Ako hlavný argument proti odvodovému bonusu uvádza pán Magvaši jeho deficitnosť vo výške 52 mld. Sk. Áno, je to pravda, samotný sociálny systém je deficitný. Zároveň však je štátny rozpočet prebytkový, a preto je nevyhnutné sledovať verejné financie ako jeden celok. Je predsa úplne jedno, či mám dve jablká vo vrecku a jedno v batohu, alebo naopak. Všetky deficity, ktoré vzniknú v sociálnom systéme, tak či tak už dnes vykrýva štát zo štátneho rozpočtu, a to nehovorím a priamych platbách štátu do sociálneho systému za „svojich“. Podľa štúdie K. Bokrošovej zo SAV, na ktorú sa pán Magvaši odvoláva, je deficit verejných financií dnes 43,868 mil. Sk a po zavedení odvodového bonusu klesne mierne na 43,304 mil. Sk. To znamená, odvodový bonus je fiškálne neutrálny. Keď skončia vyrovnávacie platby, tak podľa uvedenej štúdie by štát neprodukoval dokonca žiaden dlh. Druhým argumentom pána Magvašiho proti zavedeniu odvodového bonusu sú nereálne sľuby o vyššej zamestnanosti. Vyššiu zamestnanosť však nikto nesľubuje. Je pravda, že súčasťou štúdie SAV je aj odhad rastu zamestnanosti a ten SAV odhaduje podľa CGE modelu na 40-tisíc nových pracovných miest. Ja osobne odhadujem nárast o cca. 100-tisíc pracovných miest. To však nie je podstatné. Podstatné je, že musíme znížiť dnešné absurdne vysoké marginálne zdanenie, ktoré dosahuje absolútne demotivujúcich 84 percent. Ak zvýšim svoju celkovú cenu práce o 1 000 korún, nedostanem z nich 840. Ďalšie podstatné problémy sú, že priebežný prvý pilier, ktorý je dnes zásluhový, je nespravodlivý. Zásluhovosť totiž znamená, že kto platí napr. dvojnásobné odvody, dostane dvojnásobný mesačný dôchodok. To je síce pekné, ale už nikde nie je zohľadnené, že bohatí si svoj dôchodok užijú v priemere 18 rokov a chudobní len 10. Výsledok je, že chudobní doplácajú na bohatých. Alebo skutočnosť, že štát zaťažuje prácu 2,5-krát viac ako kapitál. Z kapitálu sa totiž platí len daň, ale z práce sú to okrem dane aj odvody a opäť sa pýtam, či je spravodlivé, že z dividend, z úrokov, z nájomného sa neplatia odvody. Alebo to, že dnešný systém je tak šialene komplikovaný, že vyznať sa v ňom je problém pre vysokoškolsky vzdelaného človeka a ten chudobný, bez vzdelania, ktorého sa to najviac týka, nemá o ňom ani len poňatia. Ja som predložil jeden ucelený návrh a podarilo sa mi o jeho kvalite presvedčiť Republikovú úniu zamestnávateľov, ktorá ho podporuje aj napriek tomu, že pre zamestnávateľov z neho plynie len málo priamych výhod. Ešte pár slov k článku J. Topola z toho istého čísla Slova. Je pravda, že v mojom pôvodnom návrhu daňovej reformy bol návrh zaťažovať alkohol rovnako: pivo, víno alebo tvrdý alkohol. Dnes máme vysokú daň z liehu a vysokú daň z piva a žiadnu z vína. Prečo? Nie je mi jasné, prečo pán Topol ho dnes používa ako argument proti odvodovému bonusu. Čo sa týka mojej smetiarskej kariéry, odporúčam sa najprv informovať a až potom písať. V OLO a. s. som bol riaditeľom do 31. 12. 2005, keď som dal výpoveď, lebo reštrukturalizácia bola ukončená. Medziiným sme znížili poplatky za odvoz smetí, čo uvíta dúfam aj pán Topol. Potom nasledovala trojmesačná výpovedná lehota, keď som odovzdával vedenie novému riaditeľovi a mal som viac času na prezentáciu odvodového bonusu. No a od 1. 4. 2006 v OLO a. s. zamestnaný nie som a venujem sa výlučne projektu Odvodový bonus. Ivana Mikloša som oslovil začiatkom novembra 2002 s návrhom daňovej reformy, dovtedy som ho nepoznal. Bol som rok jeho poradcom a dal som výpoveď deň po tom, ako zákon o rovnej dani prešiel parlamentom. Mám 38 rokov, študoval som fyziku a ekonómiu v Mníchove a od 1998 ešte raz ekonómiu na EU. Praktické skúsenosti som okrem v OLO a. s. zbieral aj v súkromnej firme, ktorú som založil a 10 rokov viedol a ktorá má 250 zamestnancov. Takže radiť mňa medzi Miklošov kindermanažment (ktorý bezpochyby existuje) je rovnako scestné ako pre daň z vína odmietnuť odvodový bonus. Autor je nezávislý ekonóm
Menu
Menu
Menu
