Súdny spor dvoch koaličných strán

Rozhádaných rodičov, ktorí sa súdia o každý halier a pritom svojím deťom deklarujú, že sa chcú a budú o ne naďalej spoločne, príkladne a verne starať pri svornom spolunažívaním, mi pripomína súdny spor medzi Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH) a predsedom ANO Pavlom Ruskom. V uplynulých dňoch sa od vyhlásení prešlo k činom. Na Okresnom súde Bratislava 4 sa začalo zostra prvé hlavné pojednávanie. Za urážlivé výroky o údajnom sponzorstve hnutia banskobystrickým podnikateľom Františkom Mojžišom požaduje KDH od svojho koaličného partnera Ruska okrem ospravedlnenia i desaťmiliónové bolestné. O tom, že to vládni páni, ktorí by podľa legendy o Svätoplukových prútoch mali držať v tomto historickom čase pokope, myslia medzi sebou naozaj vážne, svedčí fakt, že KDH ešte v minulom roku po podaní žaloby zaplatilo vyše polmiliónový súdny poplatok. O ten môžu teoreticky v prípade neúspechu nenávratne prísť. Prvé pojednávanie sa malo začať v decembri minulého roka, no „zmarilo“ ho vystúpenie prezidenta Rudolfa Schustera s pravidelnou správou o stave republiky pred plénom parlamentu. Ani tento čas koaliční partneri nevyužili na prípadnú mimosúdnu dohodu. Nezaujatý pozorovateľ čítajúci vyhlásenia z tábora KDH a ANO by určite nadobudol dojem, že ide o spor vládnej a opozičnej strany. KDH napríklad obviňuje Ruska a spol. z marenia jej reformy súdnictva, tzv. optimalizácie. Vyzerá to tak, že do vzájomného vecného sporu pravicového subjektu, riadiaceho sa v niektorých prípadoch (interrupcie) prežitými kresťanskými dogmami, ktoré chce uzákoniť pre väčšinu obyvateľstva, a liberálnej ANO sa dostali vášne. „Nech netára nezmysly,“ odkázal Rusko v uplynulých dňoch na adresu podpredsedu KDH Daniela Lipšica po obvineniach z obštrukcií pri už spomínanej optimalizácii súdnej sústavy. Verejné odkazovanie cez médiá medzi dvoma ústavnými činiteľmi, ktorí sedia v jednom vládnom kabinete, sa začína podobať výjavom z pohostinstiev nižšej cenovej kategórie. Aký je to signál pre občana a spoločnosť? Ako môžu vládnuť ANO s KDH, keď už nedokážu kontrolovať ani svoje vášne? Nemôžeme sa čudovať, že slušnosť sa pomaly vytráca zo spoločnosti, keď vládnu dvaja nezmieriteľní manželia, ktorí sa od začiatku nemali v láske. Načo je to vlastne dobré? Takéto divadlo je veľmi drahé a Slovensko posúva medzi krajiny s inou politickou kultúrou. Možno bolo pre verejnosť dobré, že Rusko neprišiel na prvé pojednávanie. Na druhej strane je smutné, že sa vopred ani len neospravedlnil. Zlý príklad pre občana, pretože pred súdom sme si všetci rovní a máme rovnaké povinnosti. Predseda KDH Pavol Hrušovský na súde vyhlásil, že Rusko svojimi výrokmi prekročil únosnú mieru, čím ich poškodil. Rusko v júli minulého roka konštatoval, že „je vážne podozrenie, že práve z peňazí, ktoré Mojžiš poskytol firme Maana, táto doplatila 10 miliónov korún za predaj budovy na Žabotovej ulici“. KDH sídli v spomínanej budove. Takéto tvrdenie však KDH odmieta s tým, že spomínaný podnikateľ hnutiu nikdy nedaroval nijaké peniaze. Hrušovský by však nemal zabúdať, že Rusko výroky uviedol v čase, keď vyšetrovatelia odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti ho chceli obviniť z viacerých závažných trestných činov. A to i na základe výpovede podnikateľa Mojžiša, ktorý čelí obvineniam z miliardového podvodu v prípade nebankového subjektu. Mojžišovmu družstvu zverilo životné úspory niekoľko tisíc občanov a on napriek tomu požíval ochranu štátu. Svedčil proti Ruskovi, a tak dostal od štátu ochranu. To sú paradoxy. Rusko to bral ako politický útok voči svojej osobe, preto začal vyťahovať obchodný vzťah Mojžiša s podnikateľom, ktorý minimálne sympatizuje s KDH. Rusko sa musel upokojiť najmä potom, čo generálna prokuratúra totálne zmietla zo stola vyšetrovateľov návrh na zbavenie jeho poslaneckej imunity. Ukázalo sa, že v jednom prípade mal podľa vyšetrovateľov vydierať riaditeľa Slovenských elektrární Miroslava Rapšíka. Horlivý vyšetrovateľ však Rapšíka, ktorý o ničom nevedel, ani nevypočul. Vzťah ANO a KDH nebol nikdy ružový, ale spád udalostí ho vyostril. Bývať s hladným krokodílom sa nedá. A tak vojna vo vnútri koalície sa preniesla na súd. Hoci to tak vôbec nevyzerá, víťaz zoberie všetko. Prehra koaličného partnera bude obrovskou ranou a silnou zbraňou pre druhú stranu. V očiach verejnosti jeden z účastníkov zostane klamárom, hoci by hovoril stále iba pravdu. To sú paradoxy – to je slovenská politická scéna, kde sa dve koaličné strany, plniace jeden vládny program, musia stretnúť na súde. Nuž manželstvá z rozumu a vypočítavosti nikdy nefungovali… Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO