Vláda postupuje krátkozrako

Vladimír Maňka, člen Európskeho parlamentu a podpredseda strany SMER – sociálna demokracia Vladimír Maňka vstúpil do politiky po skúsenostiach s prácou v súkromnom sektore. Niekoľko rokov pôsobil na poste primátora mesta Zvolen, medzitým súčasne aj ako člen Národnej rady SR. V roku 2004 ešte ako člen SDĽ kandidoval za poslanca Európskeho parlamentu na kandidátke politickej strany SMER. Jeho kandidatúru podporilo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Po zlúčení SDĽ so stranou SMER – sociálna demokracia sa stal podpredsedom stany. Tú dnes reprezentuje v Európskom parlamente spolu s Monikou Beňovou a Milošom Kotercom. Zhováral sa Radovan Geist Nemenovaný slovenský diplomat zhrnul slovenskú európsku politiku do vety: „Získať tak veľa, koľko je len možné, dať čo najmenej, a hlavne nech nám do toho nehovoria.“ Vnímate takto našu súčasnú európsku politiku aj vy? Vidia to tak naši európski partneri? – Chvalabohu, niektoré naše kroky nie sú vnímané týmto spôsobom, ja však mám podobný názor ako tento múdry človek. Niektoré naše úmysly nemohli partneri ani odhaliť. Len pár krát prenikli na povrch – napríklad pri debate o finančnej perspektíve sa ma minuloročný spravodajca Európskeho parlamentu pýtal: „Prečo váš premiér podporil druhý britský návrh finančnej perspektívy?“ V Európskom parlamente sa zjednotila pravica i ľavica – a premiér o tom mohol vedieť od ľudí, ktorí boli na rokovaniach – a odmietla britský návrh. Premiér však napriek tomu vystupoval v pozícii, že Slovensku to stačí. Videl to len z úzkeho hľadiska krátkodobých výhod pre Slovensko, nevidel však širšiu, európsku perspektívu. Ktoré sú to? – Celoeurópske projekty, významné aj pre nás, ktoré znížením rozpočtu EÚ utrpia. Napríklad transeurópske siete. Ich vybudovaním by sa zvýšilo HDP, zamestnanosť, zlepšila by sa ochrana životného prostredia. Financie boli krátené aj ďalším projektom, ako sú európske vzdelávacie programy, napríklad Erasmus, ktoré už teraz prinášajú pozitívne výsledky. Napriek tomu všetkému a niektorým ďalším prioritám významným pre celú EÚ i jednotlivé národné vlády náš premiér súhlasil s britským návrhom. Len preto, aby sa mohol pochváliť, že získal nejaké peniaze na Jaslovské Bohunice. To však Slovensku pomohlo, či nie? Možno z úzkeho, nacionalistického hľadiska, ale predsa… – Získanie tých peňazí nebolo zásluhou premiéra. Navýšenie prostriedkov na odstávku jadrových elektrární zabezpečil najmä Európsky parlament. Nedokážem úplne pochopiť jeho dôvody, no pridal sa k premiérom, ktorí konali z úzkeho egoistického hľadiska a nepozerali sa na to, že tu existuje aj nejaký európsky záujem. Po decembrovom zasadnutí Európskej rady, ktorá schválila návrh finančnej perspektívy predložený britským predsedníctvom, tak na nás boli nahnevaní Poliaci i Maďari. Chceli, aby V4 postupovala jednotne. Nemyslíte si, že táto nespolupráca s krajinami V4, a to nielen v otázke finančnej perspektívy, je spôsobená najmä rozdielnosťou záujmov? – Európska politika našej vlády je zameraná na krátkodobé, okamžite viditeľné úspechy, ktorá neberie ohľad na dlhodobé dosahy. Naše zameranie sa na krátkodobé efekty dokazuje aj to, že nemáme žiadne stratégie v mnohých dôležitých oblastiach. Vezmime si energetiku. Je strategickým sektorom. Úsilie o kontrolu zdrojov energie vyvolalo už mnoho vojen. Energetika sa dostala do viacerých strategických