Smrad v slovenskom futbale

Čosi smrdí vo futbale slovenskom. A hoci to nikto necíti, vidieť je to stále viac a viac. Smrad, ktorý možno vidieť na niektorých výkonoch rozhodcov, smrad, ktorý možno vidieť na niektorých kľúčových výsledkoch, smrad, ktorý je badateľný na nejednom rozhodnutí funkcionárov, smrad, ktorý najnovšie na štadiónoch i mimo nich predvádzajú násilnícki fanúšikovia. A tí, ktorí by tento smrad mohli odstrániť sa tvária, akoby sa nič nedialo. Aj po uplynulom víkende. Bratislava žila v sobotu futbalom celkom oprávnene. Aj tí, ktorí najpopulárnejšej loptovej hre neholdujú určite zaregistrovali „historické“ derby. Po rokoch sa v ňom opäť stretol Slovan s iným bratislavským klubom v najvyššej súťaži. Mohol a mal to byť sviatok. Ultra radikálni fanúšikovia Slovana však z neho urobili mimoriadne smutnú udalosť. Ukázať, kto je pánom Nemá zmysel opakovať, čo sme všetci videli, o čom sme všetci počuli, o čom sme všetci čítali. Vyčíňanie fanúšikov sa začalo už v uliciach a po prehre belasých malo násilnícku dohru na petržalskom štadióne. Samozrejme, nechýbalo ani hajlovanie a protižidovské pokriky. Zničená tribúna, vytrhané stoličky, ba dokonca zranený policajt, ktorý sa vlastne ani k zásahu proti fanúšikom nedostal sú katastrofálnou vizitkou klubu, ktorý bol kedysi pýchou slovenského futbalu. Dnes namiesto dôstojných výkonov ponúka nedôstojných divákov, ktorí neschopnosť „svojich“ futbalistov na trávniku nahrádzajú násilím mimo neho. Ešte väčšiu hanbu futbalu spravil trnavský Spartak. Veľká časť jeho fanúšikov je už postrachom na celom Slovensku a vzhľadom na medzinárodné účinkovanie trnavského klubu v tomto ročníku môžeme čakať aj medzinárodné problémy. Násilie proti iným fanúšikom, útoky na policajtov, verbálne hanenie a hlásenie sa k nacizmu už tradične sprevádzajú tieto skupiny prívržencov Spartaku na zápasoch doma i vonku. Tento krát im už nestačili potýčky s „cudzími“, v Senci sa začali biť sami medzi sebou a po zásahu polície v hľadisku dokonca vtrhli na ihrisko. Pritom ich správanie sa už na rozdiel od slovanistov (nie, že by ich to ospravedlňovalo) nedá ani vysvetliť porážkou, lebo Trnava hrala vyrovnaný zápas, ktorý napokon vyhrala. Aj tento fakt nasvedčuje, že týmto ľudí nejde o futbal. Jasne to povedal jeden z fanúšikov Slovana reportérovi TV JOJ: Chceli sme ukázať, kto je v Bratislave pánom. Lenže iný fanúšik to povedal TASR, ďalší skupine redaktorov z novín. Aj to dokazuje, že „pochod na Petržalku“ nebol spontánnou akciou, išlo o premyslený krok vyplývajúci z toho, o čo takýmto fanúšikom ide. Futbal je len zámienka na ukázanie „fyzickej“ sily, na zastrašovanie ľudí, na šírenie pravicového extrémizmu. Alibistickí funkcionári Najhoršie však je, že to nie je žiadna novinka. Nie je to nič, čo by sme doteraz nevedeli. Iba je to stále viditeľnejšie, lebo „ultrafans“ rastú krídla. Nečudo. Okrem toho, že ich spacifikujú zasahujúci policajti, sa im vlastne nikdy nič vážne nestalo. Pokojne chodia na každý zápas, a keď futbalisti dajú gól, v prvom rade bežia tam, kde sa práve oni zgrupujú. Aj preto je jasné, že najväčší podiel na tejto situácii majú samotní aktéri – futbalisti a funkcionári. Ešte nikdy sa nestalo, že by proti násilníckym fanúšikom výrazne zasiahli. Jednoznačne to priznal aj prezident Artmedie Vladimír Bajan: „Všetci, čo máme do toho čo povedať, sa musíme čo najskôr stretnúť a dohodnúť sa, ako sa spoločne brániť proti nekultúrnosti, vulgárnosti a vandalizmu.“ Je to dobrá odpoveď na alibizmus, ktorý naopak predvádzajú trnavskí funkcionári. „Už som z toho poriadne znechutený, že stále každý útočí iba na Trnavu,“ vyhlásil manažér Spartaka Martin Rayman. „Veď to nie je normálne. My im predsa nemôžeme našimi silami zabrániť, aby na štadión prišli.“ To nie je pravda. Naozaj ich nie je tak veľa, aby sa minimálne na domácich zápasoch neuplatnili prísne bezpečnostné pravidlá, vďaka ktorým by sa títo ľudia do hľadiska nedostali. Nehovoriac o tom, že to bol nedávno v Dubnici práve M. Rayman, kto na pokrikujúceho fanúšika domácich „vyslal“ zopár vulgárností a vyzval ho, aby prišiel „sem, dolu“, kde si to rozdajú, ako to spomenul jeden športový novinár. Ani trnavský tréner nevidí problém v samotnom klube. „Policajti sú tam na to, aby zabezpečovali poriadok, nie aby svojimi gestami provokovali tých najagresívnejších. Ak tam v hľadisku boli nejaké konflikty, mali zakročiť skôr, nie keď už bolo neskoro,“ povedal Jozef Bubenko po zápase v Senci. Takže na vine sú policajti, oni by mali udržiavať poriadok, ale podľa Raymana ich nasadenie „nie je lacná vec. Aj to niečo stojí. Nie každý klub si môže dovoliť zaplatiť tieto špeciálne jednotky.“ Čo však Rayman čaká, že to budú platiť všetci daňoví poplatníci? Ale prečo by mali, keď zisky za vstupenky, za to, čo na štadióne prepijú a prejedia, za to, čo si z klubových symbolov kúpia, ale aj od sponzorov má trnavský klub? Taliansky vzor „Darmo sa mnohí z funkcionárov tvária, že sa nič nedeje, táto situácia je už veľmi vážna,“ triezvo konštatuje Vladimír Bajan. A za všetkých, ktorým ide len o futbal, sa pýta: „Ešte je iba druhé kolo a už máme takéto veľké problémy s divákmi. Čo bude neskôr? Čo sa tu bude potom diať na jar?“ Jasné sú nielen otázky, ale aj odpovede. Treba však prestať s rečami a začať konať. Keď bol kapitán belasých Peter Polgár po derby smutný a priznal, že „nie je nám do smiechu“, nemal na mysli vyčíňanie fanúšikov, iba výkon jeho tímu. S tým treba urobiť rázny koniec. Taliansko ukazuje v týchto dňoch, že je skutočnou futbalovou veľmocou. Nielen na trávniku, ale aj za zeleným stolom. Zatiaľ čo tamojší funkcionári a štátni predstavitelia robia konkrétne kroky na „prečistenie“ futbalu, u nás sa najmä zväzoví funkcionári starajú iba o svoje vlastné záuj my. A smrad z toho všetkého sa šíri čoraz viditeľnejšie. Autor je futbalový fanúšik