Robotníci v mexických továrňach na elektroniku majú oči obrátené na východ. Rovnako ich šéfovia. „Majú továrne vyrábajúce servery v Číne,“ hovorí Alejandro, inžinier vyrábajúci servery s emblémom International Bisiness Machines (IBM). „Musíme pracovať tak, ako pracujú v Číne. Vždy to hovoria. Ak chceme zachrániť maquiladoras (továrne vlastnené zahraničným kapitálom) v Mexiku, musíme pracovať tak ako v Číne.“ Rovnakú skúsenosť má Veronica, pracujúca pre továreň vyrábajúcu plastikové obaly laptopov firmy Dell: „Inžinier tvrdil, že produkujeme stratu a naše pracovné miesta pôjdu do Číny… Zhora prichádza tlak a je to omnoho horšie ako kedysi.“ Rovnaký obraz popisujú aj aktivisti ochraňujúci práva pracujúcich v Guadalajare. Juan Carlos Paez z Centra pre reflexiu a akciu pre pracovné práva hovorí: „Minulý rok bol priemerný plat robotníka pri páse 500 pesos (asi 1500 korún) za týždeň. V tomto roku im ponúkli 450 pesos.“ Fakty podporujú zistenia britskej katolíckej rozvojovo-charitatívnej organizácie Cafod. Zdôrazňujú tvrdé a často ponižujúce skúsenosti robotníkov, ktorí vyrábajú osobné počítače, tlačiarne, monitory a ich časti v Mexiku a Číne pre veľkých producentov ako Dell, Hewlet Packard a IBM. *** Technologický priemysel sa až donedávna skrýval pred skúmaním svojich dodávateľov, ktoré nedávno zničilo reputáciu výrobcov obuvi a oblečenia. No záujem o to, čo sa deje na začiatku výrobného reťazca, na konci ktorého sú hi-tech výrobky, narastá presne v okamihu, keď sa sektor spamätáva z poklesu z roku 2001. Podľa správ Cafod robotníci v delte Perlovej rieky v Číne musia čeliť nebezpečným podmienkam – toxické chemikálie, dym, prach z kovov, hluk. V Číne môžu robotníci testujúci monitory stráviť pred žiariacimi obrazovkami až 11 hodín denne. V továrni v Dong-guane, v ktorej hongkonský partner Cafodu robil svoj výskum, neexistovali nijaké poučenia o bezpečnosti pri práci. Pracovníci, mnohé z nich sú mladé ženy z vidieka, sa neraz zadlžia sprostredkovateľskej pracovnej agentúre ešte pred samotným nástupom do práce. Ich základný plat býva riadne pod zákonom stanoveným minimom, často pracujú cez nadčasy, až 16 hodín denne, sedem dní v týždni. Pri takejto konkurencii sú práva pracujúcich v Mexiku pod tvrdým tlakom. Guadalajara, druhé najväčšie mexické mesto, je hrdé na svoje elektronické maquiladoras, ktoré dovážajú časti počítačov a poskladané ich zasa vyvážajú. Od začiatku 90. rokov, keď bolo prijaté rozhodnutie zúročiť technické univerzity v meste a premeniť ho na mexické Silicon Valley, vytvorili 100 000 pracovných miest. Bezpečnostné podmienky v týchto továrňach nie sú problémom. Flextronics, jeden z najväčších kontraktorov, má na okraji mesta byty pre zamestnancov. Celá oblasť je čistá, úroveň hluku nízka, má dokonca vlastné futbalové ihrisko. Tlak je však vyvíjaný na pracovné podmienky. Mesto sa nachádza v štáte Jalisco, z ktorého odchádza do USA viac migrantov ako z ktoréhokoľvek iného. Utekajú pred chudobou v čoraz menej konkurencieschopnom mexickom poľnohospodárstve. Vytvárajú veľkú zásobu nekvalifikovanej pracovnej sily. Vďaka technickému vzdelaniu podporovanému štátom je tam však aj nadbytok vyučených technikov a inžinierov. Táto zamestnanecká štruktúra umožnila firmám obmedziť pracovné práva v Mexiku. Veľké počítačové značky znížili náklady tým, že skladanie počítačov prenechali kontraktorom ako Flextronics, Jabil, Celestica, Samina-SCI a Solectron. No ani tieto firmy robotníkov nezamestnávajú. To robia agentúry, ktorých je v súčasnosti v Guadalajare 51. A tak hoci majú veľké počítačové firmy kódexy správania sa k právam pracujúcich, v skutočnosti nemajú nijakú kontrolu nad podmienkami v zamestnaní. *** Ak robotníka zamestnajú „sprostredkovatelia“ a nie továreň sama, dajú sa obísť mnohé požiadavky na bezpečnosť pri práci. Jedna z agentúr uverejňuje v súčasnosti v miestnych novinách inzerát na prácu pri páse. Hľadá len ženy. Aurea del Carmen Juárez, výskumníčka v oblasti psychológie na univerzite v Guadalajara, ktorá pracovala ako psychologička pre agentúru CIEM (tá má medzi svojimi zákazníkmi napríklad IBM), popisuje, ako vyberala kandidátov: „Chceli ľudí, ktorí nemajú veľké sebavedomie či ašpirácie.