Mimochodom

Seden mesiacov po parlamentných voľbách si opozícia konečne uvedomila, že už nevládne a ešte dlho vládnuť nebude. Tak sa jej vodcovia stretli, zaprisahali sa, že s Mečiarom nikdy na večné časy a že Smer je nová štátostrana. Štátostraníckemu premiérovi napísali sebavedomý list, takmer ako donskí kozáci sultánovi, len o čosi slušnejší. Rozhodli sa, že presadia ústavný zákon o zachovaní status quo v dôchodkovom sporení. Už im ostáva len to, aby získali v národnej rade potrebnú ústavnú väčšinu. V predchádzajúcom volebnom období to išlo ako po masle. A teraz? Okrem dvadsiatich piatich ,,nezávislých“ poslancov im chýba ešte čosi. Zmysel pre realitu. * * * Zhoda okolností chcela, že sa vo všetkých súčasných diskusiách naraz hovorí o zme-nách v dôchodkovom systéme i zdravotnom poistení. Každý si pritom hudie vlastnú pesničku, ale opoziční predstavitelia, ktorí sa teraz vydávajú za neohrozených bojovníkov proti tichej normalizácii, nemajú rovnaký meter na zásadnú otázku. Pokiaľ ide o zdravotné poisťovne, tam má podľa nich určite platiť slobodný výber občanmi ako jeden z výdobytkov demokracie. Neplatí to však, keď začnú hovoriť o účasti v druhom pilieri dôchodkového systému. Demokracia sem, demokracia tam, každý mladý bez mihnutia oka tam musí ísť povinne. Koniec diskusie. * * * Arcibiskup Ján Sokol je naozaj svätý muž. Robí takmer zázračné skutky, aj keď ho pripútali na nemocničné lôžko. Za niekoľko dní stihol pochváliť vojnový fašistický režim na Slovensku a jeho vodcu Jozefa Tisa, po odstúpení jeho varšavského kolegu sa opäť otvorila aféra okolo jeho údajnej spolupráce s ŠtB a záhadného zmiznutia príslušných zväzkov – a do tretice tu máme aféru s deväťtonovým organom za 35 miliónov korún, ktorý sa má na základe jeho iniciatívy umiestniť v konkatedrále sv. Martina v Bratislave. Pritom nik zatiaľ netuší, čo to urobí so statikou dómu a kam sa historický organ podeje. Ešteže tam rímskokatolícka cirkev pri poslaneckom prieskume zakázala vstup novinárom. Zase by všetko poriadne poplietli. * * * Štefan Hríb si v najnovšom úvodníku svojho časopisu zaťažkal, akí len naňho boli všetci po jeho úprimnom a statočnom geste zlí. Za ostrý názor sa ušlo dokonca aj „ľavicovému Slovu“, tomu, „ktorého redaktori boli Pod lampou častejšie než ktokoľvek iný“. Vďaka za zmienku. Ale aj keď sme to nepočítali, zdá sa nám, že šéfredaktor pravicového Týždňa bol pod tou lampou predsa len o niečo častejšie. * * * Vodičovi kamióna 49-ročnému Markovi Hilgertovi z nemeckého mestečka Keiserlauter by mali zobrať vodičský preukaz. Ukázalo sa, že je psychicky vážne narušený. A takým by sa nemal zverovať do rúk volant. V ankete miestneho rádia totiž na otázku, na čo by použil stotisíc eur, keby ich vyhral, odpovedal, že by sedemdesiatpäťtisíc rozdal ľuďom na námestí a iba zvyšok by si nechal. V súťaži naozaj vyhral a naozaj sľúbený obnos vyhadzoval z okna radnice. Pravda, za asistencie polície, lebo v Keiserlauteri určite nie je jediný blázon. (bk, mp)