V knihe Bratislavské dni a noci (Ikar) predstavuje autor Vladimír Tomčík prostredníctvom takmer päťdesiatich historických postáv – návštevníkov alebo obyvateľov – Bratislavu v pohybe času. Možno nás to prekvapí, ale medzi návštevníkmi tohto mesta boli napríklad slávny fyzik Albert Einstein, francúzsky spisovateľ Jules Verne či najväčší milovník všetkých čias Giacomo Casanova. Zablúdil sem aj ruský cár Peter Veľký. Prostredníctvom istej bratislavskej školáčky sa dozvedáme o jedinečnej atmosfére, ktorá vládla na niekdajšom Ovocnom či Sennom trhu, o starých bratislavských divadlách a tančiarňach, ale aj (cez Iľju Erenburga) o príjemných vinárničkách, do ktorých chodievala bratislavská bohéma. Albert Einstein ovplyvnil rozhodujúcim spôsobom naše nazeranie na skutočnosť. Kniha Teorie relativity a jiné eseje (Pragma) obsahuje súbor siedmich najdôležitejších Einsteinových prác o fyzike. Sú v nej eseje Teória relativity E=mc2, Fyzika a realita, Základy teoretickej fyziky, Všeobecný jazyk vedy, Zákony vedy a zákony etiky, Elementárne odvodenie ekvivalentnosti hmoty a energie. Hoci sa zaoberá témami, ktorých pochopenie je pre väčšinu ľudí spočiatku obtiažne, svoje myšlienky podáva jasným a čítavým spôsobom. Krok po kroku sprevádza čitateľov logickými postupmi, ktoré viedli k vzniku teórie relativity a pridáva svoje všeobecné názory na vedu a jej pojmy. Pri čítaní týchto esejí môžeme zároveň nahliadnuť do mysle tohto geniálneho muža. Krátke poviedky, básne, postrehy a črty boli pôvodne len nepovšimnutými zápiskami v autorových poznámkových zošitoch. Potom sa stali druhou knižkou Zora Laurinca, Čmáranice alebo Muž, ktorý liezol na strom (Trio Publishing). Autor ju charakterizuje slovami: „Je to kniha o vnútornej čistote, je pre ľudí, ktorí chcú byť sami so sebou.“ Stretla sa aj s priaznivými reakciami – František Kovár o nej prehlásil: „Mne sa tá knižka veľmi páči. Zoro chodí po svete s otvorenými očami a zapisuje si zdanlivo nenápadné situácie, ktoré potom povýši na milé okamihy života.“ Je to knižka, ktorá sa zmestí nielen do vrecka, ale aj do srdca. Dopĺňajú ju vydarené ilustrácie Mareka Ormandíka. Kniha Lexikón islamu (Kalligram, 2005) od Jarmily Drozdíkovej podáva stručné definície islamských náboženských a právnych termínov, ako i krátke profily dôležitých postáv, ktoré významne ovplyvnili islam. Predstavuje náboženské sekty, politické hnutia a militantné skupiny, uvádza kľúčové historické udalosti a informácie o moslimských krajinách či krajinách s významnou moslimskou menšinou. Nový román Lajos Grendela (preklad Karol Wlachovský, Kalligram 2005) Kráľ Matej v New Honte je záverečným dielom tzv. Newhontskej trilógie, ktorú tvoria romány Masový hrob, U nás New Honte a Kráľ Matej v New Honte. Prostredie je známe už aj z predošlých diel: južné Slovensko po roku 1990, po páde komunistického režimu: všetko je chaotické, nejasné, bizarné až groteskné. Román má viacero zaujímavých, dobre vykreslených postáv, typických pre toto prechodné obdobie, ktoré hľadajú svoje miesto v pozmenenom svete. Grendel tak ako v predchádzajúcich románoch majstrovsky pracuje so satirickými tónmi pri charakterizovaní doby i svojich hrdinov. Román Osídlenie od Christopha Heina (Kalligram 2006) poskytuje neobyčajnú alegorickú panorámu spoločenských pomerov v Európe, určovaných najmä historickými otrasmi a migráciami veľkých častí populácie, v tomto prípade po druhej svetovej vojne. Predstavuje fresku životného sveta drobných ľudí vo východnej, resp. stredovýchodnej časti Európy a pomáha ho pochopiť v širokom epickom oblúku na príklade jednotlivca osudu. Kniha o dobrej smrti (preklad Juliana Szolnokiová, Kalligram 2006) od Lászlóa Bitóa podáva kompetentný prehľad otázok (biologických, právnych, medicínskych, etických a podobne) eutanázie, v zmysle spokojnejšieho a dôstojnejšieho umierania, zlepšenia podmienok v špecializovaných zariadeniach, zmeny nazerania na umierajúceho. László Bitó, vedec a humanista hlboko presvedčený o tom, že človek má právo žiť bez strachu z mučivého a ponižujúceho umierania, v tejto knihe odkrýva korene etických postojov k problematike umierania a prináša argumenty v prospech zmien, v prospech plnšieho, humánnejšieho života.
