Aby ste napísali dobrý príbeh, musíte mať fakty. Ja však nebudem hovoriť o faktoch. Ľudia na Blízkom východe sú alergickí takmer na všetko, čo má čo len z diaľky niečo spoločné s realitou. Namiesto toho sa sústredím na príbeh, ktorý som nedávno čítal v politickej rubrike jedných novín. Vďaka nim som prišiel na dobrý recept, ako sa stať dobrým politikom: dobrý politik je „ten, kto nedokáže rozoznať pravú ruku od ľavej, je však natoľko inteligentný, že vás dokáže presvedčiť o nepodstatnosti poznania tohto rozdielu.“ A ak nechápete, o čom hovorím, pozrime sa na to, čo sa v súčasnosti deje v Gaze a na Západnom brehu. V správe, ktorú z ničoho nič uverejnili noviny Jerusalem Post 25. mája 2006, sa písalo, že „premiér Ehud Olmert a minister obrany Amir Perec sa vo štvrtok rozhodli, že v súlade s odporúčaniami na zabezpečenie obrany povoľujú presun zbraní a munície z Izraelu podporovateľom prezidenta palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása.“ Oficiálna línia teda bola, že Izrael chce garantovať bezpečnosť prezidenta Abbása, existuje však dosť dôvodov myslieť si, že Izrael sa pokúša vyzbrojiť Fatah na boj proti Hamasu. A tak tu budeme mať Hamas s nedostatkom prostriedkov a bez medzinárodného uznania, ktorý bude čeliť dobre vyzbrojenému a vhodne vybavenému nepriateľovi. Popri všetkých svojich problémoch Gaza jednoducho potrebuje občiansku vojnu. Incident na pláži O pár dní neskôr Izrael ostreľoval granátmi pláž v Gaze, pričom zabil osem ľudí. Izraelčania sa najprv ospravedlnili, potom obvinili Hamas z uloženia míny a nakoniec vyhlásili, že s úlomkami z granátu, ktoré našli na obetiach, Izraelčania nemali nič spoločné. OSN, Human Rights Watch aj americký expert potvrdili, že úlomky sú z izraelského granátu, čo však Izrael poprel a obvinil amerického experta Garlasca a Human Rights Watch z prehlbovania protiizraelských politických a ideologických predsudkov. Nemá význam skúmať, či Izrael je vinný alebo nie. Ehud Olmert má na svojej strane médiá i zbrane. „Nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby sme sa stali predmetom vyšetrovania medzinárodnými orgánmi,“ vyhlásil, čím vopred zmaril akékoľvek ďalšie vyšetrovanie. Len mi povedzte, ak už pociťujete nevoľnosť, lebo ešte stále môžem zmeniť tému a hovoriť namiesto toho o futbale. V poriadku, dopoviem príbeh. Hamas odpálil kaťušu a ťažko zranil izraelského civilistu, na čo Izrael reagoval vypustením dvoch rakiet v Gaze, ktoré zabili „mnohých teroristov“. Minister obrany Amir Perec odôvodnil túto odvetnú akciu takto: „Preukázali sme zdržanlivosť kvôli množstvu medzinárodných reakcií, ktoré vyvolal incident na pláži v Gaze – ďalej to však už nemôžeme trpieť.“ Preukázali zdržanlivosť po tom, čo zabili ôsmich ľudí na pláži, a ich odpoveď bola: „V utorok bol v izraelskom leteckom útoku hlavný palestínsky ostreľovač a jeho spoločník. V raketovom útoku prišlo o život aj deväť civilistov.“ S ďalšími deviatimi civilistami to je dokopy sedemnásť, pričom noviny The New York Times dodali „a viac ako 40 zranených“. Izraelský minister obrany A. Perec k tomu povedal toľko: „Aj keď bunka, ktorej členovia boli zabití, patrila k islamskému džihádu, my nerobíme nijaké rozdiely – zodpovednosť spadá na všetkých tých, ktorí odpaľujú rakety typu Kassam.