listáreň

Milí Ľudia proti rasizmu, aj ja som sa rozhodla napísať Vám môj názor na rasizmus, proti ktorému bojujete a proti ktorému by sme mali vlastne bojovať všetci. Ja rasizmus nenávidím. Nechápem, ako môže byť niekto taký krátkozraký a hovoriť, že svet je iba pre bielych. Zažila som v Bratislave jeden rasistický utok – keď si na to teraz spomeniem, je mi do plaču a strašne sa na seba hnevám, že som ani ja nič nespravila. Že som tomu nevinnému chlapcovi nevedela pomocť. Našťastie, to nedopadlo zle. Ak sa to, samozrejme, vezme tak, že to proste prežil. Je to odpor, hnus a myslím si, že je to do veľkej miery chyba spoločnosti. Napríklad niečo podobné som zažila aj pri útoku na Róma. Nedávno na námestí u nás vo Zvolene bežal Róm a volal o pomoc. Za ním totiž utekal jeden chlapec, pravdepodobne neonacista.Viete, ako ma hnevá, že sme sa ho nezastali? Trápi ma, že ani ja som nič neurobila. Proste strach. Bol to veľký strach, poznáte to. Všetci sa len dívali a jeden dokonca zakričal: „Len mu daj, daj, zabi ho!“ Bože, ako može byť človek voči človeku takýto? Je mi z toho stále, keď si na to spomeniem, vážne do plaču.