dokumentov EÚ, vrátane Lisabonskej stratégie. My ju však vôbec nereflektujeme, rovnako ako sme si dlhodobo nevšímali školstvo a výskum. Tie sú viacero rokov podfinancované a prostriedky chceme na nich dávať až teraz, keď čerpáme európske fondy. Výdavky na školstvo v pomere keď HDP klesajú. Rušia sa školy, zvyšuje sa počet žiakov v triedach. A školstvo je pritom jedným z pilierov Lisabonskej stratégie, ku ktorej sa tak hrdo hlásime. Proklamujeme, že ideme túto oblasť podporovať, a pritom, keď sa pozriete na akčné dokumenty, sú to rozprávky bez stanovených konkrétnych opatrení. Podobne ako v iných oblastiach našej európskej politiky je to úsilie presvedčiť ľudí, že sme úspešní. Realita je iná. Proklamovaný rýchly rast Slovenska treba vnímať v kontexte toho, že sa zdvíhame z veľmi zlej situácie. Tento ekonomický rast však nemusí byť vôbec udržateľný, pretože politika vlády nastavila míny, ktoré sa po čase prejavia a ktoré bude treba riešiť, ale nebude z čoho. Aké napríklad? – Ako vždy, keď ekonomika vytvorí nejakú rezervu, znížime dane namiesto toho, aby sme investovali do podstatných oblastí. Nie je to investovanie do budúcnosti. Potrebujeme vzdelaných a kvalitných ľudí, potrebujeme investície do iných strategických oblastí. To je trochu paradox. Slovensko sa predsa predstavuje ako príklad reforiem obdivovaný v Európskej únii, ktorý budú musieť ostatní skôr či neskôr nasledovať. Z toho, čo vravíte, však vyplýva, že Slovensko za európskym vývojom zaostáva… – V Európskom parlamente som ani raz nepočul, aké je Slovensko výborné. Nepočul som to od ekonómov ani od odborníkov. Samozrejme, keď niekto príde pána Dzurindu podporiť v kampani, tak to povie. V Európe vždy nájdete niekoho, kto povie, že rovná daň je výborná vec. Opýtajme sa však, prečo ju nezaviedli niektoré z najúspešnejších ekonomík, vrátane americkej. Štandardná európska pravica i ľavica, liberálne i zelené strany vidia v našom ekonomickom modely skôr hrozbu. Aj ekonomický liberalizmus uznáva dôležitosť istej miery sociálnej solidarity. Solidaritu, pomoc slabším uznáva európska pravica i ľavica. U nás to tak nie je, ľudia sú hodení do vody a buď preplávajú, alebo zahynú. Myslíte si že existuje alternatíva k súčasnej slovenskej ceste k úspechu? Hovorí sa, že sme malou krajinou, neschopnou ovplyvňovať európsku či globálnu politiku. Môžeme sa akurát usilovať využiť pravidlá na svoj prospech – napríklad lákaním zahraničných investícií nízkou cenou pracovnej sily či nízkymi daňami… – Európsku politiku je možné ovplyvniť, naša pozícia však musí mať racionálny základ a potrebujeme podporu silnej politickej skupiny. Také sú v Európskom parlamente dve. Je to pravicová Európska ľudová strana, do ktorej sú zaradení zástupcovia SDKÚ, KDH a SMK, a druhou sú európski sociálni demokrati. Rozumný návrh sú ochotné podporiť obe skupiny, vrátane liberálov a zelených. Naša politika na Slovensku je však natoľko mimo európskeho prúdu, že nenachádza podporu ani u europoslancov z pravicovej skupiny. Väčšina členov Európskej ľudovej strany má zo slovenskej politiky obavy. K kruhoch európskej politiky sú v poslednom čase frekventované návrhy na posunutie európskej politickej integrácie do oblasti sociálnej či daňovej politiky. Slovenská vláda akúkoľvek harmonizáciu v týchto oblastiach zásadne odmieta. Argumentuje ekonomickými stratami pre Slovensko, stratou konkurencieschopnosti