Genialita a nesporné hodnoty humanistického posolstva

Druhý tohotoročný výstavný titul v Danubiane v Čuňove, na ostrove umenia, ktorý tvorí súčasť vodného diela Gabčíkovo, ponúkol začiatkom tohto roka osobnosti a mená umelcov domácej proveniencie. Vernisáž výstavy Continuum, ktorá prezentovala kurátorsky a autorsky zostavované súbory diel prof., akad. maliara Vincenta Hložníka, akad. maliara Ľubomíra Zelinu a akad. maliarky Zuzany Hložníkovej, sa konala už v prvých jarných dňoch – 25. marca 2006. Jarný, vynikajúci výstavný titul v Danubiane trval do 18. júna. Kto sa v tom období venoval výlučne predčasným parlamentným voľbám, prišiel naozaj o veľa. Diela týchto umelcov a daný výstavný celok sa v súčasnosti a v blízkej budúcnosti vystavujú v zahraničí – v Ríme, v Paríži či v Berlíne. Badáme nástup tak slovenských výtvarných hviezd v európskom kultúrnom kontexte. Kurátori výstavy M. Horváthová a prof., Dr. Ľ. Petránsky, DrSc. koncipovali výstavný celok ako aktuálny a historicky vzácny výber z maliarskeho diela Vincenta Hložníka, resp. ako súbor rozmerných, monumentalizujúcich maliarskych diel Ľuba Zelinu z obdobia posledných piatich rokov, ale aj formou autorskej prezentácie grafického diela pozoruhodnej ženy – výtvarníčky, akademickej maliarky Zuzany Hložníkovej. Výstava poskytla nesporné výtvarné hodnoty, pričom už mená autorov garantovali hlbinné posolstvo tvorby, resp. výtvarného diela týchto skutočných umelcov, ktorí však dohromady, ako rodinný celok či fenomén, znamenajú a môžu reprezentovať aj práve ten číry a nezlomný profil a charakter slovenského umenia doma a v zahraničí. Vo vzťahu k slovenskému výtvarnému umeniu sa začína uplatňovať záujem, ktorý si osobnosti nášho výtvarného umenia nesporne zaslúžia. Začína to platiť aj pri včleňovaní diela a významu slovenských výtvarných osobností do povedomia európskych umeleckých a galerijných inštitúcií a výtvarných metropol. Žiaľ, po dlhé roky tomu bránili predsudky, nevzdelanosť, zlomyseľnosť, ba aj závisť. Aj o tom všetkom hovoria diela ako námety a spomienky, ako reflexie a ako múdry, katarzný odkaz. Vincent Hložník sa narodil vo Svederníku pri Žiline 22. októbra 1919 a patril ku generácii druhej svetovej vojny. Bolautorom rozsiahleho súboru maliarskych a kresebných evokácií, a to už v časoch vojnovej tragédie. Formovala ho Praha, hlas svojho svedomia však nechal zaznieť aj ako bolestný protest, a to v nábožensky rozvracanom vojnovom Slovensku. Je autorom svetoznámych grafických cyklov, ktoré námetovo a historicky identifikujú goyovské protivojnové odkazy. Po dlhé roky viedol Oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a doslova incioval aj vznik a formovanie (skutočnej) slovenskej grafickej školy – vrátane jej ilustrátorského predpolia a svetového významu bratislavského BIB-u. Mnoho znamenal pre rozvoj slovenskej známkovej tvorby, ako aj pre monumentalizujúce vyznievanie hodnôt slovenských výtvarných tradícií, a to i v dielach určených na priestory spoločenskej reprezentácie, kultúrne a sakrálne stavby atď. Tvorba Zuzany Hložníkovej (1952, Žilina), dcéry majstra Vincenta Hložníka, popri intenzite a jedinečnosti reflexie znamená pokračovanie tvorivého génia jej otca. Nielen rozvíjanie otcovského odkazu, ale skôr gradovanie expresívneho prvku a poľudšťujúcej línie modernej slovenskej grafiky. Pokiaľ grafika Z. Hložníkovej exaltovane vstupovala začiatkom 70. rokov 20. storočia do vrstevní antifašistického výtvarného odkazu, ktorých autentické a edukované kvality prečnievali nad bezduchosťou výtvarných trendov a slovenského okolia, v súčasnosti ju možno priam pochváliť – za vitálne preorganizovanie motivických a námetových inšpirácií a zdrojov, ba aj za istú ústretovosť pri hľadaní odkazov vývinu pokrokovej nemeckej grafiky. Práve tej, ktorá vývinovo završovala svoj vývin – tesne pred blížiacimi sa údermi Schirachovej a Goebbelsovej palice. Ak si v pokrokovom nemeckom umení vážia mená ako M. Pechstein či Beckmann, tak v tom slovenskom možno objaviť meno – Zuzana Hložníková. Dielo a tvorba majstra Ľuba Zelinu (1943, Tajov) rovnako nie sú neznáme. Pripomeňme však, že práve on znamenal kedysi ten záchranný, oživujúci a kriesiaci zdroj síl – aj pre monumenalizujúce trendy slovenskej maľby, ale aj pre bytostné a tvorivé dejstvovanie majstra V. Hložníka. Zelinovo dielo je mimoriadne intelektualizované a charakteristické temperamentom maliarovho gesta a výrazu. Znamenajú aj náročný labyrint sujetu, ktorý je potrebné hľadať, ale ktoré sa aj oplatí hľadať. U neho je tvarovosť skutočným „morfizmom“ tvarov – z rodu antropos, ale aj z ríše zvierat a flóry. Kto pozná priamosť a prudkosť, dynamiku obraznosti, napríklad poetiku Walta Whitmana, ten by skutočne mohol a mal blahoželať. Veď pre svet možno opäť vynájsť aj niečo nové – umenie. Výstavný celok Continuum sa v závere septembra uplatnil v Ríme v rámci činnosti Slovenského inštitútu, a to ako súčasť diplomatických aktivít Slovenskej republiky v tejto kultúrnej metropole pri príležitosti osláv štátneho sviatku SR. Žijúcim autorom sme želali slávu a úspech a majstrovi Hložníkovi – čestné uznanie. Vernisáž výstavy sa konala dňa 21. septembra, primerane posunom, ktoré charakterizujú dynamiku a atraktivitu kalendára svetovej diplomacie. Patrí sa zdôrazniť, že očakávaný úspech a ocenenie sa nikdy nedostaví náhodou. Výstavu poctili svojou návštevou predstavitelia mesta Ríma a informovali o nej aj v denníku Coriere della Sera v deň otvorenia výstavy. Výstava vo „večnom meste“ potrvá do 7. novembra. Autor je výtvarný teoretik a predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov