Mimochodom

Premiér Robert Fico na slávnostnom sneme Smeru vyhlásil, že jeho strana v priebehu prvých mesiacov dokázala, že nevládne preto, aby ďalej rozširovala hlúčik milionárov a miliardárov, ktorí o sebe potom vyhlasujú, že zbohatli svojou tvrdou prácou. Pri vystupovaní hostí potom predniesli zdravicu okrem iného šéf Zväzu priemyslu, Asociácie zamestnávateľských zväzov, i Klubu 500. Pesimistický záver: reči sa hovoria a chlieb sa je. Tie reči netreba brať vážne. Optimistický záver: Premiéra vážne brať treba. Tamtí prišli práve preto, lebo sa boja. * * * V minulom čísle sme na tomto mieste spomínali zlý zdravotný stav bývalého čílskeho diktátora Pinocheta a sprostredkovane mu želali – nuž, čo najrýchlejšie uzdravenie to veru nebolo. Netrvalo ani týždeň a počúvol nás. Podľa starej rímskej zásady, o mŕtvych buď len dobre, alebo nijako. Takže – * * * Do redakcie prišiel e-mail so žiadosťou o spoluprácu z istej bohumilej štátnej inštitúcie. Nuž, prečo nie. Človek odpíše, vyjadrí ochotu a zároveň i ľútosť, že na extenzívnu prácu v prospech onej inštitúcie niet kapacít – ponúkne však aspoň drobnú výpomoc cez internet. Obratom príde odpoveď: „Musel som sa aj prefackať, aby som uveril, že sa mi nesníva, že ešte sú na svete ľudia s prístupom ako Vy.“ Internetová pomoc samozrejme stačí. Hm. Tak už konečne viem, prečo si niekedy pripadám, že do tohto sveta vôbec nepatrím… * * * Lietadlo medzinárodnej aerolinky malo krátke medzipristátie. Cestujúci povystupovali, aby si trocha popreťahovali nohy. Naraz nemohli uveriť, čo vidia: z lietadla vyšiel pilot s čiernymi okuliarami na očiach a v ruke s vodidlom slepeckého psa… Nastala panika, ľudia sa nielenže snažili zmeniť let, ale dokonca narýchlo aj leteckú spoločnosť. To najzjavnejšie vysvetlenie však bolo, samozrejme, nesprávne. V skutočnosti sa vec zbehla takto: v lietadle sedel slepec so psíkom, ktorý nemal chuť z neho počas krátkej zastávky vychádzať. Pilot mu však navrhol, že sa aspoň poprechádza vonku so psom, čo pán s vďakou prijal. Nuž a tak si kapitán nasadil zrkadlovky, chytil do ruky vodilo a poďho von vyvolávať strach a hrôzu… * * * V Skalici zriadili útulok pre bezdomovcov, v prípade silných mrazov dokonca celodenný. V meste majú o „svojich“ bezdomovcoch dobrý prehľad: „Napríklad traja z nich sú zapojení do aktivačných prác, dvaja sú dôchodkovo zabezpečení,“ povedala pani z Mestského úradu. Celkovo ich evidujú pätnásť. V útulku sa teda budú musieť striedať. No i tak, keď sa budú mestskí páni takto zaujímať o bezdomovcov tam, kde ich je najviac – v hlavnom meste Bratislava – potom hádam už nebudeme opakovane počúvať mrazivú každozimnú štatistiku. * * * V malom bretónskom mestečku odhalili sochu nebohému pápežovi Jánovi Pavlovi II. Dielo vyvolalo kontroverzie, keďže podľa protestujúcich porušuje francúzske zákony o odluke cirkvi od štátu. Starosta tvrdí, že socha bola darom mestu a že sa na ňu nepoužili žiadne verejné financie. Darovanému koňovi sa, pravdaže, nepozerá na zuby, ale… socha vysoká takmer deväť metrov predsa len troška udiera do očí. I keď čo, Ján Pavol II. sa ocitol v spoločnosti priam kráľovskej – autor sochy, gruzínsky sochár Zurab Cereteli, totiž stvoril aj obrovskú postavu cára Petra Veľkého v Moskve, no a, pravdaže, i princeznej Diany. Proti gustu – žiaden dišputát… * * * Turecko v EÚ – áno, či nie? Kým sa rozhodnete odpovedať, zvážte, že členom únie sa už čoskoro stanú tri „krajiny“, ktoré sú od nej vzdialené takmer cez takmer polovicu zemegule… Onedlho totiž zaniknú Holandské Antily. Tri z týchto ostrovov sa stanú samostatnými štátmi – no a tri budú začlenené ako administratívne územia do samotného Holandska. A tak sa Európa opäť o niečo rozšíri. Tentoraz konečne zase raz smerom na Západ. (…)