Asignačný bumerang

Minister financií vyhrabal zo šuplíkov svojho úradu už starší návrh na zásadné obmedzenie príjmov neziskových organizácií. Podľa trochu oprášeného návrhu svojho predchodcu chce zrušiť možnosť firiem venovať dve percentá z dane na verejnoprospešné účely, zvýšiť spodnú hranicu asignovanej dane zamestnancov z 20 na 250 korún a zrušiť oslobodenie podnikateľských príjmov neziskových organizácií do výšky 300-tisíc korún od dane. Návrh zrušiť problematickú firemnú asignáciu by bolo treba privítať potleskom, keby ministerstvo súčasne hľadalo iné mechanizmy, ako zabezpečiť aspoň porovnateľný objem prostriedkov na financovanie verejnoprospešných aktivít neziskových organizácií. Ministerstvo však na analýzy a vecnú diskusiu o probléme úplne rezignovalo a uchyľuje sa k neférovým argumentom a zavádzaniu. A neziskové organizácie sa v boji o zachovanie principiálne chybného mechanizmu firemnej asignácie stále zdráhajú odkryť všetky svoje karty. Mohlo by sa ukázať, že niektoré z nich sú falošné. Firemná asignácia je krok nesprávnym smerom Asignácia dane nie je žiadna filantropia, iba sa tak tvári. Občania (a firmy) nedávajú zo svojho, ale rozhodujú o použití 2 percent zo svojej dane, a teda v podstate o dotácii zo štátneho rozpočtu v prospech vybraných organizácií. Kým v prípade občanov to je akceptovateľné, keďže od nich (na rozdiel od firiem) sa odvíja suverenita štátu, majú právo voliť a byť volení, majú trestnoprávnu zodpovednosť atď., v prípade firiem ide o mimoriadne nešťastnú záležitosť. Firemná asignácia nevznikla prirodzene a premyslene. Bola výsledkom krátkozrakého „kšeftu“ časti neziskových organizácií s Ivanom Miklošom, keď v rámci daňovej reformy vymenili dovtedajšie odpočítavanie darov od základu dane za zavedenie firemnej asignácie. Urobili to napriek tomu, že firemná asignácia je v porovnaní s odpočítavaním darov vo všetkých ohľadoch horšia. Kým dosahy odpočítavania darov na štátny rozpočet tvorili len približne štvrtinu ich celkového objemu, v prípade asignácie sa dosahy na štátny rozpočet rovnajú celej asignovanej dani. Odpočítavanie darov bolo pri rovnakej uvažovanej sume výnosu až štvornásobne šetrnejšie k štátnemu rozpočtu a v absolútnych číslach až dvojnásobne účinnejšie z hľadiska mobilizácie zdrojov. Podstatnou bola i finančná spoluúčasť darcu (tri štvrtiny daru dával z vlastného vrecka), možnosť priamej komunikácie medzi darcami a neziskovou organizáciou, možnosť požiadať o dar kedykoľvek – i viackrát – v priebehu roka, jednoduchšia administrácia atď. Divoké karty O problémoch s mechanizmom daňovej asignácie sa vie už celé roky. Len vďaka dlhodobej neschopnosti neziskového sektora viesť otvorenú diskusiu mohli tvorcovia asignácie venovať podstatne viac energie jej oslavovaniu než načúvaniu dobre mienenej kritike a realizácii viacerých návrhov na podstatné zjednodušenie celého mechanizmu. Aj preto musia zamestnanci stále prácne vypĺňať tlačivá o poukázaní 2 percent z dane, aj preto musia organizácie každý rok zháňať zbytočné potvrdenia a platiť drahých notárov, aj preto dnes musíme hovoriť o problematickej firemnej asignácii a čeliť pokusom o jej zrušenie bez náhrady. Bolo iba otázkou času, kedy sa niekto tam vonku o asignáciu (opäť) potkne a bude chcieť problémy riešiť radikálne a tým najjednoduchším spôsobom – jej zrušením. Neziskové organizácie pred pár rokmi postupne vyhodili do vzduchu niekoľko bumerangov, ktoré sa dnes – na prekvapenie všetkých – vracajú. V neziskovom sektore však stále nie je „politická vôľa“ priznať hriechy minulosti a otvorene diskutovať o revízii asignačného mechanizmu. Namiesto toho pokračuje zapieranie známych problémov a konzervovanie dnešného nešťastného stavu. Rozdeľ a panuj Mečiarova vláda sa pred desiatimi rokmi snažila prostredníctvom likvidačného zákona o nadáciách umlčať svojich kritikov v neziskových organizáciách a obmedziť ich nezávislosť. Odpoveďou jej bola kampaň Tretí sektor SOS, ktorá stmelila neziskovú sféru a prijatiu zákona zabránila. Vladimír Mečiar dnes v rámci zvyšovania svojho koaličného kurzu kladie podmienky pri schvaľovaním rozpočtu a prekvapujúco hovorí o zachovaní firemnej asignácie pre vybrané neziskové organizácie. Na svojich vtedajších oponentov však nezabudol. Organizácie pracujúce v oblasti ľudských práv či životného prostredia v jeho zozname chýbajú, tým treba utiahnuť kohútik. Na rozdiel od roku 1996 sa však žiadna solidarita nekoná. Neziskové organizácie prešli delenie na dobrých a zlých mlčaním. Vraj už toho natáral dosť. A ak náhodou Mečiarov (v praxi len ťažko vykonateľný) návrh v parlamente prejde, pokrčia plecami. Veď aj tak sa niektoré považujú za prospešnejšie pre spoločnosť než napríklad tie ľudskoprávne. Tak je to vraj v poriadku… Autor vedie občiansky denník CHANGENET.SK