Kapela Longital vznikla v roku 2001 v Bratislave. Atmosféra miesta na križovatke kultúr a vplyvov ovplyvnila nadžánrový zvuk skupiny, prelínanie piesne a experimentu, elektroniky a akustiky. Longital je starý názov skaly Dlhé diely v Bratislave, kde členovia kapely žijú. Skupina vydáva albumy na vlastnej značke Slnko records. Longital sú: Shina Lo – spev a basa Daniel Salontay – spev, gitara Xi Di Nim – organická elektronika: zvuky prostredia, loopy, samply Príležitostne: VJ Kufrík Brother (živé interaktívne projekcie na veľké plátno za pódiom, kombináciou predkrútených záberov, počítačových animácií a živej kamery vznikajú pohyblivé obrazy, ktoré reagujú na hudbu a texty Longital). Tak aký bol rok 2006? Shina: Rýchly, horúci, úspešný a zároveň dlhý, chvíľami neľútostný, vyžadujúci a cestovací. Podľa čínskeho horoskopu to bol rok Psa, ktorý má byť plný zmien a naozaj: názov Dlhé diely sme zmenili na Longital; máme nového spoluhráča: strieborný notebook Apple, zmenili sme nahrávacie štúdio, teda vytvorili sme si doma vlastné; našli sme výbornú koncertnú manažérku; nahrali sme nový album Výprava; skomponovali sme a naživo hrali hudbu pre dve divadlá – české Continuo (Zatmění) a slovenské Gunagu (Osamelá); precestovali sme Európu. V podstate sme sa celý rok nezastavili a až koncom decembra sme konečne celé dni zostávali v posteli a v pyžame – mali sme arabské dni. Čo znamená Longital? Znie tu cudzo. Prečo tá zmena? Dano: Je to starý názov kopca, kde žijeme – Dlhé diely. Už v roku 1237 tu boli vinice a v roku 1433 sa objavil názov Langtail. Neskôr sa to zjednodušilo na Longital, ktorý prežil v hovorovej reči. V susedstve je vinotéka s týmto menom. A tento termín sa vyskytuje aj vo fyzike – v súvislosti so správaním elektrónov v elektromagnetickej rezonancii. Keď sme si registrovali doménu, vyhľadávač našiel len tri odkazy na slovo Longital, z toho jeden bol: longital electron mass in i-th valley of emitter conductive band. Dobré nie? Dnes sú tam tisíce odkazov, za ten rok skrátka longital rozrezonoval elektróny… Názov sme zmenili z dvoch dôvodov. Cítili sme, že sme sa od pôvodnej idey dlhých dielov hudobne dosť vzdialili a zároveň, že naša hudba je univerzálna a dá sa rovnako dobre hrať doma, v Česku, ale funguje aj v Maďarsku, Írsku alebo Francúzsku. Jediný problém bol s názvom, ktorý nevedeli nikde vysloviť, a tak nás buď premenovali na Die daily, Didly didly alebo aj Dhlé Deily. Kde všade ste už koncertovali? Dano: Podľa počtu koncertov: Česko a Morava, Slovensko, Poľsko, Írsko, Maďarsko, UK (Londýn), Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko (Berlín). Spolu s divadlami to bolo 107 vystúpení. Ako vás prijalo obecenstvo? Dano: Po toľkých koncertoch hráme uvoľnenejšie, a pritom je nový materiál energickejší, je tam viac rytmov, takže sa nám výborne hrá aj na koncertoch aj v kluboch. Mimo československého teritória sme stále vo väčšine prípadov pionieri; hráme pred úplne novým a nepripraveným publikom, a to je tá najťažšia skúška. Na niektorých miestach sme mali ľudí na našej strane hneď od prvej skladby, a niekde sme museli tvrdo pracovať, aby sme si ich získali. Náš prvý koncert v Poznani sme začali pred desiatimi divákmi. Tí však počas neho zvolávali mobilmi svojich známych, aby sa prišli pozrieť. Kým sa klub ako-tak