Sympatie k Smeru sú sľubné, ale nezáväzné

Začiatkom januára strana Smer dosiahla medzi obyvateľmi Slovenska sympatie takmer na úrovni päťdesiatich percent. Hovoria to výsledky najčerstvejšieho prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky. Odhliadnuc od istého metodologického problému, čo tieto čísla znamenajú, je po siedmich mesiacoch od parlamentných volieb nárast obľúbenosti tejto strany zjavný. Isté noviny si po poznámke mediálneho analytika Gabriela Šípoša vydýchli, lebo údaj o sympatiách takmer každého druhého osloveného vznikol po prepočítaní a vylúčení respondentov, ktorí nesympatizovali so žiadnym politickým subjektom. Vzhľadom na celú populáciu sa podpora Smeru zmenila na pre nich prijateľnejšiu tretinu dospelej populácie. Ako keby Slovensko bolo krajinou so stopercentnou účasťou na parlamentných voľbách. Pri obdenkových vysvetľovaniach neobyčajne vysokých preferencií akéhokoľvek politického subjektu má politológ, sociológ či žurnalista celkom ľahkú úlohu. Za posledný čas od prieskumu sa na politickej scéne Slovenska niečo stalo. A keďže sympatie Smeru stúpli, môžeme do popredia vytiahnuť udalosti, ktoré hrali v danom časovom úseku v prospech tejto strany. A potom je interpretácia hotová. Dokonca sa po zverejnení výsledkov prieskumu vypichli také závažné udalosti, že sa vlastne ani inak nemohol skončiť… Poctivá a hodnotovo neutrálna interpretácia tohto zistenia je však omnoho zložitejšia. Veľké skoky v podpore politickým subjektom nás majú nútiť, aby sme zvýšili pozornosť. Je možné, že tento skok bude ďalším výskumom upravený, a tak zistíme, že šlo iba o krátkodobé pohnutie slovenskej duše a v podstate sa nič až také svetoborné nestalo. Keď predsa len uznáme, že prieskum ako zrkadlo mienky verejnosti odhalil istý posun názorov, ponúka sa otázka: Čo je príčinou zvyšujúcich sa sympatií a kto sú noví sympatizanti Smeru? Tesne pred vlaňajšími voľbami do národnej rady som bol k možnostiam Smeru vytvoriť vládu skeptický. Predchádzajúce volebné správanie v „menších“ voľbách naznačovalo, že veľká časť verejnosti je apatická a veľmi neverí, že sa smerovanie spoločnosti môže výraznejšie zmeniť . Medzi občanmi, ktorí sa neplánovali zúčastniť na parlamentných voľbách, sa dali na základe prieskumov predpokladať najmä ekonomicky slabšie situovaní. S týmto faktom šikovne operovala vtedajšia vládna koalícia, a preto sa nebolo čomu čudovať, že do volieb šla veľmi sebavedomo. Výsledky volieb však umožnili Smeru zostaviť vládu. Aj napriek historicky najnižšej volebnej účasti, keď dva milióny ľudí vyjadrili názor na politické dianie ich ignorovaním. Prečo sa zvyšujú sympatie k Smeru a kto sú jeho noví sympatizanti? Prvá časť odpovede je jednoduchá a opakuje sa, aj keď s rozličnými aktérmi, po každých parlamentných voľbách. Časť nových sympatizantov Smeru sa presunula zo skupiniek priaznivcov strán, ktoré sú viac-menej ideologicky blízke Smeru a nedostali sa do parlamentu. Zaujímavejšia je druhá, početnejšia skupina nových sympatizantov Smeru. Vychádza z dvojmiliónovej mlčiacej armády občanov, ktorých nespokojnosť so spoločenským dianím viedla k volebnej neúčasti. Príklon nezanedbateľnej časti politicky pasívnej verejnosti k Smeru, ktorého sme v súčasnosti svedkami, je však veľmi vratký a môže sa rozplynúť ako chiméra. Rozpor medzi slovami politikov a reálnym dopadmi na obyvateľov, z toho prameniaca ich nechuť k politike a nedôvera k jej aktérom nevznikli na Slovensku za chvíľu. Preto ani opätovné získanie dôvery voličov nebude trvať krátko. Aktivizácia pasívnych občanov veľa naznačuje, je prísľubom do budúcnosti. Zároveň je však nezáväzná a hrozí, že nezáujem o politiku sa bude opakovať. Autor je politológ, pracuje v oblasti výskumov verejnej mienky