strane kanála La Manche je to v prepočte stotisíc libier. V súvislosti s činnosťou odborových zväzov si denník Guardian všimol zaujímavú zmenu. Odborári síce na oznámenie o zatvorení továrne reagovali rozhorčenými vyhláseniami, ale nevyhlásili štrajk. Len o ňom uvažujú. Guardian pripomína, že za starých čias, čiže pred nástupom Margaret Thatcherovej, by štrajk zo solidarity podporili robotníci z iných automobiliek, konali by sa demonštrácie a pravdepodobne by sa rokovalo s premiérom. Teraz sú však odbory zlomené, nemajú dostatočnú podporu zamestnancov a celkovo vládne pocit, že štrajkovať sa neoplatí, pretože ich prepustia tak či onak. Prepustených možno zachráni kasíno Britská politická a ekonomická elita zrazu čelí niekoľkým základným otázkam. Prioritou je nájsť spôsob, ako minimalizovať sociálne dôsledky pre súčasných zamestnancov. Popri tom sa vynárajú otázky o budúcnosti celého automobilového priemyslu v Británii a o tom, do akej miery dokáže flexibilita na trhu práce kompenzovať hromadné prepúšťanie. Predstavitelia regiónov, na hranici ktorých sa továreň Peugeot nachádza, si uvedomujú, že aj keď prepustení zamestnanci dostanú od francúzskej automobilky pomerne štedré odstupné, ľudia z neho nemôžu žiť naveky. Aj preto chcú tamojšie úrady žiadať vládu, aby im udelila štatút takzvanej podporovanej oblasti. To by malo umožniť podnikateľským subjektom, ktoré sa rozhodnú tam investovať, získať rôzne granty a úľavy. Zástupcovia grófstva Warwickshire a miest Coventry a Rugby chcú, aby opustený pozemok využil iný veľký zamestnávateľ. Tvrdia, že oblasť je ekonomicky úspešná, čo by malo prilákať prilákať investorov. Výhodou je podľa nich aj blízkosť letiska. Coventry sa už pripravuje aj na možnosť, že mnohí ľudia z Peugeotu si nenájdu prácu v strojárskom priemysle. Ešte pred oznámením odchodu automobilky z regiónu sa mesto prihlásilo ako kandidát na otvorenie prvého britského superkasína v štýle Las Vegas. Teraz silnejú hlasy, aby vláda spomedzi 27 uchádzačov vybrala práve mesto, ktoré bolo kedysi synonymom britskej priemyselnej výroby. V súčasnosti však v tomto sektore pracuje už len 18 percent obyvateľov mesta a zatvorenie Peugeotu tento pomer ešte zníži. Predseda mestského zastupiteľstva Ken Taylor v rozhovore pre BBC povedal, že kasíno by mohlo vytvoriť až 1 800 pracovných miest. Či sa však optimistické očakávania naplnia, je otázne. Práve to, že oblasti Coventry sa celkovo ekonomicky darí, môže viesť vládu k rozhodnutiu umiestniť kasíno do menej úspešného regiónu. Vzostupy a pády automobilového priemyslu Automobilka Peugeot síce Britániu úplne neopúšťa, pretože aj po zatvorení továrne v Rytone bude v zostávajúcich dvoch prevádzkach zamestnávať tisíc ľudí. Jej rozhodnutie je však pokračovaním trendu znižovania počtu zamestnancov, ktorí pracujú v automobilovom priemysle. Optimisti pripomínajú, že Británia s ročnou produkciou viac ako 1,8 milióna áut je stále štvrtým najväčším producentom v Európe a pokles výroby je pomalší ako v Nemecku, Francúzsku, Španielsku a Taliansku, čiže ďalších krajinách, ktoré vyrábajú viac ako milión vozidiel ročne. To je však len jedna strana mince. Na druhej strane si môžeme prečítať, že v roku 1980 bolo v automobilovom priemysle zamestnaných 450-tisíc ľudí. V súčasnosti je to podľa ministerstva obchodu a priemyslu 237-tisíc. Ázijské automobilky aj nemecký koncern BMW síce stále investujú v Británii, ale prípad Peugeotu a predtým Fordu, ktorý prepustil viac ako tisíc zamestnancov Jaguaru v roku 2004, a vlaňajší kolaps Roveru sú varovaním, že ak veľké koncerny usúdia, že je pre nich výhodnejšie postaviť novú fabriku s lacnou pracovnou silou v strednej a východnej Európe, prípadne v Indii alebo Číne, nič im nezabráni presunúť sa tam. Je to len otázka ich ekonomických preferencií. Nevýhodou britského automobilového priemyslu je aj to, že v krajine už neexistuje žiadna veľká automobilka v britských rukách. Koncerny sa totiž väčšinou usilujú udržať domáce prevádzky pri živote čo najdlhšie. Vládna finančná podpora aj politický tlak ich nútia premyslieť si takýto krok a pristupujú k nemu až po zdĺhavých rokovaniach a v prípade, že je pre nich udržanie výroby mimoriadne nevýhodné. Pri zahraničných investíciách je ich ochota vyjednávať oveľa menšia. Ešte je predčasné maľovať čerta na stenu, ale faktom je, že desaťtisíce pracovníkov v britských továrňach sú teraz vystavené na milosť a nemilosť trhu. Po najnovších skúsenostiach budú zrejme veľmi pozorne sledovať plány svojich materských automobiliek. Je nepravdepodobné, že by sa Rolls-Royce alebo Mini niekedy vyrábali inde ako v Británii, ale keď ázijské koncerny pôsobiace v Británii ohlásia plány na otvorenie tovární v iných častiach sveta, ich britskí zamestnanci budú zrejme čítať pracovné inzeráty oveľa pozornejšie ako doteraz. Aj Slovensko je v podobnej situácii ako Británia, keďže nemá žiadnu pôvodnú automobilku. Aj preto by sme vývoj na britských ostrovoch mali pozorne sledovať. Na svete je totiž ešte stále dosť krajín, kde sa dá vyrábať lacnejšie. Peugeot prevzal továreň v Rytone v roku 1978. Po necelých troch desaťročiach odchádza. Zmeny v ekonomike sú čoraz rýchlejšie a automobilky zostanú na Slovensku len dovtedy, kým sa im to oplatí. Autor je publicista pôsobiaci v Británii