naplnil, koncert sa už končil, no oneskorenci si vyžiadali dlhý prídavok. Je príjemné, keď po koncerte prídu nadšení ľudia a povedia, že slovenčina má pekný zvuk, pýtajú sa, či sme u nás doma slávni a kúpia naraz aj niekoľko CD. Vtedy vieme, že sa to podarilo. A veľké šťastie je aj to, že tých ľudí môžeme spoznať osobne. To je veľký dar. Koho zaujímavého ste stretli na svojich turné? Dano: To by bol dlhý zoznam. Môžu to byť naoko obyčajní poslucháči, ktorí nám po koncerte naznačia, že sme spriaznení, že veci vnímame tak podobne, ako by sme boli starí dobrí známi, že si máme navzájom čo povedať. Potom je to pár vzácnych ľudí, hudobníkov, s ktorými sa naše cesty stretli, napríklad Karel Heřman (Čankišou), ktorý prispel na náš nový album úžasnými vokálmi, Glen Hansard a Markéta Irglová, s ktorými sme sa niekoľkokrát striedali na festivalových pódiách a od prvého momentu tam bola tá „elektrónová rezonancia“, skvelý írsky spevák Fergus O’Farrell, u ktorého sme dokonca strávili pár dní. V meste pri mori, kde žije, nám usporiadal koncert a sám zostavil predkapelu, v ktorej spieval aj Colin Warncombe čiže Black – možno si pamätáte na jeho hit Wonderful life. Spoznali sme aj ďalšiu fantastickú írsku speváčku Ninu Hynes, ktorá nás tiež ovplyvnila. No a Jens Uhl a Cristel, ktorí nás do Írska zavolali prvý raz. Bývali sme u nich v dome nad morom a nahrali sme si tam zvuky do pesničky Na mori. A mnohí ďalší… Kde sa vám najlepšie hralo ? Shina: Sú miesta, kam sa radi vraciame pre nezameniteľnú atmosféru, skvelé publikum a zvuk. Napríklad krakovský klub Lokator, pražská Delta, olomoucké Divadlo hudby, budějovická Solnice, londýnske kluby Spitz a Cargo, írsky Debarras v Clonakilty a veľa iných. Ešte stále však naše vystúpenia delíme na koncerty a skúsenosti. Skúsenosti sú vystúpenia, pri ktorých sa musíme popasovať sami so sebou, lebo niečo alebo aj nič jednoducho nefunguje. To je nakoniec veľmi výživné. Jednoducho niekedy hráme ľuďom hudbu a inokedy na sebe pracujeme. Kde sa vám najviac páčilo? Dano: Snáď v Írsku, ku ktorému sme si našli cestu najprv cez hudbu a írskych muzikantov, ktorí sú našimi priateľmi. A majú more! A útesy! A majáky! Írov je asi toľko ako Slovákov, jedli v minulosti veľa zemiakov, väčšina schopných ľudí emigrovala do zahraničia a teraz sa pomaly vracajú, lebo Írsko je ekonomický tiger. No hotové Slovensko… Ale teraz vážne – na írskej scéne sme našli veľa poučného. Je tam úžasná vokálna tradícia. Zvukár na koncerte sa venuje najmä hlasu, ktorému slúži hudba. Páči sa nám, ako vedia Íri kombinovať pesničkárstvo s elektronikou akoby sa nechumelilo, a pritom tam ostáva to srdce a posolstvo. V októbri ste vydali nový album Výprava. Aký mal ohlas? Dano: Zatiaľ výborný. Po koncertoch sa predáva ako teplé rožky… Najviac ohlasov – recenzií máme zatiaľ mimo Slovenska, z Česka a Maďarska; sú na našom webe. Album sme nahrávali na Dlhých dieloch, takže v sebe nesie ešte viac z toho miesta, aj keď je vlastne o putovaní a výrazovo je oveľa energickejší ako predošlé. Na obal sme použili čiernobielu grafiku Wyprawa od nášho poľského priateľa a grafika, ktorý sa podpisuje PIO (Piotr Kalinski). Na obraze sú dvaja čierno-bieli jazdci na psoch so Slnkom na vlajke. Čo lepšie by sa dalo robiť v roku Psa, ako vysadnúť na psa a vydať sa na výpravu v mene