Tisíce transparentov kritizovali Bushovu vládu za jej odmietavý postoj ku Kjótskemu protokolu. Iné poukazovali na morálnu povinnosť nás všetkých konať. V túto sobotu sa totiž v Londýne okolo 25-tisíc ľudí zúčastnilo na demonštrácii za záchranu podnebia. Chceli poukázať na to, ako naliehavo treba vzhľadom na hrozbu globálneho otepľovania aj globálne konať. Akcia sa konala len niekoľko dní po zverejnení výskumu britského ekonóma Nicholasa Sterna, ktorý dokazuje, že globálne otepľovanie by mohlo viesť ku krachu svetovej ekonomiky. Bolo to zároveň dva dni pred otvorením Medzinárodných rozhovorov o podnebí v Nairobi. Cieľom bolo vytvoriť na svetových štátnikov tlak, aby urobili zásadný krok k zmene katastrofického scenára. Demonštrácia sa začala masovým zhromaždením pred veľvyslanectvom USA, kde sa davom prihovorili poslanci z oboch strán spektra, ako aj významný aktivista a mysliteľ George Monbiot. Pokračovala pochodom na Trafalgarské námestie, kde vyvrcholila príhovorom londýnskeho biskupa, vystúpením celebrít ako Razorlight a K. T. Tunstall a multimediálnou šou. Akcia spojila ľudí z najrôznejších organizácií – strán environmentálnych aktivistov, etnických menšín, organizácií za medzinárodný rozvoj, charitatívnych nadácií, náboženských skupín… Ashok Sinha, riaditeľ organizácie Stop Climate Chaos a spoluorganizátor demonštrácie, povedal: „Globálne otepľovanie je najväčšou hrozbou dneška. Ľudia si uvedomili, že ide nielen o environmentálnu, ale aj ekonomickú, humanitárnu a bezpečnostnú záležitosť, a preto demonštrácia pritiahla takú paletu ľudí. Nakoniec, a to nie je nepodstatné, ide aj o morálnu záležitosť.“ Záplavy a suchá Mnohí účastníci demonštrácie prišli v originálnych kostýmoch a maskách, predstavujúcich živočíšne druhy ohrozené klimatickými zmenami. Veľký úspech mal bicyklo-mobil „Winky Pink“, stvorený z niekoľkých bicyklov, veterného mlyna, solárnych panelov a generátora, ktorý vygeneroval dostatok elektriny pre koncert dvoch elektrických gitár. Podľa poslanca Labouristickej strany Normana Bakera je globálne otepľovanie „skutočnou zbraňou hromadného ničenia“, a vyžaduje si spoluprácu všetkých politických strán: „Už nie je čas na hádky.“ Londýnsky biskup Richard Chartres hovoril o tom, ako západný životný štýl pripravuje o život ľudí z rozvojových krajín, čo je už dnes očividné na bangladéšskych záplavách a extrémnych suchách v Sudáne. Zmenšovanie poľnohospodárskej a pastierskej pôdy povedie ku konfliktom a genocídam, ako sa to už v Sudáne stalo: „Darfúr sa bude opakovať,“ varoval biskup. Rečníci žiadali britskú vládu, aby na stretnutí v Nairobi žiadala globálnu dohodu o radikálnom znížení emisií – takom znížení, ktoré by stabilizovalo globálne otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia. Po minulotýždňovom zverejnení Sternovej správy britský premiér Tony Blair vyhlásil, že Británia sa postaví na čelo medzinárodnej odozvy na hrozbu klimatických zmien. „Záchrana planéty dnes nás bude stáť menej, ako by stálo sedieť so založenými rukami, nielen z environmentálneho, ale aj z ekonomického hľadiska. Nemôžme si dovoliť čakať päť rokov, dobu, ktorú trvalo dojednanie Kjótskeho protokolu. Musíme zájsť za hranice Kjóta.“ Možno mu však veriť? Europoslankyňa za Stranu zelených Caroline Lucasová vypichla, že všetko, čo Sternova správa obsahuje, bolo Blairovi už dávno známe. „Potrebujeme úplne iný ekonomický systém, postavený nie na ekonomickom raste, ale na skutočných potrebách ľudí,“ dodala. Podľa vedeckých výskumov si stabilizácia globálneho otepľovania vyžiada zníženie emisií v západných krajinách o 90 percent, čo by znamenalo najmä drastické zníženie priemyselnej výroby a leteckej dopravy. No práve vláda Tonyho Blaira podporuje rozširovanie letísk v Lutone, Stanstede, Heathrowe a Birminghame. Nebezpečný sebaklam George Monbiot, radikálny mysliteľ a aktivista, nazval postoj sveta ku globálnemu otepľovaniu „piatimi fázami sebaklamu“: „Popieranie globálneho otepľovania prebehlo doteraz štyrmi fázami. Prvá sa začala vyhláseniami firiem ako Exxon a Philip Morris, ktoré tvrdili, že globálne otepľovanie neexistuje. Je to podvod. Neskôr však už naozaj nebolo možné to zoči-voči vedeckému dôkazovému materiálu tvrdiť. Začalo sa teda pripúšťať, že globálne otepľovanie jestvuje, no dodávalo sa, že je to pozitívne: v Škótsku budeme môcť pestovať hrozno! V celej Európe bude počasie ako pri Stredozemnom mori! V tretej fáze sme si už priznali, že globálne otepľovanie pozitívom nie je, ale zasa sme tvrdili, že pokúšať sa ho zastaviť by nás stálo viac peňazí, než nerobiť nič. Vo štvrtej fáze sme sa vzdali aj tejto výhovorky. Pripustili sme, že globálne otepľovanie je negatívne a že by nás to ekonomicky stálo menej pokúsiť sa proti tomu bojovať, ako nepohnúť prstom. No zasa sme si našli výhovorku: na vine sú Číňania! Aký má zmysel niečo robiť, ak Číňania neznížia svoje emisie CO2?“ Ako Monbiot poznamenal, je to len dnešná podoba niekdajšieho strachu zo „žltého nebezpečenstva“. Dnes sa podľa Monbiota nachádzame v piatej fáze. Priznávame, že na vine nie sú Číňania, ktorí produkujú omnoho menej CO2 na obyvateľa ako priemerný Európan alebo Američan. No namiesto toho, aby sme začali konať, hovoríme: už je neskoro. Takýto prístup je ten najhorší, lebo nám bráni v činoch. Neskoro nie je, no nie je už ani čas na diskusie. Treba sa spojiť a spoločne zmobilizovať na záchranu života na Zemi. „Nežiadam vás, aby ste kvôli globálnemu otepľovaniu opustili svoje zamestnania a začali pracovať pre environmentálne nátlakové skupiny. No žiadam vás o jedno: vypnite televízor a venujte ušetrený čas tomu, aby ste seba i ľudí okolo vás poučili o hrozbe klimatických zmien.“ Autorka je doktorandka na katedre anglickej literatúry Oxfordskej univerzity
