Politické analýzy sa v poslednom čase v podstate zhodujú, že v nasledujúcich voľbách do amerického Kongresu utrpia republikáni porážku. Otázkou zostáva, či bude úspech demokratov dostatočne veľký na to, aby im zabezpečil kontrolu nad Snemovňou reprezentantov či Senátom. Budúci mesiac budú Američania rozhodovať o všetkých 435 postoch v Snemovni reprezentantov a tretine miest senátorov. Pre republikánov sa situácia nevyvíja dobre – prehrajú a je len otázkou, do akej miery. Republikánska volebná taktika bola doteraz jednoduchá, odskúšali si ju už vo voľbách roku 2002 i 2004, keď im pomohla k víťazstvu. Zameriavali sa prakticky na jedinú tému – „boj proti terorizmu“. Aj keď prieskumy ukazovali, že v takmer všetkých oblastiach – ekonomika, zdravotníctvo, životné prostredie – verí verejnosť viac demokratom, republikáni dokázali zamerať kampaň na „boj proti teroristickej hrozbe“ a tu bodovali. Až doteraz. Najnovšie prieskumy ukazujú, že bezvýchodisková situácia v Iraku a zhoršujúce sa podmienky v Afganistane, ku ktorým výrazne prispela americká „protiteroristická taktika“, oslabili dôveru verejnosti v USA. S Bushovou politikou dlhodobo súhlasí len 30 až 40 percent ľudí, a tak sa porážka vo voľbách budúci mesiac zdá ako nevyhnutná. Republikáni sa usilujú minimalizovať straty zmenou taktiky. Ich kandidáti sa za každú cenu pokúšajú odvrátiť pozornosť od Iraku, aby voľby o „miestnych problémoch“ v jednotlivých okrskoch, a nestali sa referendom o Bushovej politike. Strašia zvyšovaním daní v prípade víťazstva demokratov, v niektorých prípadoch si berú na pomoc xenofóbnu antiimigračnú politiku. Lenže tieto voľby sú aj referendom o doterajšej politike USA. Prezident Bush dokázal realizovať svoje vnútropolitické a zahraničnopolitické iniciatívy aj vďaka tomu, že sa mohol spoľahnúť na podporu republikánskej väčšiny v Kongrese. Ostatní sudcovia, menovaní za členov Najvyššieho súdu, takisto posilnili republikánsku kontrolu nad touto inštitúciou. Niektoré komentáre v amerických médiách dokonca hovoria o tom, že jednofarebné zloženie exekutívy, legislatívy a súdnej moci narušilo systém bŕzd a protiváh v politike USA a oslabilo demokratické princípy krajiny. Otvorenou otázkou zostáva, či demokrati dokážu premeniť tieto predpoklady na víťazstvo, ktoré im dá kontrolu nad Kongresom. Podľa republikánskeho politického konzultanta, citovaného agentúrou Reuters, je to „pre republikánov najzložitejšie prostredie od škandálu Watergate v roku 1974“ – vtedy stratili po odchode prezidenta Nixona 48 kresiel v Snemovni reprezentantov. Ani v prípade takého veľkého víťazstva však nemožno očakávať radikálne politické zmeny. Prezident Bush bude síce čeliť väčším ťažkostiam pri presadzovaní svojej politiky, stále však zostáva na čele exekutívy a americký systém mu umožňuje čiastočne vládnuť aj bez toho, aby sa opieral o súhlas Kongresu. Okrem toho, hoci verejná mienka tlačí demokratov do pozície radikálnejšej kritiky Bushovej politiky, v mnohých kľúčových otázkach – sociálna politika, dane, imigrácia, ľudské práva verzus bezpečnosť či pokračovanie „vojny proti terorizmu“ a dobrodružstva v Iraku – ani samotní demokrati nie sú jednotní. Jedno je však takmer isté – pri menej jednofarebnej moci bude menej jednofarebná aj politika.
Menu
Menu
Menu
