Takzvaným prenesením výkonu štátnej správy na samosprávy vznikol čistokrvný mačkopes a úplne sa stráca zodpovednosť úradníkov voči občanom. Uvediem príklad. Spoločný obecný úrad ako súčasť mestského úradu vydá rozhodnutie odporujúce stavebnému zákonu. Krajský stavebný úrad ho po odvolaní zruší a vráti prvostupňovému úradu na nové rozhodnutie. Ten nekoná. Jeho štatutár, ktorý zrušené protizákonné rozhodnutie podpísal, tvrdí, že nemôže vstupovať do kompetencie stavebného úradu, ktorého rozhodnutie však podpisuje! Prednosta krajského stavebného úradu vraj tiež nemá kompetencie donútiť prvostupňový úrad opätovne rozhodnúť. Na vine sú vraj občania, ktorí si zvolili takých predstaviteľov. Obaja občana posielajú na prokuratúru. Tento prípad sa stal v Modre a šéf krajského stavebného úradu Dušan Prokop dokonca kandidoval (neúspešne) za pravicovú koalíciu na poslanca krajskej samosprávy. Veľmi závažným je aj spôsob kontroly nakladania s verejnými financiami a verejným majetkom. Len akási čudná „samokontrola“ obecnými kontrolórmi je veľmi málo účinná, navyše, ak týchto kontrolórov volia tí, ktorých majú kontrolovať. Aj celá samospráva by mala podliehať nejakému „najvyššiemu kontrolnému úradu“, pričom zistené nedostatky aj s konkrétnou zodpovednosťou za ne by sa mali povinne zverejňovať a zosobňovať. Treba zvyšovať právne vedomie verejných funkcionárov, volených i menovaných, a úradníkov vôbec. Súčasný stav v riadení vecí verejných je nedostatočný. Občania sa ocitajú v nedôstojnej pozícii objektu manipulácie zo stany úradníkov. Reči o priblížení verejnej správy k občanom, o decentralizácii a deetatizácii, právnom štáte a demokratických inštitúciách sa v konfrontácii so skutočnosťou menia na klišé, akým bola za minulého režimu poučka o tom, že „všetka moc v štáte patrí pracujúcemu ľudu“. Nehovoriac o tom, že tento nový zložitý systém prináša jeho rozrastanie sa (v podobe rastu počtu úradov a úradníkov), umožňuje úradnícku svojvôľu, demoralizuje spoločnosť a prispieva k čoraz väčšej občianskej apatii.