pri lákaní zahraničných investícií. Súhlasíte s týmto názorom? – Predstavte si štát, ktorý sa pridá k určitému integračnému celku, zachováva si však vlastné, úplne odlišné podmienky. Týmto spôsobom poškodzuje ostatných. Môže to robiť len dovtedy, kým nezačnú rovnakú hru hrať aj iní okolo neho. Čo keby všetci vytvorili rovnaké daňové či platové podmienky, aké má Slovensko? Prišli by sme o svoju výhodu. Tí druhí by si však poškodili svoje kvalitné sociálne systémy, aj keď niektoré z nich majú vlastné problémy, preto to neurobia. Neplatí však vládou presadzovaná poučka, že čím nižšie dane, tým konkurencieschopnejšia krajina, s lepšou kvalitou života. Európska únia dospeje určite k bodu, keď začne aj v ekonomickej a sociálnej oblasti harmonizovať veci, ktoré nedokážu krajiny riešiť samostatne. Ktoré oblasti by teda Európska únia mala harmonizovať, o ktorých politikách by sa malo rozhodovať na európskej úrovni? – Príkladom je energetika. Pokiaľ ide o dane, dane z príjmov nebudú z viacerých dôvodov tak skoro harmonizované. Okrem iného neexistuje dostatočná politická vôľa, na zablokovanie podobného kroku postačuje odpor jedinej členskej krajiny. Aj bez harmonizácie by sa však daňové systémy v EÚ mali približovať k nejakému spoločnému najefektívnejšiemu modelu. To však predpokladá, že európsku politiku budú tvoriť tí najsprávnejší ľudia. Nežijeme v ideálnom svete, preto to nemôžeme očakávať. Asi to nahradí určitá forma „násilnej“ harmonizácie. Vidíme to na Lisabonskej stratégii – všetci vieme, že je potrebné zvýšiť investície do vzdelania. Museli sme však nájsť spôsob, ako k tomu prinútiť národné vlády. Aj Lisabonská agenda je istým spôsobom harmonizácia. Mnohé európske krajiny, vrátane Slovenska, by takéto reformy ani nerealizovali, keby ich k tomu netlačila EÚ, keby niekto Lisabonskú stratégiu nespustil. Takéto „príkazy zhora“ sú niekedy prínosom existencie EÚ. Aby sme sa však vrátili k pôvodnej otázke, myslím si, že dôjde k harmonizácii daňových základov. Nemyslíte si, že Slovensko svojím odporom k takému pokračovaniu politickej integrácie nielen v sociálnej a daňovej oblasti, ale aj v oblasti vnútra či ochrany ľudských práv posilňuje v niektorých pôvodných členských krajinách volanie po viacrýchlostnej Európe, ktorá by mala byť východiskom zo slepej uličky zastavenej integrácie? Nepodkopávame si vlastnú pozíciu v EÚ? – Podľa mňa áno. Mám taký pocit, že Slovensko získava z členstva v Európskej únii. Naša vláda však zatiaľ koná úplne schizofrenicky. V rámci Európskej únie žiadame solidaritu, vyrovnávanie rozdielov. Slovensko však nie je solidárne pri riešení svojich vnútorných problémov. Rozdiely sa prehlbujú aj vďaka daňovej a sociálnej politike. Nie ste len europoslancom, ale aj predstaviteľom opozičnej ľavicovej strany SMER-SD. Zmení sa slovenská európska politika, ak SMER vytvorí vládu? – Hodnoty európskej politik stoja aj na pilieri solidarity. Ten nie je obsiahnutý v politike súčasnej vlády. Zmenu prinesie teda už samotná výmena vlády. Európska sociálna demokracia vytvorila napríklad Lisabonskú stratégiu a do nej vložila aj svoje hodnoty – ekonomický rast, sociálnu kohéziu a environmentálnu udržateľnosť. Tieto hodnoty v sebe SMER-SD má a premietne ich do svojej politiky. Vláda SMER-u nájde omnoho ľahšie aj partnerov na európskej úrovni. Súčasná vláda so svojou extrémnou politikou ich hľadá len ťažko. Opýtajme sa