Minulý týždeň vydal Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) – medzinárodná platforma vedcov podporovaná OSN – správu, ktorá sa pripojila k mnohým predchádzajúcim varovaniam. Dospel v nej k záveru, že „veľmi pravdepodobnou“ príčinou globálneho otepľovania je ľudská aktivita. Z tejto platformy to bolo zatiaľ najostrejšie varovanie rozhodovateľom na celom svete, že sú urgentne potrebné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Väčšina pozorovaného zvýšenia priemernej globálnej teploty od polovice 20. storočia je s vysokou pravdepodobnosťou výsledkom zvýšenia koncentrácie skleníkových plynov vyprodukovaných ľudskou činnosťou, píše sa v texte správy publikovanej 2. februára. Slová „veľmi pravdepodobné“ znamenajú v žargóne OSN až deväťdesiatpercentnú pravdepodobnosť. V podobnej v správe z roku 2001 hovoril panel o „pravdepodobnom“ pôvode – čo je ekvivalent šesťdesiatich šiestich percent Konzervatívne závery IPCC pritom nemožno obviniť, že by svoje závery zámerne zveličoval, ako sa to stalo (neprávom) vlani pri Sternovej správe zverejnenej vo Veľkej Británii. IPCC je orgánom vrcholnej autority zloženým z 2 500 vedcov z vyše 130 krajín. Kým sa správa zverejnila, uskutočnilo sa v Paríži celotýždňové stretnutie za zatvorenými dverami a vedci o jej konečnom znení diskutovali doslova slovo po slove. Dôveryhodnosť jej dodáva aj fakt, že štúdia časopisu Science porovnala skutočné merania klímy s počítačovými modelmi zo správy z roku 2001. Koncentrácia CO2 v posledných rokoch sledovala takmer presne taký vývoj, aký sa predpokladal. Dokonca sa dá hovoriť o tom, že IPCC skôr dopady zmien podcenil. Skutočné teploty boli napríklad v hornej časti odhadovaného intervalu, hladina morí stúpala rýchlejšie, než sa čakalo. Vinník: človek Možno teda povedať, že diskusie o tom, či na Zemi skutočne prebieha globálne otepľovanie, sú pri takom veľkom množstve dôkazov zbytočné. Nie je to však proces, s ktorým sa možno iba zmieriť, prispôsobiť sa mu. Klimatické zmeny spôsobuje svojou činnosťou človek, a preto čím dlhšie nebude konať – alebo konať rovnako ako doteraz – tým horšie dopady budú mať. V správe sa píše: Globálny nárast koncentrácie oxidu uhličitého je spôsobený najmä využívaním fosílnych palív a zmenami využívania pôdy, zatiaľ čo pri metáne a oxidoch dusíka je príčinou najmä poľnohospodárstvo. A dodáva sa, že ďalšie otepľovanie v 21. storočí je veľmi pravdepodobné a spustí veľa zmien v globálnom klimatickom systéme. Predpokladá sa, že v dvadsiatom prvom storočí narastie globálna teplota o 1,8 až 4,0 °C, zatiaľ čo v dvadsiatom storočí to bolo 0,7°C. Očakávať možno ďalšie extrémy počasia. Otepľovanie podľa IPCC už teraz spôsobuje silnejšie hurikány v dôsledku zvýšenej teploty hladiny mora. Alarmujúce dopady Analógiu toho, čo nám hrozí, možno nájsť v minulosti. Správa uvádza ako „pravdepodobný“ odhad, že topenie ľadovcov pred 125 000 rokmi zapríčinilo zdvihnutie hladiny morí o štyri až šesť metrov. Vyvolala ho teplota o 3 – 5 °C vyššia, než je dnes. Ak sa teda naplnia skôr konzervatívne odhady rastu teploty ovzdušia, stúpajúce moria zatopia prímorské oblasti. Dopady si možno ani nevieme predstaviť. Migračné vlny obyvateľstva z prímorských regiónov budú destabilizovať mnohé krajiny a ohrozia celý medzinárodný systém. Výsledkom môže byť viac vojen i vnútroštátnych konfliktov. Zatopenie nízko položených a husto obývaných oblastí môže viesť aj k miestnym ekologickým katastrofám, keď sa do mora dostanú ďalšie priemyselné a ľudské odpady. IPCC zatiaľ vydal len dvadsaťstránkové zhrnutie, celá správa sa vydá v priebehu roka. Postupne budú publikované tri ďalšie kapitoly, v ktorých budú uvedené pravdepodobné dopady klimatických zmien, možnosti prispôsobiť sa im a poukáže na možné spôsoby zníženia emisií skleníkových plynov. Už toto zhrnutie je však dostatočným varovaním – ľudstvo svojou činnosťou spustilo v prírode zmeny, ktoré nedokáže ovládať a s ktorými sa dokáže vysporiadať len s veľkými nákladmi. A bude to tým horšie, čím neskôr začneme konať. Spracované podľa National Geographic News
