Ad: Nezvykajme si (Michal Polák), Slovo 02/2007 Príspevok popáli ako feferónka. Ostrý, ale potrebný. Najmä ak sa chválime, že sme potomkovia tých, čo „vždy za pravdu horia“. Pravda a láska zvíťazili asi na jeden deň v novembri 1989 a dnes je to už za národnými hranicami, ten Václavák, kde to Václav oznámil. Čo s tým? To sme iba „momentálne pribrzdení“ na Slovensku (ako sa to hovorilo v jednom kultovom čs. filme) hladkaním mediálnej sféry, akíže my sme to tu „tigri“ a draci a koľko že vyrábame áut na hlavu obyvateľa a akéže desaťpercentné rasty ekonomiky kvartálne prežívame. Faktom je, že už je naša slovenská pospolitosť zas raz „naveky a nikdy inak“ rozporcovaná, zadelená, pridelená, cudne sa už tomu nehovorí „na triedy“, ale na úspešných a neúspešných, tu na emigrantov, ktorí sa nikdy nevrátia, tu na živnostníkov, ktorí budú generácie živoriť, kým sa ich dcéry náhodou podľa vzoru jednoduchých Márií nevydajú za milionárov, tu na „robošov“, ktorí tancujú okolo montážnych pásov, alebo „robošiek“, ktoré baletia na montážnych karuseloch zázračných investorov, tu na celebritky, končiace v zabudnutí prinajlepšom pri alkohole, v horšom radšej ani nespomínať, tu na „osobnosti“ všadebolov a všetkovidelov, ktorí majú vždy pohotový názor aj za zodpovedného spravodajcu TV, tu na večných politikov a tu na „podnikateľov“, ktorí usilovnou prácou svojich podriadených prišli k majetku. Aha, a ešte zabúdame na bezdomovcov, naše nové mediálne hviezdy, o ktoré sa zaujímame v médiách, keď mrzne, keď ich zabijú alebo keď majú futbalový turnaj v zahraničí. Nuž, našinec v slovenskej pospolitosti si zvyká rýchlo a na všetko. Pamäť národa je krátka a keďže na obdobie po roku 1948 sa módne pľuje stále, pripomeniem inú, hnedšiu totalitu. Ako si rýchlo počas nej zvykli Slováci aj na „slovenský malý vojnový blahobyt“, ako nám dokonca v priamom prenose potvrdil vysoký cirkevný hodnostár. Ešteže si stačí pozrieť prvý slovenský oskarovský film Obchod na korze, aby nám to bolo jasné, ako si ľudia privykali… Práve preto mi tu niečo v tej našej novej demokratickej ére smrdí – slobodné heslo: privykni si, alebo vypadni, ale rozhodne nebojuj proti establišmentu, inak si terorista, červený, zelený, jednoducho vyvrheľ. Peter Zajac-Vanka Ad: Tichá pravda (Radovan Geist), 02/2007 Po prečítaní čísla 2/2007 sa zamýšľam nad jeho obsahom a – nielen k príspevkom redigovaným pánom Radovanom Geistom – dovoľujem si napísať Vám takýto postreh: Všade sa píše a hovorí o ľudských právach. Už je z toho „módna vlna“, ktorá „úsilím“ politikov a novinárov prerástla do hnusnej floskuly. Kto si do tejto „omáčky nenamáča chlieb“, je okamžite alebo fašista, alebo šovinista, terorista, prinajmenšom nacionalista. Myslím si, že takto vedené debaty sú falošným svetlom na ten mätúci pojem, pretože ak nebudeme pritom hovoriť aj o ľudských povinnostiach, tak reč o ľudských právach je ako polpriamka končiaca sa od pevného bodu niekde v nekonečne. Ak chce spoločnosť riadne fungovať, musí dostať do rovnováhy právo a povinnosť. A tam sme sa, žiaľ (z príčin, ktoré určíte pociťujete aj Vy), ešte nedostali. Jednoduché uplatňovanie a zdôrazňovanie iba práv môže robiť iba človek, keď je sám a iba voči sebe, vtedy, keď nevyužíva žiadne výhody (aj nevýhody!), ktoré poskytuje spoločnosť či komunita svojim príslušníkom. Július Forsthoffer Ad: Počiatkov poradca a jeho zázračný peňazovod – od štátu k firmám (Martin Fassman), Slovo 02/2007 Prečo my vlastne žijeme? To jediným zmyslom všetkého, čo robíme, je zarobiť si peniažky a potom ich minúť, v tom dobrom prípade aj za niečo viac ako základné „životné“ potreby? Čo to znamená, slúžime nejakej neosobnej ekonomike, našej najvyššej panej? Nepripomína vám to slepé náboženské uctievanie, pri ktorom nie je dovolené nijako o predmete viery pochybovať? Nedalo by sa radšej uvažovať, ako dosiahnuť, aby konečne Jej diktátorská výsosť ekonomika slúžila ľudsky dôstojnému životu? Alebo pojem ľudsky dôstojný život príde na rad až po vyriešení dôležitejších, rozumej ekonomických, problémov? A ešte niečo: za USA skutočne nezodpovedne zaostávame, najme v počte zastrelených na jednu osobu. Nech žije Ekonomický rast, alebo Vysoká „životná“ úroveň, spas ma! Eva Juhárová V rubrike sú publikované listy redakcii a komentáre z internetových diskusií na webstránke Slova. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upravovať a krátiť.