“ Celkovým výsledkom týchto nešťastných udalostí je teda zabitie dvoch bojovníkov z „islamského džihádu“, 17 civilistov a 40 zranených. A teraz hovorte o rokovaniach! Ako ich začnete po takejto sérii krvavých udalostí? Nákladná loď s hádankou Zatiaľ to nebudem komentovať, tieto udalosti hovoria samé za seba. Sami si môžete prečítať noviny a prísť s inými vysvetleniami, ak plánujete napísať dobrý príbeh. Otázky u mňa vyvolávajú skôr rokovania. Scenárom premiéra Ehuda Olmerta je jednostranne si vymedziť hranice Izraela: „Verím, že sa to bude dať urobiť v rámci rozhovorov, uskutoční sa to však bez ohľadu na to, či rozhovory budú alebo nie,“ povedal o pláne, podľa ktorého by Izrael zabral veľké časti pôdy, kde Palestínčania chcú mať svoj štát. Vôbec neprekvapuje, že nepotrebuje nijakého partnera. Šaron zdiskreditoval Arafata, Olmert však zdiskreditoval celú myšlienku rokovaní. Kadima, strana Šarona a Olmerta, má jednostranný plán a víziu. Ehud Olmert všetkým vysvetlil, že ten plán je dobrý a navyše aj tak neexistuje spoľahlivý palestínsky partner. Hamas nechce uznať Izrael a chce ho zničiť, preto s ním nie je potrebné rokovať. Keď hovorím, že Šaron zdiskreditoval Arafata, mám na mysli toto: keď v januári 2002 Arafat rokoval s americkým vyslancom na Blízkom východe Anthonym Zinnim o prímerí a o plánoch na stiahnutie sa, izraelská armáda náhle stopla štyritisíc ton vážiacu loď vezúcu 30 ton zbraní určených pre Palestínsku samosprávu. Táto loď bola určite menšia ako Noemova archa, viezla však mnoho cenných vecí i hádaniek. O pár mesiacov neskôr začali o Arafatovi vyhlasovať, že nie je vhodný na rokovania, celý svet ho zdiskreditoval a napokon skončil zastrčený vo svojom príbytku v Ramalláhu až do svojej smrti. Izraelčania predsa nechceli rokovať s nečestným, skorumpovaným mužom, ktorému nešlo o nastolenie mieru. Hádanka súvisiaca s loďou Karine A bola mimoriadne zložitá. Zabavili ju v Červenom mori, pričom jej náklad mal byť vyložený v Gaze, kde (len si predstavte) Palestínčania nemali povolený prístup k moru. Teraz existovali dve možnosti, kde vyložiť náklad: buď na ostrove Kiš alebo na menšom ostrove Kešm, pričom oba ostrovy patria Iránu, no ani jeden z nich nemá prístav, ktorý by mohol vybaviť lode vážiace 4-tisíc ton. V októbri 2002 sa Izrael rozhodol prepustiť posádku lode Karine A. „Po rozsiahlom vyšetrovaní bezpečnostnou agentúrou Šin Bet sme dospeli k záveru, že egyptskí členovia posádky nemajú nič spoločné s teroristickými aktivitami či s nákladom zbraní, ktoré prevážala ich loď.“ Omar Akawi, kapitán lode Karine A, však v interview pre Fox News za prítomnosti izraelského vyšetrovateľa trval na tom, že náklad bol určený pre Palestínsku samosprávu a že on to urobil preto, aby bránil palestínsky národ. Myslím si, že to bola tá najsprávnejšia vec, ktorú mohol povedať pred izraelským vyšetrovateľom v interview, ktoré malo byť vysielané po celom svete. Už ani netreba zdôrazňovať, izraelská bezpečnostná polícia vo všeobecnosti zakazuje robiť interview s väzňami vo vyšetrovacej väzbe, Šaron však trval na tom, že interview s Akawim povolí, aby podporil izraelské požiadavky. Za pomoci priateľov ako Akawi, ktorý potrebuje nepriateľov. Dúfam, že obe strany chápu, že jednostranné rozhodnutia sú predurčené na neúspech, či už máte medzinárodné krytie alebo nie, lebo tí, ktorí chcú rokovať, roztvárajú ramená, a nie zbrane. Pokiaľ ide o Hamas, jeho členovia sa nemôžu vrátiť o 20 rokov dozadu. Izrael tu existuje a treba s ním rokovať. Autor je publicista
