Demokracia ako tovar?

Predstavte si, že zájdete zajtra do Tesca, aby ste si kúpili „balík demokracie“. Ten si potom vezmete do domov do svojho mesta a odrazu sa všetko zlepší. Nebude už žiadnej korupcie, žiadnych volebných podvodov. Hneď ako svoj balíček otvoríte, sa vaše mesto zmení na model demokracie. Ak ste však z nejakého problémového regiónu sveta a plánujete si tento balík vziať do svojho rodného mesta, ponúknu vám špeciálnu akciu: kúpte si jeden balík demokracie a k nemu dostanete balík slobody slova a budovania občianskej spoločnosti zadarmo. Lepšie to už ani nemôže byť. Je to skutočne to najlepšie, o čom môžete vôbec snívať. Aj keď vaša manželka zistí, že rodinné úspory zmizli a že ste predali jediný majetok, ktorý ste mali, ešte vždy jej môžete povedať: „Neboj, miláčik, naše úspory míňam na budovanie slobodnej spoločnosti v Papue Novej Guinei.“ Nie je na tom nič zlé, až kým nezistí, že ľudia v Papue Novej Guinei neboli vhodní na demokraciu a že zopár tých, ktorí pre demokraciu dobrí boli, si za vládcu krajiny zvolili choromyseľného človeka. Čo potom urobíte? Vziať späť demokraciu? To asi nepôjde. Nabudúce si však môžete kúpiť jej úplnú verziu, ktorá bude obsahovať aj manuál vo všetkých jazykoch s podrobnými informáciami o tom, kto môže používať balík demokracie a ako, vrátane malého nápisu: „Chrániť pred šialencami.“ Nechcem tento príklad rozvádzať donekonečna, pretože skúsení zákazníci Tesca si veľmi dobre uvedomujú, o čo ide. Môj problém nemá nič spoločné s nakupovaním, úzko však súvisí so štyrmi krajinami, u ktorých sa rozvíjajú symptómy, ktoré sú v rozpore s princípmi masovo produkovanej demokracie na kľúč. Hovorím, samozrejme, o Iraku a o palestínskych územiach a zároveň mám na mysli na Venezuelu a Bolíviu. Tieto krajiny vzdorovali a ešte vždy vzdorujú tomu, čo západný svet očakáva od demokracie. Uskutočnili sa v nich spravodlivé voľby a ich obyvatelia si slobodne zvolili svoju vládu, aj keď výsledok nezodpovedal západným štandardom. Irak otvoril otázku vývozu demokracie, no nezabudnime aj na to, že Spojené štáty tam doviezli nielen armádu, ale aj správu a vládcu. Pálčivý palestínsky problém, ktorý tu existuje už od roku 1948, sa stal neriešiteľným, odkedy Hamas vyhral posledné parlamentné voľby. Čo ak si ľudia slobodne vyberú nepriateľa slobody? Venezuela aj Bolívia predstavujú ďalší súbor problémov, ktoré chcú Spojené štáty riešiť osobitne. Konkrétne, ak sa vlády v týchto dvoch krajinách rozhodnú využívať zisky z ropy a zemného plynu napríklad na podporovanie vlád, ktoré sú voči Spojeným štátom alebo Brazílii nepriateľské, máme morálne právo do toho zasahovať? Tieto tri otázky – aj keď majú len malý dosah na ostatné časti sveta – v skutočnosti spochybňujú základy demokracie, ktoré sa Západ usiloval predať zvyšku sveta. Vnímané to bolo tak, že ak ľudia dostanú príležitosť slobodne voliť, budú voliť také systémy aké na Západe prevládajú. Otázka je, čo ak nie? Autor je publicista