Ekvádor: ďalší prezident-rebel?

Prezidentské voľby v Ekvádore vyvolávajú väčšiu medzinárodnú pozornosť, než je pri krajine s trinástimi miliónmi prevažne chudobných obyvateľov bežné. Na príčine je Rafael Correa, ktorý má o mesiac šancu vyhrať prezidentské voľby. Correa, ekonóm a bývalý minister hospodárstva, pripojí v prípade svojho víťazstva Ekvádor k latinskoamerickým krajinám, kde si ľudia na protest proti dôsledkom neoliberálnej politiky zvolili ľavicovú vládu. Jeho oponentom je konzervatívny kandidát Alvaro Noboa, miliardár a banánový magnát, najbohatší človek v Ekvádore, ktorý sľubuje pokračovanie v doterajšej politike – podporu iniciatívam USA v regióne, podpis zmluvy o voľnom obchode a podobne. Ekvádor patrí medzi najchudobnejšie krajiny Južnej Ameriky. Napriek náleziskám ropy žije viac ako polovica obyvateľov pod hranicou chudoby a krajinu ťaží dlh vo výške viac než desať miliárd dolárov (26 percent HDP). Hospodársky prepad a rastúce sociálne nerovnosti destabilizovali aj politickú scénu – od roku 1997, keď musel po protestoch odstúpiť Alfredo Palacio, odišli predčasne už traja prezidenti. Väčšina mainstreamových médií vníma Correu ideologicky – označujú ho za „antiamerického“ či za „spojenca Huga Cháveza“. Je populárne označovať týmto termínom tých latinskoamerických prezidentov, ktorí stoja proti záujmom USA a veľkých investorov. Bližší pohľad však ukazuje, že Correov program nie je „populistickým radikalizmom“, ale reakciou na situáciu, v ktorej sa jeho krajina nachádza. Jeho kritika sa zameriava napríklad na politiku Svetovej banky (SB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). V rokoch 1980 – 2000 poklesol príjem na hlavu v krajine o 14 percent – Ekvádor bol pritom v v rokoch 1983 – 1995 väčšinou prakticky spravovaný MMF a realizoval jeho odporúčania. SB mu zas po nástupe P. Wolfowitza na jej čelo zrušila pôžičku, pretože chcela Ekvádor donútiť, aby dodatočné príjmy z vývozu ropy použil na zníženie dlhu, a nie na sociálne výdavky. Correa je teda iba ďalším z latinskoamerických politikov, ktorí kriticky reagujú na negatívne dôsledky politiky washingtonského konsenzu v ich krajinách. Correa vystupuje aj proti navrhovanej dohode o voľnom obchode s USA. Možnosť jej podpísania vyvolala v marci demonštrácie, ktoré na takmer dva týždne ochromili krajinu. Miestni farmári sa obávajú subvencovaných poľnohospodárskych produktov z USA, kritici tiež poukazujú na nelogickosť prijímania obetí v úsilí získať lepší prístup na trh USA, keď sa prístup na tento trh v blízkej budúcnosti pravdepodobne zmenší. Correa pôvodne hovoril aj o možnosti zastaviť splácanie zahraničného dlhu krajiny, čo mimoriadne vyľakalo medzinárodných veriteľov. Ani táto iniciatíva nemusí byť „nezodpovedným populizmom“ – schopnosť Ekvádoru požičať si je už dnes prakticky nulová, krajina má pozitívne saldo zahraničného obchodu (aj vďaka zvýšeniu cien ropy) a v prípade núdze môže počítať s pôžičkou od Venezuely, ktorá už takto pomohla Argentíne a Bolívii. Zastavenie splácania dlhu a jeho reštrukturalizácia môže vláde uvoľniť ruky na financovanie rozvojových programov. Je otázne, ktoré zo svojich sľubov Correa po prípadnom víťazstve splní. Pred blížiacim sa druhým kolom volieb zmiernil rétoriku, aby tak obišiel časť kritiky a zlepšil svoje šance osloviť voličov v strede spektra. Zatiaľ však stále predstavuje alternatívu voči establišmentu, ktorý akceptoval politiku obmedzujúcu schopnosť vlády bojovať s chudobou. Tá pritom zasahuje väčšinu populácie. „Jediné, čo je na mne radikálne, je realita mojej krajiny,“ tvrdí Correa vo svojom programe. Autor je spoluriaditeľom amerického Centra pre ekonomicko-politický výskum. Článok Slovu poskytol v rámci podpory voĽného šírenia zdrojov (open source). Redakčne upravené.