Takto znie podtitul knihy Ing. Petra Sobotku, Csc., Slovensko na prahu budúcnosti, ktorú vydalo v roku 2002 vydavateľstvo Grada vo svojej edícii Management informačnej spoločnosti. Nejde o veľkú prácu, rozsah 110 strán, ale zaujímavý je obsah tejto útlej publikácie. Ide o pohľad a príspevok autora – generálneho riaditeľa Corinex Global Corp. – z prostredia informačných technológií, medzinárodne uznávaného odborníka, ktorý sa dokázal presadiť aj v zahraničí. Ako jeden z mála slovenských odborníkov riadi globálnu korporáciu v oblasti priemyslu informačných technológií. Touto publikáciou chce autor prispieť k hľadaniu pravdy a riešení na prospech slovenskej ekonomiky a informatiky. Knihu rozčlenil do viacerých kapitol, kde sa zaoberá problematikou politiky informačných technológií (IT), vzťahom IT a štátnej správy, IT a ekonomikou, IT potenciálom a jeho zhodnotením, financovaním IT, prekážkami rozvoja IT na Slovensku a problematikou zriadenia a štruktúry Úradu pre informatizáciu spoločnosti. Mňa osobne veľmi zaujali časti ponúkajúce odpoveď na otázku, ktoré oblasti rozvoja IT je najvhodnejšie rozvíjať na Slovensku, v krajine s limitovanými možnosťami začlenenia sa do globálnych ekonomických procesov. Ďalej časti popisujúce prekážky, ktoré bránia rozvoju IT na Slovensku, aké treba urobiť opatrenia a ako proces rozvoja IT financovať. Významná je aj kapitola venovaná Úradu pre informatizáciu spoločnosti. Týmto častiam by som sa chcela venovať podrobnejšie, lebo si myslím, že pre diskusiu o budúcej prosperite Slovenska sú názory autora veľmi dôležité a mali by o nich vedieť aj vládni úradníci, ktorí sa zaoberajú informatizáciou spoločnosti na Slovensku. Autor uvádza príklady zahraničných skúseností so zavádzaním IT a ich vplyv na prosperitu štátov: nová ekonomika v USA, rozvoj IT v Indii, úloha IT v ekonomickom zázraku Írska, politika Nemecka v oblasti ľudských IT zdrojov, program eEurope +, ktoré sú dostatočne známe u nás, ale upozorňuje, že dnes treba konečne začať realizovať a financovať náš národný program informatizácie spoločnosti. Ktoré oblasti IT rozvíjať na Slovensku? Slovensko, ako malá krajina s obmedzenými finančnými zdrojmi, by sa nemalo orientovať na rozvoj všetkých oblastí IT. Napr. rozvoj a výroba polovodičov vyžaduje vysoké vstupné investície – 50 mil. USD – a prostriedky na ne na Slovensku nemáme. Podľa autora by sme sa mali zamerať na rozvoj troch oblastí, ktoré sú z hľadiska financovania a dostupných ľudských zdrojov vhodné pre Slovensko: – poskytovanie výrobných služieb v elektronickom priemysle, – vývoj a predaj vybratých komunikačných zariadení, – vývoj a tvorba softvéru. Potenciál Slovenska v týchto oblastiach V potenciálnych rozvojových oblastiach Slovenska autor podrobne charakterizuje trhy a identifikuje možnosti slovenských výrobcov dosiahnuť tieto trhy. Pri poskytovaní výrobných služieb v elektronickom priemysle EMS ide o tieto segmenty: počítačové systémy a periférie, pozemné telekomunikačné siete, bezdrôtové telekomunikácie, priemyselné zariadenia, spotrebná elektronika a iné. Charakteristickými črtami týchto služieb sú: outsourcing (vysunutie činností mimo podnik) a technologická inovácia. Podľa autora by sme sa mali orientovať na poskytovanie elektronických služieb EMS. Uvádza dve možnosti, ako sa umiestniť na trhu EMS – prvou možnosťou je využitie nižšej nákladovosti prostredia SR a získanie časti výroby v segmente „jednoduchý produkt/veľké objemy/lacné teritórium“ – set top boxy, mobilné telefóny, periférie, druhú možnosť predstavuje „opačný pól“, t. j. segment „vysoká zložitosť/nízke objemy“. Veľké možnosti pre Slovensko predstavuje druhá možnosť, s čím plne súhlasím, ale v menšej miere by sme mohli rozvíjať aj prvú oblasť. V druhej možnosti by sme sa podľa autora mohli orientovať na oblasti zdravotníctva, automobilového priemyslu a špeciálnej (vojenskej) produkcie. Tieto segmenty patria do nízko objemovej výroby, predstavujú programy nižšej hodnoty ako 30 mil. dolárov a Slovensko má pre ne kvalifikovanú pracovnú silu, dobre vybudované a kvalitné technické školstvo i priemyselnú tradíciu. Medzi regióny, kde by sa mohli rozvíjať tieto oblasti, patrí: Trnava – investícia PSA, Žilina – možná investícia Hyundai, Trenčín, Martin. Možnosťou v oblasti komunikačných zariadení je výroba prístupových zariadení, ktorá je na rozdiel od výroby optických komponentov jednoduchá a nenákladná. V oblasti vývoja a výroby softvéru už sú významní lídri, napr. Microsoft. Slovensko by sa mohlo na základe vlastných kapacít orientovať na oblasť implementácie produktov v súkromnej a štátnej správe. V oblasti vývoja softvéru a implementácie je v budúcnosti dôležité vyvinúť vlastnú aplikáciu pre štátnu správu. Ako financovať IT? – Vlastné zdroje – táto možnosť na Slovensku nestačí ani na výrobu produktu a jeho uvedenie na trh, môžu ju využiť iba silné firmy. – Pôžička z banky – Podielové financovanie formou rizikového kapitálu – na Slovensku táto forma financovania nie je rozvinutá. – Kapitálový trh – Investovanie štátom Podrobne je popísané podielové financovanie formou rizikového kapitálu a financovanie cez kapitálový trh. Rizikový kapitál, najmä jeho dostupnosť, pomohol naštartovať rozvoj IT vo viacerých krajinách. V oblasti financovania treba využiť verejné, súkromné i cudzie zdroje. Netreba sa spoliehať len na štrukturálne fondy EÚ, ktoré sú len doplnkové, ale aj štát musí investovať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Čo bráni rozvoju IT na Slovensku? – Odchod najkvalitnejších ľudí z oblasti IT do zahraničia – Neschválená stratégia informatizácie SR – Neexistujúci ústredný orgán štátnej správy pre informatizáciu SR – Nedostupnosť finančných zdrojov pre začínajúcich podnikateľov – Nedostatočné výdavky štátu na vedu a výskum – 0,6 % HDP v porovnaní s inými krajinami je žalostne málo. Podľa autora treba urobiť zmeny v oblasti ekonomiky, legislatívy, treba sa starať o ľudské zdroje a vytvárať im adekvátne ekonomické podmienky, koordinovať proces rozvoja IT s regiónmi, v oblasti financií treba zlepšiť rizikové financie, revitalizovať kapitálový trh, najdôležitejšia je inštitucionálna zmena – vytvorenie ústredného orgánu pre informatizáciu spoločnosti.
Ústredný orgán pre informatizáciu SR možno v roku 2005 Podľa navrhovanej stratégie informatizácie SR, ktorú dodnes neschválila vláda SR, sa uvažuje o zriadení úradu splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti SR s rozsiahlymi úlohami, ktorý má zabezpečovať koordináciu, monitoring a medzinárodnú spoluprácu v danej oblasti. Pre tohto splnomocnenca má pracovať 26 ľudí. Pre veľkú dynamiku a zmeny v oblasti IT sa obávam, že splnomocnenec so svojimi 26 ľuďmi a malými právomocami kapacitne tento proces nezvládne. Prečo nevytvoríme ústredný orgán a budeme čakať do roku 2005? Peter Sobotka ponúka návrhy na zriadenie takéhoto úradu, vymedzuje jeho činnosti v oblasti politiky IT (informačná gramotnosť, informatizovaná demokracia, rozvoj informačných systémov verejnej správy, komunikačná infraštruktúra, bezpečnosť informačných systémov, elektronický obchod, transparentnosť) a vzťah úradu k štátnej správe, súkromnému sektoru. Uvádza príklad z Českej republiky. Uvedená je štruktúra Úradu pre verejné informačné systémy, ktorý v súčasnosti nahradilo ministerstvo informatiky. Na záver môžeme povedať, že kniha je zaujímavým príspevkom do diskusie. Zaslúžila by si doplnené vydanie, s aktualizáciou aktivít najmä v EÚ a aj SR. Potrebný je všeobecný úvod, čo je informatizácia, aké sú trendy vo svete a v EÚ a čo tento proces prinesie občanom. Je zaujímavé, že takúto knihu napísal autor, ktorý žije prevažne v Kanade, a nie slovenský odborník. Autorka je predsedníčka komisie MSD pre informačné technológie
