Nemecký kancelár Gerhard Schröder sa vzdal funkcie predsedu vládnucej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), aby sa mohol sústrediť na úlohy, ktoré ho ako predsedu vlády čakajú pri uskutočňovaní hospodárskych reforiem. Tak znelo oficiálne odôvodnenie tohto jeho kroku, ktorý bol pre väčšinu Nemcov prekvapením. Ináč ho vnímalo vedenie SPD, ktoré si v posledných týždňoch začalo robiť vážne starosti s prepadom voličských preferencií sociálnych demokratov. Tie najnovšie naznačujú, že sotva štvrtina voličov by dala svoje hlasy SPD. V Nemecku sa bude v roku 2004 voliť na krajinskej a komunálnej úrovni celkove 14-krát a Nemci si zvolia aj poslancov do Európskeho parlamentu. SPD potrebuje rýchly obrat k lepšiemu a zmena na čele strany má tomu pomôcť. Schröderovu partajnú taktovku preberá predseda parlamentného poslaneckého klubu SPD Franz Müntefering. V aparáte SPD sa teší povesti schopného komunikátora a práve tieto kvality majú teraz prejsť skúškou ohňom. SPD vstupuje do kľúčového boja o svoju tradičnú voličskú základňu s neistými vyhliadkami. Hospodárske reformy, do ktorých sa pustil kancelár, zaťažujú široké vrstvy obyvateľstva so strednými a nižšími príjmami. Časť z nich prijíma obete, ktoré podstupuje, ako nevyhnutné, resp. ako nutné zlo, ktoré treba prečkať v nádeji, že to prinesie dlhodobý prospech celej krajine. Jednoznačne odmietavo sa však prejavujú dôchodcovia a sociálne znevýhodnené skupiny. So škrípajúcimi zubami sa na zmeny okolo seba pozerajú ľudia z tradičného voličského zázemia SPD – pracovníci priemyselných odvetví a najmä tých, ktoré sú postihované prepúšťaním a znižovaním výrobných prevádzok. Terčom kritiky radových členov a stúpencov SPD je aj presúvanie výrobných kapacít do zahraničia bez toho, aby vznikali nové odvetvia, ktoré by zamestnávali Nemcov na nemeckom území. Postindustriálna fáza nemeckej ekonomiky je charakterizovaná rastom sektora služieb – a neraz inovatívnych, ktoré donedávna ani neexistovali, ale tie dostatočne nepomáhajú odbúravať nezamestnanosť. SPD prebrala na seba nevďačnú úlohu, keď v koalícii so zelenými tvorila vládnu koalíciu, ktorá sa vybrala na cestu škrtenia verejných výdavkov. Prvá fáza racionalizácie a zoštíhľovania štátneho a verejného sektora nenarážala na veľký odpor radových Nemcov, pretože sa odhaľovala mrhanie daňovými prostriedkami. Štátna správa a štátne vlastníctvo prestali byť považované za nedotknuteľné a urýchľovalo sa odštátňovanie a privatizácia. Nabúravali sa aj štátne monopoly a vláda hľadala spôsoby na prilákanie nadnárodných spoločností. Tým najväčšmi prekážalo daňové a odvodové zaťaženie v Nemecku, ako aj sieť sociálnych zákonov na ochranu pracujúcich. Nemecká ústava je postavená na princípe, že Spolková republika Nemecko je krajina so sociálno-trhovým hospodárstvom a jednotlivé ekonomické kroky sa uskutočňujú tak, aby sa skĺbili so zásadami sociálnej únosnosti. Opozičnej stredopravicovej koalícii CDU/CSU nemohol osud želať priaznivejšie podmienky na pôsobenie v parlamente. Fackovacím panákom bol šéf SPD a kancelár, ktorý, nech sa snažil, ako chcel, vyvolával kritiku poslancov vlastnej strany. Neraz ich prinútil k poslušnosti len vďaka tomu, že pohrozil odstúpením, ak ho nepodporia pri hlasovaní. Opozícia mu samozrejme nebola za rečníckymi pultmi vďačná a neustále ho napádala za polovičatosť a nedôslednosť reforiem. Viac priazne sa mu dostalo v zahraničí a postupne si osvojil rétoriku a hodnoty globálnych trhových neoliberálnych reformných prúdov. V posledných dvoch rokoch si zobral pod lupu aj systém zdaňovania spoločností a rozhodol sa dosiahnuť stlačenie daní na takú úroveň, aby korporácie prestali z daňových dôvodov opúšťať Nemecko. Klesanie daňových sadzieb výraznejšie nespomalilo odchod domácich a zahraničných spoločností do lacnejšieho zahraničia. Vyberalo sa však menej daní a museli klesať aj výdavky štátneho rozpočtu. A vláda pristupovala k znižovaniu nákladov na školstvo, zdravotníctvo a sociálne účely. Tak ako v iných európskych krajinách, aj v Nemecku dostali tieto systémové zmeny eufemistické označenie reforiem, čo je pojem naznačujúci zmeny k lepšiemu, správnejšiemu, modernejšiemu a životaschopnejšiemu. Vysoké percentuálne straty voličských preferencií SPD však svedčia o tom, že prinajmenej časť postihnutých Nemcov to vníma inak. Pre Gerharda Schrödera sa stali akýmsi bremenom, ktorého sa minulý týždeň zbavil. Autor je analytik medzinárodných vzťahov
