Walter Benjamin bol nemecký literárny vedec a filozof. Vo svojej práci spájal myšlienky inšpirované marxizmom a židovským mysticizmom. Počas svojho života bol známy ako esejista, prekladateľ a literárny kritik. Jeho esej „O koncepte dejín“ (niekedy nazývaná aj „Tézy o filozofii dejín“), jedna z posledných prác, sa najviac približuje k pokusu o syntézu týchto dvoch prístupov, i keď rozpory medzi nimi sa mu nikdy nepodarilo celkom vyriešiť. Benjamin sa priatelil s Brechtom a spolupracoval s „kritickými teoretikmi“ frankfurtskej školy, i keď nepatril k najužšiemu okruhu. K jeho významným prácam patria eseje „Prekladateľova úloha“, „Paríž, hlavné mesto XIX. storočia“ či „Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti“ (v súbore Iluminácie vydalo v r. 1999 v preklade Adama Bžocha vydavateľstvo Kalligram), knihy Tézy o filozofii dejín, či Pôvod nemeckej trúchlohry. Posledne menované dielo sa postaralo o koniec jeho formálnej akademickej kariéry, keďže ho pri habilitácii odmietli ako nečitateľné. Prácu považovali za nepreniknuteľnú dokonca aj Benjaminovi teoretickí spojenci ako Max Horkheimer. Napriek tomu ide o pozoruhodný text, ktorý sa neskôr začal považovať za dôležitú časť jeho dedičstva. Poslednou veľkou, no nikdy nedokončenou, prácou bola Passagenwerk – enormná zbierka textov o mestskom živote Paríža v 19. storočí, ktorá sa točila najmä okolo parížskych arkád. Tie vytvárali samostatný mestský život a kultúru flânerie. Kniha bola posmrtne vydaná v nedokončenej forme. Benjamin pravdepodobne spáchal samovraždu v prístave Port Bou na francúzsko-španielskych hraniciach, keď sa pokúšal ujsť pred nemeckým nacizmom. Benjamin, známy kritik nacizmu a Žid, unikal z Paríža do USA bez falošných dokladov. Po ceste cez divokú časť Pyrenejí prišiel do prístavu Port Bou, kde mu odmietli dovoliť prekročiť hranice. Večer si v hoteli vzal morfiové tabletky a v noci z 27. na 28. septembra 1940 zomrel. Po jeho smrti sa stratili rukopisy, ktoré so sebou niesol. Podľa niektorých literárnych vedcov to bola dokončená verzia Passagenwerk, iní to považujú za nepravdepodobné. Benjaminovo dielo sa dočkalo plného docenenia až po druhej svetovej vojne, keď boli v roku 1955 uverejnené jeho Schriften. Redakčne spracované