“ Uchádzačov sa najprv pýtajú na základné otázky. Ak boli niekedy členmi odborov, majú príbuzných, ktorí sú politikmi alebo právnikmi, alebo strávili nejaký čas v USA, ich šance sa končia. To všetko naznačuje ambície a potenciálny prameň problémov. Rozličné firmy majú rozličné štandardy na akceptovateľné množstvo piercingov a tetovaní, žiadateľov sa podrobne pýtajú aj na užívanie drog. Celý proces je navrhnutý tak, aby vybrali tých najmenej ambicióznych uchádzačov s najmenšou predstavivosťou. Po dňoch testov je prijatá menej ako tretina. Carmen Juárez hovorí: „Veci ako schopnosti sú dôležité až v druhom rade. Najdôležitejšie je, aby ste nerobili problémy.“ Každý deň sa agentúram hlásia stovky ľudí, niekedy otvárajú dokonca stánky na miestnom trhu. Ženy, ktoré tvoria 60-70 percent uchádzačov, tvoria 80-90 percent tých, ktorí sú prijatí. „Najradšej majú slobodné matky,“ hovorí jeden technik. Tie totiž najmenej protestujú. Pychometrické testy zabezpečia, aby sa tvorivé mysle s predstavivosťou nedostali cez sito. Carmen Juárez popisovala, ako od uchádzačov chcela, aby jej nakreslili strom. Tí, ktorí nakreslili malý, paličkový strom bez listov, mali veľkú šancu na prijatie. Ak niekto nakreslil veľký strom s mnohými koreňmi, farebnými listami a na konáre dokreslil ovocie, odhalil priveľa zo svojich ambícií a obrazotvornosti. *** Kandidáti, ktorí splnia psychologické testy, sú presunutí do továrne. Ženy sa musia pravidelne podrobovať tehotenským testom. Jedna zo žien povedala organizácii Cafod o medicínskych testoch, ktorými musela prejsť predtým, ako dostala miesto v továrni vyrábajúcej počítačové súčiastky pre HP. Okrem iného sa musela úplne zobliecť, aby skontrolovali, či nemá tetovania. Potom musela prejsť tehotenským testom. Svoj zážitok opísala ako „ponižujúci“ a „úplne degradujúci“. Nesťažovala sa však, musel ním totiž prejsť každý. Robotníci hovorili organizácii Cafod aj o odvetách, ktorým museli čeliť. Ramona, ktorú zamestnávala agentúra Caspem, vyrábala štyri roky harddisky pre IBM, lenže vždy získala pracovný kontrakt len na jeden mesiac a ten jej obnovovali. Najprv však musela dokázať, že nie je tehotná. Keď si vzala dva dni voľna kvôli otcovmu pohrebu, znížili jej plat. Odvážila sa ísť za organizáciou Cafod a v agentúre musela vysvetľovať, prečo sa rozpráva s anglicky hovoriacimi ľuďmi. Kontrakt jej už neobnovili. Teraz pracuje v jednej z mála prežívajúcich tovární na topánky (väčšina sa presťahovala pred niekoľkými rokmi do Ázie) a zarába menej peňazí. Britská firma Isis pred dvoma týždňami varovala, že technologickým firmám hrozia žaloby, útoky nátlakových skupín a vyššie náklady, ak sa nebudú väčšmi snažiť vysporiadať s rizikami u svojich dodávateľov a predajcov. Spoločnosť hodnotila jedenásť firiem podľa toho, ako sa stavajú k environmentálnym a pracovnoprávnym otázkam. Najlepšie vyšli HP a Nokia, aj keď obe majú v pracovnoprávnej oblasti čo doháňať. Siemens bol zasa v oboch oblastiach najhorší. IBM bol v najhoršej skupine, pokiaľ ide o pracovné práva, Dell sa umiestnil v strede. K podobným výsledkom dospela aj organizácia Cafod, ktorá hodnotila Dell, HP a IBM. Podľa Elliota Schrageho, profesora na Kolumbijskej univerzite, ktorý pracoval pre Gap, predajcu oblečenia, by investori mali poznať, kto je v takýchto rebríčkoch na špici a kto na chvoste: „Ako sa firmy vysporiadajú s týmto vynárajúcim sa rizikom, určite ovplyvní aj ich budúci vývoj. Investori sa už (s informačno-komunikačnými technológiami) popálili a dnešná pozornosť môže zabrániť zajtrajšiemu hlavyboleniu.“ Článok bol uverejnený na www.zmag.org Preklad Radovan Geist
