SMK kričí: Chyťte zlodeja!

Opozičné pôsobenie Strany maďarskej koalície budú vymedzovať dve témy. Teda aspoň dovtedy, kým sa nevyčerpajú. Prvou bude kontrola výmen štátnych úradníkov, druhou kontrola menšinovej politiky vlády. V jednom i v druhom prípade by v podstate nešlo o nič zvláštne, ba bolo by to úplne prirodzené, keby SMK v oboch oblastiach nemala za sebou veľmi sporné vládnutie. A tak to, čo na prvý pohľad vyzerá ako „opozičná prirodzenosť“, či dokonca prejav úcty k spravodlivosti, transparentnosti a odbornosti v politike, je v skutočnosti len obhajobou vlastných úzkych straníckych záujmov. SMK bude celkom iste poriadne kričať pri odvolávaní rôznych úradníkov nielen na centrálnej, ale ja na regionálnej úrovni. „Demoverziu“ si mohol exminister Simon vyskúšať na reakcii na personálne zmeny, ktoré po príchode na ministerstvo urobil nový šéf rezortu pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Ten jednoducho odvolal Simonových nominantov presne tak, ako to štyri roky pred ním urobil Simon s Koncošovými ľuďmi. Možno to teda nebolo presne tak, Simon to urobil tichšie a trochu pomalšie, ale urobil to. A potom veselo pridelil dotácie aj vlastnej firme, teda tej, ktorú po vstupe do vlády „predal“ akémusi traktoristovi. Dnes sa hnevá, že zo svojich postov odchádzajú ľudia, ktorí prispeli k stabilizácii poľnohospodárstva. Možno podľa predstáv SMK, HZDS však môže mať iné predstavy a je úplne legitímne, ak ich chce presadzovať s inými ľuďmi. Simonova reakcia však dáva tušiť nielen to, že po nej budú prichádzať ďalšie, najmä keď sa personálne zmeny dotknú úradov na nižších úrovniach. Je to úplne pochopiteľné, lebo v personálnej oblasti sa SMK nesprávala v rukavičkách. Na ministerstvách, ktoré riadili jej nominanti, ale aj na okresných či krajských úradov najrôznejšieho druhu nekompromisne dosadzovala na vedúce posty svojich ľudí. Na juhu Slovenska sa to v podstate dialo už za prvej vlády M. Dzurindu, pokračovalo to v ďalšej po zmenách v miestnej štátnej správe. Stačí si spomenúť, ako veľmi SMK záležalo, na tom aby zostala vo vláde. Podpredseda Smeru a vicepremiér D. Čaplovič pre SLOVO síce nerád, ale predsa priznal, že bola ochotná ustúpiť z kdejakej „reformy“. Tlak „zdola“ na udržanie si mocenských pozícií v štátnom aparáte bol určite veľmi silný. SMK „rozmiestnila“ veľa ľudí a oni o svoje posty prísť nechceli. Čo sa nepodarilo zachrániť účasťou vo vláde, to sa teda SMK pokúsi zachrániť aspoň hlasným bojovým pokrikom a obviňovaním z čistiek. Lenže ani vo vzťahu k menšinám nemá SMK „čisté svedomie“. Starala sa iba o svoju vlastnú (a ani to neboli zďaleka všetci Maďari na Slovensku). Iné národnosti „vybavila“ len formálne a úplne sa vyhla napríklad systémovému riešeniu financovania národnostnej kultúry, lebo nesystémoá jej dávala väčší priestor na manipulácie. Nehovoriac už o Rómoch, pre ktorých vicepremiér Pál Csáky neurobil nič zásadné a jeho splnomocnenkyňa nedokázala obhájiť ani len užitočný projekt rómskych asistentov na školách v dostatočnom rozsahu. A tak „kontrola“ v tejto oblasti skôr pripomína strach z toho, že seriózny prístup D. Čaploviča odhalí nekvalitnú prácu jeho predchodcu a skutočné záujmy SMK v oblasti menšinovej politiky. Autor je politológ