Slnka? Chystáte k albumu aj nejaký videoklip? Shina: Áno, začali sme o ňom hovoriť s režisérom Marekom Šulíkom zo známej filmárskej rodiny, ktorý nám už jeden klip robil. Keby to záviselo len od nás, tak sa do toho nepustíme, lebo televíziu nesledujeme a v podstate k tomu nemáme vzťah. Ale naposledy keď sme boli v Óčku, pýtali sa nás na klip s takou samozrejmosťou, že sme o tom začali rozmýšľať. Tak ako nás minulý rok dostali dve divadlá, teraz po nás ide klip… Veľmi často však vystupujeme s VJ-om, ktorý za nami robí počas koncertu projekciu: takže to môže vyzerať ako my dvaja vo filme… Niekedy ľudia hovoria, že ich to od hudby odvádza, niekedy, že im to pomáha. V každom prípade to dobre vyzerá, ale my to nikdy nevidíme. Aké máte plány na rok 2007? Kam by ste sa chceli pozrieť? Shina: Chceli by sme zase hrať veľa koncertov, to je na tom všetkom, čo robíme, najlepšie, aj keď je to niekedy dosť dobrodružné – chodiť na rôzne miesta, stretávať ľudí a pri tej príležitosti im hrať. Dano: V marci by sme si radi zalyžovali pod Chopkom, a tiež by sme si zaslúžili týždeň pri nejakom modrom mori s dobrou kuchyňou. Sľubujem to Shine už niekoľko rokov, počas ktorých sme sa ani na chvíľu nezastavili. Máme v pláne robiť nové piesne a viac v nich prepojiť nástroje a hlasy s elektronikou – jednoducho vytvárať náš zvukový dizajn priamo na koncertoch. Už sme sa na to aj technicky vybavili a v najbližšom období začneme s experimentmi. Ak by to malo byť ako novoročné želanie, tak by sme sa opäť chceli pozrieť za hranice našej hudby, do nových svetov a zobrať na túto výpravu čo najviac poslucháčov. Ako sa darí vášmu vydavateľstvu Slnko records? Shina: Tento rok vyšli dva tituly. Longital – Výprava a debut košickej kapely Kolowrat Vrany sa vracajú, čo bol v poradí 19. album. Na začiatku som si naozaj nemyslela, že zájdeme až tak ďaleko, no po piatich rokoch existencie vidím, že aj bez seriózneho zámeru a plánovania sa veci akosi dejú samy a posúvajú nás ďalej. Minulý rok bol dokonca veľmi úspešný: dva z albumov, ktoré sme vydali na konci roka 2005 získali Aurelov. Album balád Zuzana Homolová: Tvojej duši zahynúť nedám… vznikol v produkcii Dana Salontaya a Sama Smetanu a ďalší Soňa Horňáková: Pozdrav z Teonatu produkovali a nahrali naši bývalí spoluhráči Sabo a Zajko (Slide&Udu). Bratislavskej kapele Živé kvety vyšiel u nás jej štvrtý album – medzi nami „veľdielo” – Sloboda a stal sa najpredávanejším naším titulom minulého roka. Okrem toho vyšiel debut kapely Noise Cut Deň za dňom, na budúci rok ich budete môcť pomerme často vidieť na koncertoch v Česku. Koncerty: Turné 2002 – 2006: Slovensko, Česko, Poľsko, Írsko, Anglicko Samostatné klubové koncerty: Veľká Británia – Londýn (Cargo, Play, Spitz), Fínsko – Turku, Rusko – Moskva, Petrohrad, Maďarsko – Budapešť, Györ, Szeged, Rakúsko, Poľsko Festivaly: Veľká Británia – The Big Chill (2005, 2006), Slovensko – Pohoda (2001–2006) Maďarsko – Mediawave (2005), Česko – United Islands of Prague (2004, 2006), Eurotrialog Mikulov (2003), Colours of Ostrava (2003, 2006), Záhrada (2004, 2005), Prázdniny v Telči (2005, 2006) Nahrávky: Výprava / Voyage (2006) Nahrávky v minulosti pod názvom Dlhé diely : September (2001) Šinadisk (2001) Tu (2002) Šina In Virgo (2003) Sveta diely (2004) (Rozhovor poskytla agentúra Leviathan.)
