Ďalší ,,úspech“ Bushovej zahraničnej politiky

V čase, keď píšem tento článok, sa americké helikoptéry usilujú z rozstrieľaného Bejrútu evakuovať aspoň dvadsať občanov USA. Nie som matematik, ale zdá sa mi, že z tých 25-tisíc Američanov, ktorí sa v Libanone nachádzajú, to nie je ani jedno promile… Nie, je zbytočné uvažovať, prečo americká armáda nie je schopná zmôcť sa pod vedením ,,Rambo Rumsfelda“ na viac než takýto symbolický počin. Vojenská katastrofa v Iraku, vyše dvetisíc mŕtvych amerických vojakov, živí zas útočia na civilné obyvateľstvo a páchajú násilie – to je jasné svedectvo nielen o skutočných schopnostiach tohto senilného generála, ale i odpoveď na otázku, prečo napríklad tradične dezorganizovaní Francúzi alebo Taliani dokázali z Libanonu na Cyprus prepraviť už väčšinu svojich občanov. Americká armáda pod Rumsfeldovým vedením je neschopná a zároveň, bohužiaľ, schopná všetkého…. Čo sa týka krízy na Blízkom východe, americký viceprezident Cheney pred inváziou tvrdil, že invázia do Iraku pomôže vyriešiť i problém teroristických skupín Hizballáh a Hamas. Áno, máme vyriešené. Hamas je v palestínskej vláde, Hizballáh unáša izraelských vojakov. Prezident Bush zas pred voľbami v roku 2000 poukazoval na „absolútny neúspech“ Clintonovej politiky na Blízkom východe a na krach rokovaní medzi Izraelom a Palestínou v Camp Davide. Ten istý prezident sa v Petrohrade týždeň po začatí súčasnej krízy zmohol namiesto konceptu ako ukončiť konflikt iba na sprostú nadávku v konverzácii so svojím kolegom Blairom… Apropó – toto je ten novy cnostný prístup k úradu amerického prezidenta, ktorý Bush sľuboval po kauze Lewinská? Alebo je to demonštrácia skutočných zahraničnopolitických schopnosti amerického prezidenta? Áno, Clinton bol možno neúspešný v Camp Davide, Bush je však zosobnením neúspechu americkej zahraničnej politiky ako celku. Počas Clintona a práve jeho zásluhou Američania preventívne vstupovali do možných ohnísk konfliktov – nie prostredníctvom svojej armády, ale prostredníctvom diplomatických rokovaní. Počas Clintona sa rokovalo, počas Busha sa bojuje. Clinton sa vystavil posmeškom republikánskych ,,analytikov“ a think-tankov, ale za Busha sú americkí občania vystavení smrteľnému nebezpečenstvu v Libanone. Ak budeme úspech alebo neúspech zahraničnej politiky merať počtom občanov tej-ktorej krajiny nachádzajúcich sa vinou svojej vlády v smrteľnom nebezpečenstve, tak Camp David sa ešte stále zdá byt úspešnejší než Libanon. Tam sa „iba“ rokovalo, v Libanone sa uteká a bojuje o holý život. Autor je publicista