teda konkrétne. Bol by SMER vo vláde ochotný podporiť návrhy na prenesenie väčšieho množstva kompetencií z národnej na európsku úroveň? Napríklad nedávny návrh Francúzska na prenesenie časti otázok sociálnej politiky z oblasti jednomyseľného na väčšinové rozhodovanie, proti ktorému sa stavia súčasná vláda… – K takému rozhodnutiu Slovensko dospeje, je ho schopná urobiť iba ľavicová vláda. Ja osobne by som s takým rozhodnutím súhlasil. Podstatným je aj vnímanie Európskej únie verejnosťou. Veľká časť slovenskej verejnej mienky v sebe vo vzťahu k EÚ spája oceňovanie pozitív, ktoré integrácia prináša, s podozrievavým vzťahom k „Bruselu“, živeným aj strachom zo straty „národnej suverenity“. Tie pozitíva sú pri tom vnímané veľmi praktickým spôsobom – pracovné príležitosti, možnosť čerpať prostriedky z fondov únie a podobne. Mala by vláda aj nejako inak pôsobiť na verejnú mienku? – Keď som bol primátorom, 80 percent poslancov mestského zastupiteľstva patrilo k pravicovej koalícii. Napriek tomu sme sa vedeli vždy dohodnúť. Bolo to aj preto, že sme si sadli a veci sme si vyjasnili. Toto tu chýba. Ľudia dostávajú iba také informácie, aké niekomu vyhovujú. Tejto vláde pravdepodobne vyhovuje, že komunikácia s ľuďmi nie je najlepšia, vyhovuje im apatia živená neinformovanosťou. Toto by mala nová vláda zmeniť. Aj v iných krajinách únie stráca politika kredit tým, že sa odtrhla od obyčajných ľudí. Videli sme to pred referendami o ústavnej zmluve vo Francúzsku i Holandsku. Chce to slušný, seriózny prístup k ľuďom. Dnes je politika ekvivalentom bulváru, klamania. Keď sa pozrieme na prieskumy verejnej mienky, uvidíme, že ľudia už politikov za klamstvá ani príliš neodsudzujú. Berú to ako normálnu vec. A ako by sa to malo zmeniť? – To je prioritná téma pre politikov, ale aj pre médiá. Tie už musia konečne začať komunikovať otázky európskej politiky. EÚ je pre nás zaujímavá, len keď nastane nejaký veľký problém, prípadne získavame správy na úrovni bulváru. Chýba relevantná diskusia o smerovaní Európskej únie a Slovenska v nej. Európska únia je v komunikačných kanáloch treťoradou záležitosťou. Nie je to tak vo všetkých európskych krajinách? – Pozrite sa na škandinávske krajiny. Ľudia i médiá tam svojim elitám dôverujú. Médiá vystupujú konštruktívne, nie ako obrancovia partikulárnych záujmov. Vráťme sa ešte k európskej politike. Aj v rámci Strany európskych socialistov existujú viaceré prúdy, spôsoby nazerania na to, kam by sa mala EÚ uberať. Na jednej strane nájdeme strany trochu opatrnejšie vo vzťahu k integrácii, napríklad britských labouristov, na strane druhej sú tu strany hovoriace o Spojených štátoch európskych. Kde v tomto spektre stojí SMER? Kam má podľa vás smerovať EÚ a ako rýchlo? – SMER nechce vytvorenie nejakých Spojených štátov európskych. Chceme len nájsť cestu k efektívnemu fungovaniu štátu. Ak by sa všetci ľudia správali rozumne, racionálne, nepotrebovali by sme žiadne predpisy, regulácie. Ľudia by si sami našli najlepšiu cestu. Tak to však nefunguje, preto potrebujeme regulovanie správania sa, a to platí aj pre Európsku úniu. SMER podporuje európsku harmonizáciu v oblastiach, kde samé členské krajiny nedokážu efektívne pôsobiť – napríklad pri ochrane životného prostredia. Európska regulácia je potrebná aj preto, aby sa udržali základné línie spoločnej politiky aj vtedy, keď sa niektoré národné vlády nesprávajú zodpovedne.