Václav Havel je česká Diana

Spomíname si? Bojuje proti nášľapným mínam. Pobozká dieťa nakazené HIV. S plachým úsmevom a krotko sklonenou hlavou sa drží za ruku s Matkou Terezou. Stojí uprostred kráľovskej rodiny – ale akoby sama. Krásna a opustená. Princezná, a taká nešťastná. Ako hociktorá žena z ulice. Keď zomrie, obyčajní ľudia z ulice za ňou plačú. Bola psychicky labilná? Trpela anorexiou? Márnomyseľná? Žiarlivá? Požadovačná? Panovačná? Deprimovaná? Čo na tom, aká skutočne bola? Pre milióny ľudí sa stala už za života nekorunovanou kráľovnou. Ľudia majú radi rozprávky. Králi, kráľovné, princovia a princezné oblažujú srdcia svojich poddaných v tradičných demokraciách. A čo ešte vo východnej Európe! Šľachtické tituly zrušil zákonom v dvadsiatych rokoch minulého storočia prezident Masaryk. No dnes aj tí, čo si Masaryka ctia, s veľkou chuťou titulujú pána Schwarzenberga kniežaťom. Peniaze, majetky, tie si po prevrate dokázala nadobudnúť i hlúpa Dora z Pereša. Úroveň nie. Na úroveň treba výchovu, pôvod. Je toto zbožňovanie aristokracie (i duchovnej) inštinktívna obrana pred drobnými i veľkými zlodejmi? Prekračovaním špiny novozbohatlíkov, ale aj (nezabudnutých a nepotrestaných) nomenklatúrnikov? Poddaní východnej Európy necítia svoje poníženie, len nech sú súčasťou Panstva. Radšej posledný, ale na kráľovskom dvore, ako prvý v rovnostárskom socializme? Zvláštnym spôsobom napĺňa Václav Havel predstavu korunného princa nových čias. Má dobrý pôvod, výchovu. Za komunistov sedel. Aj v base si uchoval úroveň. Proti komunistickej polícii s obuškami a vodnými delami stál s holými rukami. Porazil ríšu zla. Tlieskala mu Amerika a celý okolitý svet. Drobný, jemný, roztržitý, zdvorilý, skromný, plachý… Kým skutočne je Václav Havel? Pre spisovateľa Ludvíka Vaculíka je už od disidentských čias jeho prezidentom. Pre bojovníka za ľudské práva, Havlovho priateľa, deväť rokov väzneného chartistu Petra Uhla, je Václav Havel socialistom. Hoci sa slovne k socializmu nehlási, „svojím postojom k sociálnej solidarite, k sociálnym právam, svojou opatrnosťou pri spochybňovaní ochrannej roly sociálneho štátu, uznávaním záujmov menšín a iných spoločenských skupín – tým všetkým socialistom zostal. Lepšie povedané: on sa skutočným, moderným socialistom stal,“ napísal Petr Uhl v Práve k Havlovej sedemdesiatke. Pre mnohých zostane tým, čím je pre mnohých Britov Diana. Ikonou. Pre mnohých zostane tým, čím je pre Sovietov Gorbačov. Zapredancom. Pre mnohých zostane tým, čím je pre komunistov Lenin. Hrdinom. Blahoželáme! Autorka je spisovateľka a novinárka