Naša neoliberálna mediálna „totalita“ prekričala všetko. V konfrotácii s realitou mohutných tunelovacích káuz (našej obdobe Enronu a WorldComu), s rastom chudoby a marginalizácie 21% obyvateľstva i celých regiónov znejú už jej vyhlásenia ako floskule. Ale pravicoví trubadúri neustávajú, neberú do úvahy, čo o ich „neoliberálnych rajoch“ dokumentuje realita. Tak sa u nás úplne zamlčiavajú napríklad práce prof. Roberta B. Reicha, bývalého ministra práce v Clintonovej administratíve. Najnovšie sú to Reichove diela V pasti úspěchu: Diagnoza kapitalismu 21. století (Prostor 2003) a Řeknu to stručně: Základy slušné společnosti (Management Press 2005). Slovenské vydania sa na pultoch zatiaľ neobjavili. A niet sa čo čudovať. Prízrak plaziaci sa svetom je odhaľovaný. Je najlepšie zavierať nad ním oči? Robert Reich ich otvára. A poctivo odhaľuje aj svoj svätý cieľ: „Aby jste mi dobře rozuměli, nepohoršujú se nad někým proto, že pobírá tučný plat nebo velké dividendy. Ale musím si dělat starosti. Nechci, aby moji synové vyrůstali ve společnosti, která má jen dvě vrstvy, a aby museli žít ve střežených místních společenstvích. A právě tímto směrem se řítíme. Problémem není to, že nekteří z nás bohatnou. To je dobrá zpráva. Problém spočívá v tom, že většina z nás přešlapuje na místě a nemá žádnou perspektivu, dokonce i když tito lidé více a usilovněji pracují než kdykoli dříve. Závratnou rychlostí se přibližujeme stavu, kdy společnost se bude skládat z menšiny, která získává na změnách ekonomiky, a z většiny, která nezískává nic.“ Autor v prvom diele na 423 stranách – problém za problémom, sociálno-ekonomické oblasti jedna za druhou – dokumentuje svoje zistenia dokonale vypracovanou ekonometrikou. Čitateľ asi dobre pozná ešte horší obraz Slovenska. Ak R. B. Reich hovorí o preslávenej Amerike, čo už s týmito americkými metódami čaká nás? V záverečnej časti vyhlasuje možnosti voľby, apeluje na Ameriku, aby pristúpila k novým princípom osobnej aj spoločenskej voľby ekonomických a sociálnych trendov. Tu autor už nemôže prekročiť svoj tieň – chce zušľachtiť a zachrániť kapitalizmus. V jeho analýze však zachádza ďalej a hlbšie, než Giddens či Blair a Schröder s ich pokusom o kapitalizmus „s ľudskou tvárou“. Je na nás, či riešenie a výzvy R. B. Reicha môžeme s našimi skúsenosťami považovať za reálne a účinné. Európa má aj iné skúsenosti, či už ako maximum doterajšej úspešnosti príklady škandinávske, alebo ako minimum, nemecké sociálne trhové hospodárstvo. Spomínané druhé dielo je útlejšia, takmer esejistickým štýlom napísaná deklarácia pre americkú verejnosť, intelektuálov, strednú triedu, teda ľudí, ktorí nebudú čítať „tlstopisy“. Možno, že oboje zostane napospas prachu kníhkupeckých pultov alebo knižníc. No každý, kto chce mať pred sebou a svojimi ľudovými koreňmi čisté svedomie, by mal aj cez bariéru drahej českej knihy sa s prácami zoznámiť. A aparáty aj členovia vládneho establišmentu i „neoliberálni trubadúri“ by sa s nimi mali konfrontovať. Prikazuje to svedomie i potreba krajiny. Ing. Michal Šuška, Bratislava
