Na konci fašiangov

Viedenský opernbál pochováva fašiangy. Bratislava je lepšia – my sme plesovú sezónu otvárali. Už tradične vo veľkom štýle. Na firemnom večierku spoločnosti Orange v Slovenskom národnom divadle udreli pred kamerami na gong, a televíznym divákom sa zase od tej nádhery krinolín bohatých dám zakrútili hlavy. Slečny od mikrofónov, ale aj písmáci v novinách, po tom, ako sa pokochali róbami, účesmi a pekne namaľovanými tváričkami na obličajoch, začali kontrolovať prezenčku. A pohotovo informovali: bez ospravedlnenia neprišiel predseda vlády Slovenskej republiky, rovnako bez ospravedlnenia neprišiel predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Slečny a písmáci prekádrovali aj prezidenta Slovenskej republiky, ten mal poľahčujúcu okolnosť, ospravedlnil sa, ale aj tak dostal mínusku – nebol tam. A čo ste čakali, odpľúvali si znechutene snobské pusinky. Od júnových volieb nám predsa vládne štátostrana, nastala tichá normalizácia, blíži sa „plazivý komunizmus“. A veruže majú tie snobské pusinky pravdu! Napríklad na taký viedenský opernbál treba cálovať mastné vstupné, kto sa chce ukázať, najprv musí cálovať. Tisícky eur dokonca len za rezerváciu vstupenky. U nás? V najväčšom slovenskom, dokonca národnom divadle – komunizmus. Všetko zadarminko. Aj svetlo, aj teplo aj kvety, aj papanie, aj orchestre, aj speváci, aj kuchári, aj čašníci – všetko! Dokonalá organizácia, dokonalý výber celebrít, dokonalý píár – na verejnosť neprenikne žiadna necenzurovaná fotografia, žiaden „nedovolený“ pohľad. Zasvätené médiá a ich zamestnanci vedia, ale nepovedia. Kam sa len podeli tie znepokojujúce výkriky, že nič nie je zadarmo, že za všetko sa platí? Ale no tak, azda len nebudeme miešať hrušky s jablkami… Honosný bál firmy Orange nebol vyhlásený za maškarný, no veru nemálo vybraných hostí prišlo na prvú scénu – napriek tým prenádherným róbam z Viedne a iných metropol – v módnej škraboške. Letia liberáli, sem tam šmrncnutí jemným nádychom libertariánstva. Kto by im už dnes vyčítal, že zmenili farbu, keď sa tak pekne zaradili a netrčia z radu! Facky si zaslúžia ignoranti, ktorí – dokonca bez ospravedlnenia a bez poníženého predklonu! – pozvanie bohatej firmy neprijali. A bolo to zadarmo! Ako v komunizme. Alebo klientelizme? Kto sa opýta? Tradiční buriči – intelektuáli – sa stali zabávačmi alebo zástavníkmi módnych politických strán. Sú strážcami slobody. Svojej súkromnej slobody. Žijú v komúne a nič im nechýba.